Ekonomika rastie pomaly, trh práce slabne. Analytici varujú pred dopadmi konsolidácie

Hoci ide len o predbežné údaje, analytici sa zhodujú, že čísla potvrdzujú pomalé oživovanie, ale aj pretrvávajúce slabiny v štruktúre hospodárstva.

Podľa Mateja Horňáka zo Slovenskej sporiteľne sú najnovšie výsledky v súlade s očakávaniami banky a mierne nad trhovým konsenzom. Ako uvádza, k rastu prispel najmä domáci dopyt podporený investíciami, zatiaľ čo jedným z motorov rastu HDP bol zahraničný obchod, čo je istým prekvapením vzhľadom na spomaľovanie ekonomík EÚ a zavedené clá. Exportérom sa napriek náročnému prostrediu darí prekvapivo dobre, hoci analytik upozorňuje, že tradične rast ťahá aj negatívny vplyv zásob, ktorý môže celkový obraz skresľovať. Ročný odhad rastu vo výške 0,7 % tak zatiaľ nemení.

K podobnému záveru dospeli aj analytici Národnej banky Slovenska. Podľa centrálnej banky ekonomika rastie veľmi pomaly, v súlade s ich predpoveďami, pričom viaceré odvetvia priemyslu zápasia s dlhodobými problémami. Autopriemysel získal krátkodobú podporu vďaka zmierneniu napätia v medzinárodnom obchode, no väčšinu slabých výkonov z úvodu leta sa mu vykryť nepodarilo. Zvyšné výrobné segmenty ďalej brzdí slabý externý dopyt a zhoršujúca sa konkurencieschopnosť, výnimkou je len rýchlo rastúca produkcia munície. Spotrebitelia zostávajú opatrní, čo sa prejavuje na pomalšom raste maloobchodných tržieb, a trh práce začal opäť ochabovať. Zamestnanosť klesla o približne tri tisícky pracovných miest, čo podľa NBS naznačuje znižujúci sa dopyt po pracovnej sile naprieč sektormi.

Do tejto mozaiky zapadá aj hodnotenie analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka, ktorý opisuje rast v treťom štvrťroku ako „príjemné prekvapenie“, no zároveň upozorňuje, že hospodárstvo naďalej brzdia účinky fiškálnej konsolidácie. Tá podľa neho zvýšila daňovú záťaž a znížila disponibilné príjmy domácností, čo v kombinácii s neistotou na trhu práce tlmí spotrebu aj investície. Kľúčový automobilový sektor sa okrem toho stále vyrovnáva s obchodnými bariérami pri vývoze do USA. Síce pomáha modernizácia výrobných kapacít a silnejšia pozícia na európskom trhu, no vývoj zostáva nerovnomerný.

Koršňák predpokladá, že ekonomika má najhoršie už za sebou a výkon by sa mal v nasledujúcich štvrťrokoch pomaly zlepšovať. Očakáva stabilizačný efekt nižších úrokových sadzieb, opätovné oživenie európskeho dopytu – najmä v Nemecku – a pozitívny impulz z verejných investícií financovaných z Plánu obnovy a eurofondov. Rizikom podľa neho zostáva schopnosť štátu tieto investície reálne zrealizovať. Ak sa podarí udržať súčasnú trajektóriu, celoročný rast HDP by sa mal pohybovať okolo 0,8 %, pričom v budúcom roku by sa mal zrýchliť na približne 1,3 %.