EÚ chce zmierniť napätie v Izraeli, ale eskaláciu vojny na Ukrajine

Nad touto otázkou uvažuje Tamás Orbán v článku pre The European Conservative. Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová totiž zvolala na utorok 17. júna mimoriadne stretnutie ministrov zahraničných vecí. Majú diskutovať o reakcii EÚ na vojnu medzi Izraelom a Iránom a plánujú vyzvať obe strany, najmä Tel Aviv, na deeskaláciu napätia prostredníctvom diplomatických prostriedkov namiesto pokračovania v leteckých útokoch.

„Trvalá bezpečnosť sa buduje prostredníctvom diplomacie, nie vojenskými akciami,“ uviedla Kallasová cez víkend po rozhovore s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arakčím, v ktorom poukázala na „nebezpečne vysoké“ riziko eskalácie konfliktu na Blízkom východe.

Jej komentáre sa zhodovali s vyjadreniami predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a viacerých európskych lídrov, napríklad z Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva, ktorí síce uznávajú právo Izraela na sebaobranu, ale všetci vyzývajú na „zdržanlivosť“ v ďalšom postupe.

Pokiaľ ide o utorkové stretnutie, ktoré sa má konať prostredníctvom videokonferencie, Kallasovej kancelária uviedla, že jeho cieľom bude koordinovať „diplomatické kontakty s Tel Avivom a Teheránom“.

Dodali,  že Brusel naďalej „pevne stojí za bezpečnosťou v regióne a deeskaláciou“, pretože „trvalé riešenie iránskej jadrovej otázky je možné dosiahnuť len prostredníctvom dohody uzavretej na základe rokovaní“.

„Žeby lídri EÚ znovu objavili diplomaciu?,“ poznamenal autor článku Tamás Orbán.

Diplomatické riešenia – podľa toho, kde

Toto znovuobjavené nadšenie pre diplomatické rokovania a ochota zapojiť sa do dialógu s oboma stranami konfliktu sú v ostrom kontraste so stratégiou EÚ voči Ukrajine v uplynulých troch rokoch – teda od vypuknutia konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.

Brusel od februára 2022 nielenže odmietol obnoviť akékoľvek diplomatické kontakty s Moskvou– a hrozil národným lídrom alebo zákonodarcom EÚ disciplinárnymi opatreniami, ak s Ruskom budú rokovať bilaterálne –, ale dokonca aktívne odrádzal samotný Kyjev od rokovaní. Až v januári 2025 sa začal mierový proces pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Dvojité štandardy EÚ sa javia ešte zreteľnejšie, keď porovnáme Kallasovej vyjadrenia s nedávnymi vyhláseniami predstaviteľov EÚ o Ukrajine.

„Diplomacia tam nezaberie, pomôže len sila,“ povedal tento mesiac eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.

Predsedníčka Európskej Komisie Ursula von der Leyenová to vyjadrila metaforou. Hovorila o potrebe premeniť Ukrajinu na „oceľového dikobraza“ pomocou západných zbraní, aby mohla rokovať zo silnejšej pozície.

Izrael však nie je pripravený ustúpiť, bez ohľadu na postoj Bruselu.

„Roky sa uplatňovala politika obmedzovania, ale nefungovala,“ povedal v sobotu izraelský veľvyslanec pri EÚ Haim Regev a dodal, že víkendové útoky sú len „začiatkom“.

„Dosiahli sme väčšinu našich cieľov, ale ide len o začiatok, nie o celú operáciu. Je dobre naplánovaná a prebieha podľa plánu. Budeme pokračovať v útokoch na centrálne veliteľské zariadenia. Je to pokračujúci proces, ešte to nie je koniec,“ povedal Regev.

Hoci veľvyslanec uviedol, že v záverečnej fáze budú zohrávať významnú úlohu aj rokovania  – aby sa zabezpečilo, že Irán neobnoví svoj jadrový projekt. Súčasná vojenská kampaň Izraela je podľa neho „jediným spôsobom, ako dosiahnuť stabilitu v regióne“.

Prečítajte si tiež:

• Maďarsko pohrozilo, že prestane dodávať elektrinu Ukrajine
• Peking vyzýva Irán a Izrael na okamžité kroky vedúce k zníženiu napätia