EP prijal uznesenie týkajúce sa Kuciaka, novinárov, agrodotácii a slovenskej justície. Očierňovanie Slovenska opozičnými politikmi

Štrasburg 19. apríla 2018 AKTUALIZOVANÉ (HSP/Foto:TASR/AP-Jean-Francois Badias)

Európsky parlament sa bude zaoberať bodom, v ktorom sú na pretrase viaceré otázky spojene so Slovenskou republikou. Europoslanci sa zameriavajú najmä na vraždu Jána Kuciaka a jeho partnerky, na podvody s agrodotáciami, na ktoré Kuciak poukazoval ako aj na našu prokuratúru a súdy.

Na dnešnom programe zasadnutia EP je aj uznesenie o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, v ktorom sa prioritne spomína prípad slovenského novinára Jána Kuciaka. V uznesení sa uvádza, že EP “rozhodne odsudzuje zavraždenie slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej a vyjadruje zhrozenie nad skutočnosťou, že je to druhý smrteľný útok na novinára v EÚ za uplynulých šesť mesiacov po zavraždení novinárky Daphne Caruany Galiziovej 16. októbra 2017 na Malte.”

Európski poslanci v návrhu uznesenia vyzývajú slovenské orgány, aby využili všetky potrebné zdroje na to, aby zabezpečili úplné, dôsledné a nezávislé vyšetrenie vrážd a Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktoré zodpovedných páchateľov privedie pred spravodlivosť a vítajú zámer slovenských orgánov v priebehu vyšetrovania v plnej miere spolupracovať s medzinárodnými orgánmi presadzovania práva a talianskym riaditeľstvom pre vyšetrovania súvisiace s mafiou (DIA).

“EP dôrazne odporúča vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu pod spoločným vedením Europolu a umožnenie neobmedzeného prístupu k vyšetrovaciemu spisu.” Zároveň vyzýva slovenského generálneho prokurátora, aby opätovne preskúmal trestné oznámenie, ktoré predložil Ján Kuciak po hrozbách namierených proti nemu, a aby preskúmal správy o tom, že unikli osobné informácie potom, ako Ján Kuciak podal slovenský orgánom viaceré žiadosti o poskytnutie informácií.

V bode 5. návrhu uznesenia EP “nalieha na slovenské orgány, aby zabezpečili ochranu investigatívnych novinárov pred akoukoľvek formou zastrašovania, ohovárania, hrozieb alebo fyzických útokov, a aby prijali účinné opatrenia na ochranu tých, ktorí využívajú svoje právo na slobodu prejavu, proti útokom, ktorých cieľom je umlčať ich.”

Parlament taktiež uznáva kľúčovú úlohu, ktorú investigatívni novinári môžu zohrávať ako strážcovia demokracie a právneho štátu; odsudzuje urážlivé poznámky politikov EÚ namierené voči novinárom; konštatuje, že najvyššia úroveň ochrany investigatívnych novinárov a oznamovateľov je v životnom záujme spoločnosti ako celku; nabáda Komisiu i členské štáty, aby predložili legislatívne alebo nelegislatívne návrhy na ochranu novinárov v EÚ, ktorí sú pravidelne predmetom žalôb určených na cenzúru ich práce alebo ich zastrašovanie, vrátane celoeurópskych pravidiel anti-SLAPP (Strategic Lawsuit Against Public Participation – strategická žaloba proti verejnej účasti ).

EP sa zasadzuje aj o priamu finančnú podporu pre novinárov. “Vyzýva Komisiu, aby vytvorila stály systém finančnej podpory vrátane príslušného rozpočtu, prerozdelením existujúcich zdrojov na podporu nezávislej investigatívnej žurnalistiky. Taktiež kritizuje súčasný slovenský mediálny trh. “EP konštatuje, že správa o pluralizme v médiách za rok 2016, ktorú vypracovalo Centrum pre pluralitu a slobodu médií (CMPF), zistila stredné až vysoké riziko horizontálnej koncentrácie vlastníctva médií v Slovenskej republike; domnieva sa, že pluralita médií je vo viacerých členských štátoch ohrozená kontrolu médií zo strany politických orgánov alebo jednotlivcov alebo určitých obchodných organizácií; zdôrazňuje, že podľa všeobecnej zásady by vlády nemali zneužívať svoje postavenie ovplyvňovaním médií; odporúča zahrnutie podrobnejších informácií o vlastníctve médií do ročného monitorovania plurality médií.”

V uznesení sa hovorí aj zneužívaní prostriedkov EÚ v oblasti poľnohospodárstva. Parlament je znepokojený obvineniami z korupcie, zo zneužívania finančných prostriedkov EÚ, zneužívania právomoci a konfliktov záujmov v Slovenskej republike, ktoré by mohli spôsobiť zhoršenie stavu demokracie; vyzýva slovenské orgány dohľad a súdne orgány a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby vyšetrili všetky údajné nezrovnalosti a podvody, a to aj kolotočové podvody s DPH a tie, ktoré sa vzťahujú na Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a ostatné štrukturálne fondy.

Okrem slobody tlače a podvodov z agrodotáciami vidí EP problém aj v slovenskom súdnictve a prokuratúre: “Vyjadruje znepokojenie nad zisteniami uvedenými v správe, ktorú vypracoval jeho Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre kontrolu rozpočtu v nadväznosti na vyšetrovaciu misiu na Slovensku, v ktorej sa uvádza, že výber najvyšších prokurátorov sa považuje za vysoko spolitizovaný a že existuje viacero obvinení z korupcie vysokopostavených úradníkov, ktoré nevyústili do riadneho vyšetrovania; vyzýva slovenské orgány, aby posilnili nestrannosť orgánov presadzovania práva.”

Blaha hovorí o očierňovaní Slovenska

Ľuboš Blaha, ktorý je šéfom Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, k návrhu uznesenia uviedol, že “rezolúcia proti Slovensku, ktorú pripravili Sulík, Škripek, Štefanec a ďalší naši pravičiari, je spolitizovaná. Je hanba, že Sulík a spol. sa podieľajú na očierňovaní Slovenska v Európe. Zneužívajú vraždu dvoch mladých ľudí, aby hádzali špinu na vlastný štát. Myslia si, že si politicky pomôžu, ale pritom iba škodia Slovensku, pretože tu nikto nerieši, kto aktuálne vládne a kto je aktuálne v opozícii – pre nich je to Slovensko, na ktoré kydajú vlastní politici,” napísal Blaha v statuse na scoiálnej sieti.

Európsky parlament schválil rezolúciu o ochrane investigatívnych novinárov

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali vo štvrtok nelegislatívne uznesenie o ochrane investigatívnych novinárov v Európe, ktoré je reakciou na vraždu slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

Uznesenie podporilo 573 zo 647 hlasujúcich zákonodarcov poslancov, 27 bolo boli proti a 47 sa zdržalo.

Uznesenie vychádza zo zistení osobitnej delegácie šiestich poslancov EP, ktorí zastupovali rôzne politické skupiny tejto inštitúcie a Slovensko navštívili v dňoch 8. a 9. marca v rámci svojej pracovnej cesty.

Pôvodný text, ktorý reagoval aj na debaty europoslancov o situácii na Slovensku počas marcového plenárneho zasadnutia, bol pozmenený o viacero nových návrhov, a to najmä zásluhou politickej skupiny európskych ľudovcov, čo sa stretlo s kritikou viacerých poslancov z frakcie socialistov a demokratov (S&D), ako aj zaradením štyroch pozmeňujúcich návrhov, o ktorých poslanci hlasovali separátne.