Dovolenkári by si mali dávať pozor na vodu, ľad aj pouličné jedlo

Medzi rizikovejšie destinácie z pohľadu cestovateľskej hnačky patria Egypt, India, Thajsko, Mexiko, Indonézia a viaceré africké krajiny. Dôvodom sú odlišné hygienické štandardy, kvalita vody, pouličné stravovanie, ako aj vysoké teploty a vlhkosť. „Ľudia si často myslia, že ide len o reakciu tela na nové jedlo. Vo väčšine prípadov je však cestovateľská hnačka dôsledkom infekcie tráviaceho traktu spôsobenej kontaminovanou vodou alebo potravinami,“ vysvetľuje Ďurčík. Väčšina prípadov podľa neho odznie v priebehu niekoľkých dní. Lekára je však potrebné vyhľadať, ak problémy trvajú dlhšie ako 48 hodín alebo ich sprevádza opakované vracanie, vysoká horúčka, silné bolesti brucha, krv či hlien v stolici. Varovným signálom sú aj príznaky dehydratácie, medzi ktoré patria slabosť, suché pery a sliznice, závraty alebo dezorientácia.

Dovolenkári sa podľa odborníkov často sústreďujú na lieky proti hnačke, no zabúdajú na pravidelné dopĺňanie vody, minerálov a elektrolytov. Ich nedostatok môže negatívne ovplyvniť činnosť srdca a obličiek a v krajnom prípade viesť ku kolapsu. Počas horúcich dní pri mori by mal dospelý človek vypiť najmenej dva litre tekutín denne. Pri športe, intenzívnom potení alebo vyššej telesnej hmotnosti sa môže potreba zvýšiť na tri až tri a pol litra. Farmaceut odporúča piť priebežne počas dňa, nie až po objavení pocitu smädu. Po každom alkoholickom alebo kofeínovom nápoji radí vypiť navyše pohár vody.

Rizikom môže byť aj nakrájané ovocie, ľad v nápojoch či dlhšie vystavené pouličné jedlo. „Najbezpečnejšie je ovocie, ktoré si človek sám ošúpe. Opatrný by som bol pri ovocí, ktoré je už nakrájané a pripravené na konzumáciu. Podobne je to aj s ľadom v nápojoch – ak nepoznáte zdroj vody, je lepšie požiadať o nápoj bez ľadu,“ odporúča Ďurčík. Pri pouličnom občerstvení by mali ľudia uprednostniť pokrmy pripravované priamo pred nimi.

Počas cestovania sa môže objaviť aj opačný problém – zápcha. Spôsobovať ju môže zmena prostredia a denného režimu, stres, nedostatok pohybu alebo nižší príjem tekutín. Pomôcť môže pohyb, dostatok vody, ovocie, zelenina, celozrnné výrobky či probiotiká.

Rozdielna reakcia turistov a miestnych obyvateľov súvisí aj s črevným mikrobiómom a dlhodobou adaptáciou organizmu na mikroorganizmy v danom prostredí. Farmaceut preto odporúča zvážiť užívanie probiotík ešte pred cestou a počas pobytu. „Črevný mikrobióm miestnych ľudí je prispôsobený na prostredie, v ktorom žijú. Turisti sa s týmito mikroorganizmami stretávajú prvýkrát. Aj preto môže pomôcť užívanie vhodných probiotík ešte pred dovolenkou a počas nej,“ odporúča Ďurčík. Do cestovnej lekárničky je vhodné pribaliť rehydratačné roztoky, probiotiká a lieky proti hnačke.