„Za posledné dva roky sme výrazne zvýšili efektivitu daňových kontrol, najmä v oblasti DPH, kde sa dnes pohybujeme nad hranicou 90 percent. Zároveň sa nám darí identifikovať podvodné schémy ešte pred vyplácaním peňazí,“ uviedol prezident finančnej správy Jozef Kiss. Podľa neho sa systém posúva od dodatočného doháňania únikov k ich včasnému zachytávaniu.

Jedným z najväčších problémov, s ktorými sa finančná správa dlhodobo stretáva, zostáva šedá ekonomika. V nepriznaných tržbách v maloobchode a službách sa podľa jej odhadov každoročne pohybuje približne jedna miliarda eur, čo po prepočte na daň z príjmov a DPH predstavuje potenciálny výpadok verejných financií vo výške 300 až 400 miliónov eur. Aj preto sa kontroly v uplynulom roku zamerali najmä na rizikové sektory. Finančná správa urobila približne 20-tisíc kontrol registračných pokladníc a výsledky podľa jej vedenia naznačujú výrazné zlepšenie disciplíny. „Kým pred dvoma rokmi nepriznávalo tržby približne 40 percent kontrolovaných subjektov, dnes sme na úrovni okolo 20 percent. Tento pokles je výrazný a viditeľný aj v reálnom raste priznaných tržieb,“ doplnil Kiss.

K obmedzovaniu priestoru pre nelegálne praktiky prispievajú aj systémové zmeny. Finančná správa poukazuje na rastúci podiel bezhotovostných platieb, zavádzanie limitov na hotovostné operácie a sprísnenie sankcií. Vyšší objem platieb kartou či prevodom zvyšuje transparentnosť transakcií a sťažuje skrývanie tržieb, čo sa postupne prejavuje aj v daňových príjmoch štátu.

Finančná správa vlani vybrala viac ako 20 miliárd eur, čo je približne o štyri miliardy eur viac než v roku 2023. Prezident finančnej správy však upozorňuje, že rozdiel medzi plánovaným a skutočným výberom nemožno automaticky vnímať ako zlyhanie. „Viac ako tri štvrtiny rozdielu v akruálnom vyjadrení sú spôsobené makroekonomickým vývojom a legislatívnymi zmenami, ktoré nebolo možné v čase tvorby rozpočtu presne predvídať,“ vysvetlil Kiss. Negatívny vplyv sa prejavil najmä v priemysle a energetike, kde pokles tržieb zasiahol výber dane z príjmov aj DPH, pričom samotný výkon výberu daní tvoril len menšiu časť odchýlky od plánu.

Finančná správa zároveň opakovane poukazuje na slabiny samotného daňového systému. Za problém považuje najmä vysoký počet výnimiek, predovšetkým pri DPH, ktoré znižujú jeho prehľadnosť a zvyšujú administratívnu záťaž. „Veľký rozptyl sadzieb DPH a množstvo výnimiek vytvára priestor na legálnu optimalizáciu a komplikuje kontrolnú činnosť. Zjednodušenie systému by pomohlo výberu daní aj podnikateľskému prostrediu,“ zdôraznil Kiss.

Do ďalších rokov si finančná správa stanovila viacero priorít, medzi ktorými dominuje pokračovanie v boji proti šedej ekonomike, posilnenie kontroly e-commerce a online platforiem, ďalšia digitalizácia procesov a zavedenie povinnej elektronickej fakturácie od 1. januára 2027. Podľa vedenia inštitúcie je dlhodobá udržateľnosť verejných príjmov podmienená rovnováhou medzi kontrolou, jednoduchosťou pravidiel a férovým nastavením daní. „Ak má byť výber daní dlhodobo udržateľný, musí ísť ruka v ruke efektívna kontrola, zrozumiteľná legislatíva a primerané daňové zaťaženie. Len tak budú ľudia ochotní dane platiť,“ uzavrel prezident finančnej správy.