Ešte raz k možnému výkladu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa po novele

Túto diskusiu som začal článkom, ktorý možno nájsť TU.

Na tento môj článok reagoval Ondrej Repa článkom, ktorý možno nájsť TU.

Ondrej Repa vo svojom článku nesúhlasil so závermi môjho príspevku z dôvodu, že pri trestnom čine podľa § 326 Tr. zák. je nevyhnutné aj naďalej preukazovať znak „právomoc“, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou objektívnej stránky posudzovaného trestného činu vo všetkých formách protiprávneho konania. V tomto smere Ondrej Repa poukazuje na to, že trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. zák. obsahuje pri všetkých alineách pojem „právomoc“ s tým, že je nutné rozlišovať medzi základnými pojmami „verejný činiteľ“ a „právomoc“. Zmena v ustanovení § 128 ods. 1 veta druhá Tr. zák. teda pri trestnom čine podľa § 326 Tr. zák. nepriniesla žiadnu zmenu.

S právnym názorom uvedeným v poslednej vete si dovolím polemizovať.

Úvodom pripomeniem zmeny Trestného zákona, ktorých sa polemika týka.

Ustanovenie § 128 ods. 1 druhá veta Trestného zákona účinného do 31.12.2020 znelo nasledovne: „Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou“.

S účinnosťou od 01.01.2021 znie ustanovenie § 128 ods. 1 druhá veta Trestného zákona takto: „Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou, zodpovednosťou, postavením alebo funkciou, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

V prvom rade je nutné uviesť, že môj článok nespochybňoval, že by pojem „právomoc“ nebol naďalej uvedený v názve, či samotnej skutkovej podstate trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák., respektíve, že by nebol dôležitý. Môj názor vychádzal z toho, že zmenou druhej vety ustanovenia § 128 ods. 1 Tr. zák. môže prísť k zmene výkladu pojmu „právomoc“ na skutky, ktoré sa stali alebo stanú po 01.01.2021, teda, že môže prísť k zmene výkladu znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Pripúšťam, že som to mohol v mojom predchádzajúcom článku vyjadriť aj presnejšie, či zrozumiteľnejšie a preto sa o to pokúsim opätovne.

Ustanovenie § 128 ods. 1 veta prvá vymedzuje kto je verejným činiteľom. To zostalo bez zmeny. Zmena sa týka druhej vety ustanovenia § 128 ods. 1 Tr. zák., ktorá stanovuje ďalšiu podmienku vyvodenia trestnej zodpovednosti verejného činiteľa, teda za akých okolností možno vyvodiť trestnú zodpovednosť verejného činiteľa (osoby uvedenej v prvej vete).

Pred novelou Trestného zákona účinnou od 01.01.2021 sa vyžadovalo, aby bol trestný čin spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou. Po novele na vyvodenie trestnej zodpovednosti verejného činiteľa postačuje, aby bol trestný čin spáchaný napríklad len v súvislosti s postavením alebo funkciou.

Uvedené znamená, že novela Trestného zákona nerozšírila okruh osôb uvedených v prvej vete ustanovenia § 128 ods. 1 Tr. zák., teda okruh verejných činiteľov, ale rozšírila situácie (konania), v ktorých tieto osoby nesú trestnú zodpovednosť ako verejní činitelia.

Pokiaľ teda Ondrej Repa uvádza, že trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. používa pojem „právomoc“ a preto táto novela nemá pri jeho výklade žiadny význam, tak s tým nie je možné celkom súhlasiť. Predmetná novela zmenila všeobecnú podmienku trestnej zodpovednosti verejného činiteľa uvedenú v druhej vete ustanovenia § 128 ods. 1 Tr. zák. Táto všeobecná podmienka sa dá aplikovať aj pri výklade znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. Pojem „právomoc“ nie je v Trestnom zákone definovaná a preto je nutné ju vykladať od 01.01.2021 v medziach ustanovenia § 128 ods. 1 veta druhá Tr. zák., teda širšie, ako tomu bolo v judikatúre doposiaľ, čo naznačuje aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5To/11/2021, ktorý som citoval a rozoberal v mojom predchádzajúcom článku. Vzhľadom k uvedenému je možné pripustiť aj rozširujúci výklad pojmu „právomoc“ v zmysle znakov skutkovej podstaty trestného činu podľa § 326 Tr. zák.

Pripomeniem výklad, ktorý vychádzal z toho, že na to, aby konkrétny verejný činiteľ realizoval právomoc v zmysle § 326 ods. 1 Tr. zák. (účinného do 31.12.2020) museli byť súčasne splnené nasledovné podmienky:

a) musí ísť o rozhodovanie o právach alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb,

b) oprávnenie rozhodovať musí byť explicitne priznané Ústavou SR, ústavným zákonom alebo zákonom a

c) také rozhodovanie musí obsahovať prvok moci a rozhodovania.

