EÚ chce sankcionovať krajiny, ktoré pomáhajú Rusku prekonávať sankcie

Brusel 21. mája 2023 (HSP/politico/Foto:TASR/AP-Emmi Korhonen/Lehtikuva, Mikhail Metzel, Sputnik, Kremlin)

Zákaz obchádzania sankcií je citlivý pre niekoľko krajín EÚ vrátane ťažkej váhy Nemecka, píše POLITICO

Brusel zvažuje nový bezprecedentný krok v rámci svojich sankcií voči Rusku. Najprv však musí nájsť dohodu medzi 27 krajinami EÚ.

Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu pred viac ako rokom Brusel prijal 10 balíkov sankcií proti Moskve, ktoré sa týkajú všetkého od energetiky až po bankovníctvo, v snahe vyprázdniť vojnovú pokladnicu Vladimira Putina. Jedným z nezamýšľaných dôsledkov je rozmach obchodu s niekoľkými krajinami na Kaukaze a v strednej Ázii, ktoré sa stali sprostredkovateľmi obchodu s Ruskom.

Brusel sa teraz chce uistiť, že jeho sankcie, najmä v prípade high-tech tovarov užitočných pre ruskú armádu, nie sú obchádzané. Krajiny EÚ teraz rokujú o 11. balíku sankcií, ktorý by sa mohol zamerať na ďalšie krajiny pomáhajúce Moskve obchádzať jej obchodné embargo.

Tento krok však prehlbuje základné napätie v bloku. Zatiaľ čo viaceré krajiny, ako napríklad Poľsko a Pobaltie, chcú, aby Brusel zašiel ďalej, väčší počet krajín sa obáva, že EÚ zachádza príliš ďaleko a príliš rýchlo. Nemecko, najväčší európsky vývozca, vedie túto druhú, opatrnejšiu skupinu.

“Pre Európu je to bezprecedentný krok, takže je normálne, že si na to dávame načas,” povedal jeden z predstaviteľov EÚ. “Musíme sa zamerať na obchádzanie. Musíme si však položiť aj otázku: Môžeme si v dnešnom svete naozaj dovoliť vytvoriť si ešte viac nepriateľov?”

Podľa návrhu, ktorý videl portál POLITICO, by zákaz obchádzania umožnil Bruselu zasiahnuť tretie krajiny, ak nedodržiavajú západné sankcie alebo nevedia vysvetliť náhly nárast obchodu so zakázaným tovarom.

Krajiny EÚ by v tomto procese mali právo veta takmer na každom kroku. V aktualizovanej verzii návrhu, ktorú videl portál POLITICO a o ktorej v utorok rokovali vyslanci EÚ, Komisia zaviedla ešte viac záruk v rozhodovacom procese, aby sa zohľadnili obavy krajín.

Zatiaľ to však nestačí. Spomedzi väčšej skupiny skeptikov Nemecko najhlasnejšie varovalo, že vymenovanie a zahanbenie krajín by poškodilo diplomatické vzťahy, napríklad s Pekingom, a dokonca by ešte viac posunulo iné krajiny, napríklad v Strednej Ázii, do náručia Ruska alebo Číny.

Komisár pre obchod Valdis Dombrovskis túto otázku otvoril tento týždeň počas návštevy Strednej Ázie: “Spoliehame sa na to, že naši stredoázijskí partneri nedovolia, aby sa ich územie a ich podniky akýmkoľvek spôsobom, v akejkoľvek forme alebo podobe zneužívali,” povedal v piatok na podujatí v Kazachstane.

Maria Shagina, výskumná pracovníčka Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie, uviedla, že “riziká spojené s novým nástrojom spočívajú v tom, že by spôsobil viac diplomatických škôd, ako by zabránil obchádzaniu sankcií”. Jeho odstrašujúci potenciál by sa oslabil, pretože by sa používal len ako posledná možnosť, tvrdí Shagina.

Nemecko namiesto toho navrhlo vlastný plán, ktorý by zabránil tomu, aby sa sankcionovaný high-tech tovar EÚ dostal do Ruska prostredníctvom sprostredkovateľských krajín. Podľa diskusného dokumentu z 5. mája, ktorý videl portál POLITICO, Berlín navrhuje namiesto zasiahnutia krajín, ktoré umožňujú reexport sankcionovaného tovaru do Ruska, zamerať sa na spoločnosti.

Predstavitelia Európskej komisie však upozorňujú, že nemecký návrh by bolo ťažké presadiť. Nákupná spoločnosť by mohla pred vývozom tovaru do Ruska predať tovar viacerým fiktívnym firmám alebo sa objaviť pod iným názvom spoločnosti, čo by viedlo k hre na mačku a myš.

Nie je to jediný problém

Zákaz obchádzania je najcitlivejšou časťou nového návrhu. Na stole sú však aj ďalšie chúlostivé otázky, ktoré zahltili diskusie.

Brusel sa chce zamerať na takzvanú tieňovú flotilu tankerov prepravujúcich ruskú ropu po celom svete, čo je citlivá otázka pre lodné krajiny, ako sú Grécko a Malta. Tieto južné krajiny majú viac otázok týkajúcich sa námorných opatrení, uviedli viacerí diplomati EÚ. “Pokiaľ existuje blokáda v námornej otázke, členské štáty nie sú nútené skutočne ukázať ruky v diskusii o tretích krajinách,” povedal jeden z diplomatov.

Treťou chúlostivou otázkou je zoznam súkromných spoločností, ktoré Ukrajina nazýva “vojnovými sponzormi” a zahŕňa niekoľko európskych spoločností.

Diplomati uviedli, že Maďarsko aj Grécko chcú, aby sa niektoré ich spoločnosti vyškrtli z tohto zoznamu skôr, ako budú súhlasiť s balíkom. Maďarská banka OTP je pre Budapešť osobitne citlivá, uviedol začiatkom mesiaca maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Ukrajina musí objasniť, čo presne zoznam zahŕňa, uviedol vysoký predstaviteľ EÚ.

“Nie je úplne jasné, kto je na tomto ukrajinskom zozname,” povedal úradník. “Či celá banka, alebo ruská pobočka, ktorá podľa mojich informácií predstavuje asi 1 % aktivít v oblasti bankovníctva a finančných kapitálových aktivít tejto banky. Takže by to bol obrovský, obrovský rozdiel,” povedal a dodal, že Josep Borrell, najvyšší diplomat EÚ, je už v kontakte s Kyjevom, aby sa snažil získať vysvetlenie.

Ďalší diplomat EÚ oboznámený s touto diskusiou uviedol, že “Grécko sa sťažuje, že Kyjev zahrnul grécke spoločnosti, navyše bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia, do činností, ktoré sú podľa sankcií prijatých EÚ úplne legálne. Ak má Kyjev nejaké náznaky porušenia sankcií, mal by sa obrátiť na členské štáty a podeliť sa o fakty, aby boli riadne prešetrené. Tento nepodložený hon na čarodejnice proti členským štátom EÚ je úplne kontraproduktívny.”

Diplomat dodal, že Ukrajina zatiaľ “nápadne mlčí, keď ide o tretie krajiny, ktoré sa aktívne podieľajú na skutočnom obchádzaní sankcií a profitujú z neho”.

Proti tomuto spojeniu však existuje odpor. “Je absolútne neprijateľné spájať podporu Ukrajiny s čiernou listinou; na čiernej listine je mnoho krajín,” povedal jeden diplomat EÚ a dodal: “Môžem len vyjadriť ľútosť nad tým, že členské štáty si berú ako rukojemníkov spisy, ktoré s týmito spismi vôbec nesúvisia.”

Ministri zahraničných vecí EÚ budú o tomto zozname rokovať na svojom pondelkovom zasadnutí. Potom budú vyslanci EÚ v stredu pokračovať v rokovaniach o ďalšom balíku sankcií.

Hoci väčšina diplomatov EÚ znižovala nádeje na rýchly pokrok, naďalej sú optimistickí, že sa nakoniec podarí dosiahnuť dohodu. “Každý balík sa ukázal ako zložitejší, ale nakoniec sme sa k nemu vždy dostali,” povedal jeden z diplomatov.