Zmena ustanovenia § 128 ods. 1 veta druhá Tr. zák. spôsobila, že pojem „právomoc“ už nemusí byť výkladovo striktne (formálne) obmedzený len na situácie, keď verejný činiteľ rozhoduje o právach alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb (vyššie uvedená podmienka pod písmenom a), ktorá bude aj naďalej platiť, ale už nie bezvýhradne), ale bude sa dať aplikovať na širší okruh situácií (konaní), v ktorých konajúca osoba (definovaná v prvej vete ustanovenia § 128 ods. 1 Tr. zák.) nadobudne postavenie verejného činiteľa v súvislosti so svojím konaním viazaným na zákonné povinnosti.

Teda nie, že každé zneužitie funkcie bude automaticky trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák., ale zmena druhej vety ustanovenia § 128 ods. 1 Tr. zák. by sa pri trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. dala v spojení s autonómnym pojmom „právomoc“ uvedeným v tejto skutkovej podstate vyjadriť nasledovne:

Ak verejný činiteľ využije (zneužije) autoritu svojej funkcie spôsobom, ktorý je bezprostredne spätý s právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zákona a z jeho verejného postavenia, nemožno po novele ustanovenia § 128 ods. 1 veta druhá Tr. zák. odmietnuť použitie skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. len preto, že nešlo o formálny výkon právomoci, teda rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Pojem „právomoc“ v zmysle znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. by teda nebol obmedzený len na rozhodovanie o právach a povinnostiach, ale bol by viazaný na oprávnenie rozhodovať alebo konať, ktoré vyplýva zo zákona.

Tento výklad možno demonštrovať na nasledovnom príklade.

Starosta je oprávnený z titulu svojej funkcie nakladať s majetkom obce v rozsahu a na účely, ktorý mu umožňuje zákon (relevantné by tu boli napríklad zákon o obecnom zriadení, zákon o nakladaní s majetkom obce, či zákon o finančnej kontrole a podobne). Starosta obce použije obecné finančné prostriedky na rekonštrukciu svojho domu a zaplatí si z nich aj iné svoje súkromné výdavky. Použije teda obecný majetok vo svoj prospech. Starosta teda má právomoc rozhodovať o použití obecných finančných prostriedkov na stanovený účel, avšak túto svoju právomoc úmyselne vykonáva v rozpore so zákonom. Starosta rozhoduje a koná v mene obce, má oprávnenie nakladať s majetkom obce určitým spôsobom, ktorý je vymedzený v zákone. Preto ak starosta využije svoje zákonné oprávnenie na súkromný účel, nerozhoduje o právach a povinnostiach inej osoby, avšak vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu (vyššie uvedené zákony), teda napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a to spravidla s jednočinnom súbehu s majetkovým trestným činom (typicky s trestným činom sprenevery alebo trestným činom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku).

Zneužitie právomoci tu vyplýva z titulu jeho funkcie, ktorá ho oprávňovala na prístup k finančným prostriedkom a na rozhodovanie ako s nimi naložiť. Je tu v právomoci verejného činiteľa prvok rozhodovania vyplývajúci z titulu jeho funkcie, len ide o rozhodovanie, ktoré sa netýka rozhodovania o právach, či povinnostiach fyzických, či právnických osôb.

Nestačí, že starosta je verejným činiteľom, musí ísť o situáciu, v ktorej využíva, či skôr zneužíva autoritu svojej funkcie z dôvodu, že je nositeľom verejnej moci. Zmena ustanovenia § 128 ods. 1 veta druhá Tr. zák. mala podľa môjho názoru odstrániť príliš úzke chápanie výkonu verejnej moci a umožniť postih aj takých foriem jej zneužitia, ktoré síce nepredstavujú klasické úradné rozhodovanie o právach a povinnostiach inej osoby, ale bezprostredne vyplývajú z autority verejnej funkcie.

Opätovne je nutné zdôrazniť, že pojem „právomoc“ v zmysle znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa nie je nikde v Trestnom zákone definovaný (je definovaný súdnymi rozhodnutiami, avšak len vo vzťahu k právnej úprave účinnej do 01.01.2021) a preto nič nebráni tomu, aby sa pri jeho výklade vychádzalo aj z ustanovenia § 128 ods. 1 veta druhá Tr. zák., t. j. z toho, že tento pojem uvedený v skutkovej podstate trestného činu zaužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Tr. zák. má vlastný autonómny význam, teda širší význam než tomu bolo doposiaľ. Širší autonómny význam v tom zmysle, že zahŕňa všetky eventuality uvedené v ustanovení § 128 ods. 1 veta druhá Tr. zák.

Ak sa zmení normatívny rámec, nie je vylúčené, že sa zmení aj obsah právneho pojmu (v danom prípade pojmu právomoc). Zastávam názor, že práve toto mal na mysli Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5To/11/2021, ktorého závery som citoval v predchádzajúcom článku.

JUDr. Peter Šamko

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk