Dostál, Dostál angažovaným komunistom si zostal: “Dnes v parlamente fanaticky obhajuje liberalizmus, oblieka sa do ženských šiat a presadzuje ďalšie zložky neomarxizmu

Bratislava 14. mája 2019 (HSP/Foto:SITA-Marko Erd)

Poslanec Národnej rady Ľuboš Blaha cez víkend na sociálnej sieti komentoval jedného z najaktívnejších opozičných poslancov z radov liberálnej SaS, ktorý údajne v minulosti pôsobil v Socialistickom zväze mládeže.

Blaha to napísal na Facebooku po tesne prehratom zápase slovenskej hokejovej reprezentácii proti Fínsku na rozveselenie svojich sledovateľov. “Slovenskí hokejisti hrajú výborne. Radosť pozerať. A jasné, prehra s Fínmi mrzí, ale ideme ďalej. S takýmito výkonmi sa veru môžeme dostať ďaleko,” uviedol.

“Na rozveselenie aspoň pripájam výrok istého aktívneho zväzáka z roku 1988, ktorý tento horlivý súdruh v komunistickom zápale hrdo napísal pre týždenník komunistickej strany Nové Slovo: “Význam Socialistického zväzu mládeže v našej spoločnosti je nepopierateľný.”

“Ako húževnatý zväzáčik doplnil, problémom je akurát, že mladí komunisti robia “nezaujímavé akcie” a ich boj za svetlejšie zajtrajšky je príliš “formalistický”,” pokračoval poslanec Smeru-SD.

Podľa Ľuboša Blahu, redakciu príspevok mladého náruživého zväzáka potešil. “Súdruhovia ocenili, že ho trápi ľahostajnosť a pasivita rovesníkov. Ach, áno, kiež by boli všetci rovesníci v roku 1988 takí nadšení budovatelia socializmu ako tuná zväzáčik…”

“Asi som zabudol napísať meno tohto zväzáčika, pardon. Volá sa Ondrej Dostál a dnes sedí v parlamente za SaS, fanaticky obhajuje liberalizmus, oblieka sa do ženských šiat, hejtuje komunistov a z duše nenávidí Rusko. Ešte raz – súdruh Dostál,” zdôrazňuje Blaha.

“Česť práci, Ondro! A áno, význam SZM je fakt nepopierateľný, ty disident! Tak čo, zlepšil som vám trochu náladu?!

Vladimír Bačišin vo Finančných novinách uverejnil celý text, ktorý v roku 1988 napísal Dostál pre komunistické Nové slovo a odtiaľ ho preberáme aj s dodatkom redakcie Nového slova, aby ste si mohli urobiť predstavu o zmýšľaní a angažovanosti mladého zväzáka:

Ondrej Dostál píše:„Význam socialistického zväzu mládeže v našej spoločnosti je nepopierateľný. Na druhej strane sa v súvislosti s prestavbou čoraz viac hovorí o problémoch a nedostatkoch. A problémov vo zväzáckom živote je naozaj dosť – formalizmus, byrokracia, obchádzanie demokracie, nezaujímavé akcie, nedostatočná úroveň kritiky… Živnou pôdou všetkých problémov a ťažko prekonateľnou bariérou v boji s nimi je veľká pasivita členstva. Myslím si, že vôbec nejde o zanedbateľnú menšinu

Dosiaľ je rozšírený názor, že členstvo v SZM, môžu ovplyvniť prijatie, či neprijatie na vysokú školu. Je tento názor úplne neopodstatnený?

Mnohí vstupujú bez rozmýšľania, bez stotožnenia sa s ideálmi, bez záujmu o činnosť. SZM považujú za nevyhnutnú formalitu na ceste životom. Niektorí z nich sa dokonca stanú funkcionármi. Pár bodíkov navyše – za aktivitu.. Spravíme čo nám prikážu zhora a dosť. Problémami akejsi spoločnosti a organizácie sa netreba vzrušovať.. Žeby sa mládež, vždy považovaná za nositeľku pokroku a bojovníčku za spravodlivosť tak veľmi zmenila.

Možno bude táto situácia pochopiteľnejšia, keď si uvedomíme širšie súvislosti všeobecnej apatie a nezáujmu o otázky spoločenské a politické, čo je dôsledkom obdobia, keď sme nenapredovali tak, aké boli našej objektívne možnosti. Áno problémy spoločnosti sa prejavili aj na mládeži a jej organizácii. Čím viac pretvárky sme videli, tým viac sme sa stávali pokrytcami. Pritakávali sme sme autoritám, no v duchu sme sa z nich smiali. Zo spoločenských problémov sme si nerobili ťažkú hlavu, boli to neúspechy dospelých a ťažkosti abstraktnej spoločnosti. Vôbec sme si neuvedomovali, že na ne doplácame najviac my.

Prestavba prebudila hasnúce uhlíky spoločenskej aktivity, ale dokážeme z nich rozdúchať oheň všeobecného nadšenia a spoluzodpovednosti za osud spoločnosti, ktorý my mladí, poznáme len z rozprávania.Opäť slávnostne vyhlasujeme – áno je to možné, my to dokážeme. Nesmieme zabúdať na poučenie z minulosti, že slová a činy nemusia byť vždy v súlade.

V konkrétnych podmienkach našej organizácie má na existenciu pasivity vplyv aj výchova, lepšie povedané zlá výchova. Už pionierska organizácia sa stáva prvou školou formalizmu. Pioniermi sa stávajú deti plné nadšenia a očakávania. Nadšenie sa rozplynie schôdzovaní, v počúvaní fráz, v nezaujímavej činnosti. Bol som pionierskym funkcionárom a ešte si pamätám, koľko zbytočností, koľko formalít, koľko nezaujímavých činností, koľko nezaujímavých aktivít, koľko úslužnosti nahor a obchádzania skutočných potrieb bolo v našej činnosti.

Už v pionieroch sa otupuje cit pre otvorenosť, aktivitu, samostatnosť a nahrádza sa preudoiniciatívou nay príkaz zhora, podobnou drezúre. Aký zväzák bude z pioniera, ktorý je zvyknutý, že ho vedú za ruku, že nemusí o ničom rozhodovať, iba sa podriaďovať. A keď ani vo zväzákovi nedokážeme prebudiť záujem o činnosť (nielen politickú) ako sa bude správať v dospelosti? Nemôžeme sa sťažovať na nedostatok samostatného myslenia u dospelých, ak zmysel pre samostatnoť nepodporujeme, či dokonca ubíjame v mladých. Koľkých problémov by sme boli ušetrení, keby sme k tejto otázke pristupovali citlivejšie a zodpovednejšie!

Je nevyhnutné oslobodiť činnosť SZM od akéhokoľvek poručníkovania zo strany nadriadených a dospelých. Problémy si musia nájsť riešiteľov a riešiteľmi problémov mládežníckej organizácie sa môžu stať jedine mladí ľudia. Na to je potrebné prebudiť u nich záujem a pocit zodpovednosti za činnosť svojej organizácie, čiže musia pocítiť, že oni rozhodujú o organizácii, oni ju potrebujú, a nie naopak. Len sloboda, otvorenosť a samostatnosť sú liekmi na nemoci našej organizácie. Aj problémy sa budú riešiť rýchlejšie, keď budú všetci budú na ich riešení zainteresovaní.

Možno som svoje skúsenosti neoprávnene zovšeobecnil. Možno nie všade sa SZM potýka s takou pasivitou. A možno tento problém nezaťažuje len SZM. Ktovie?

Ondrej Dostál: Prečo sme pasívni?, Nové slovo 38/22. 9. 1988, str. 14.

Poznámka redakcie: “Potešilo nás, že bratislavský gymnazista priniesol tento príspevok do našej redakcie. Ocenili sme, že ho ľahostajnosť a pasivita rovesníkov trápi a najmä, že sa svojsky, optikou sedemnásťročného, pokúša nazrieť pod jej povrch.Diskusia o príčinách tohto znepokojujúceho javu by možno bola konkrétnejšia, povedzme na schôdzi SZM alebo na stránkach školského časopisu; ale napokon aj Nové slovo je do istej miery časopisom, ktorý čítajú stredoškoláci a študenti na celom Slovensku – prečo by nemohli vysloviť svoje názory a skúsenosti aj u nás? Ponúkame teda priestor a príležitosť v presvedčení, že prispejeme k mapovaniu príčin pasivity a hľadaniu spôsobov, ako s ňou skoncovať. Väčšina je pasívna. Tak prečo vstúpili do organizácie, keď nemajú záujem v nej pracovať?”

Zaspomínajme si na organizácie, ktoré dostal za ich pasivitu kritizoval vo videu s piesňou šťastných detí

https://www.youtube.com/watch?list=RDaiku1glYGK4&v=aiku1glYGK4

Nové slovo bol ľavicový týždenník pre politiku, kultúru a hospodárstvo. Vznikol v čase SNP, prvé číslo vyšlo 24. septembra 1944. Po potlačení povstania časopis zanikol a bol obnovený 1. júna 1945. Hlavným iniciátorom jeho vzniku bol Gustáv Husák. V rámci boja proti tzv. buržoáznemu nacionalizmu na základe uznesenia predsedníctva ÚV KSS o reorganizácii straníckej tlače koncom apríla 1952 jeho vydávanie zastavili, keďže doň v minulosti prispievala väčšina z odsúdených. Od 1. mája začal vychádzať politický dvojtýždenník Pod zástavou socializmu. V čase Pražskej jari bolo Nové slovo na podnet G. Husáka 23. mája 1968 opätovne obnovené, pri jeho obnove stáli Ladislav Novomeský, Andrej Sirácky, Daniel Okáli, Vladimír Mináč, Miroslav Válek, Vojtech Mihálik. V roku 1978 vznikla literárna príloha Nové slovo mladých. Hoci bolo Nové slovo orgánom ÚV KSS, hlavne v čase Perestrojky bolo popri Literárnom týždenníku jedným z najkritickejších slovenských periodík. V roku 1991 ho spolu s denníkom Pravda začala s radikálne zníženým rozsahom vydávať akciová spoločnosť Perex. V roku 1994 sa časopis premenoval na Nové slovo bez rešpektu. Posledné – 33. číslo 30. ročníka vyšlo 21. augusta 1998. Za ideového nástupcu Nového slova možno považovať časopis Slovo.

Socialistický zväz mládeže, skratka SZM, po česky Socialistický svaz mládeže (SSM)) bola organizácia pôsobiaca v Československej socialistickej republike medzi rokmi 1970 až 1989, združujúca mladých ľudí vo veku 15 – 35 rokov. SZM vznikol v roku 1970, po vpáde vojsk a počas prebiehajúcej normalizácie ako nástupnícka organizácia Československého zväzu mládeže, ktorý sa v marci 1968 rozpadol. Vznik tejto jednotnej organizácie mládeže (súčasťou SZM bola aj pionierska organizácia – PO SZM), ako aj jej činnosť boli riadené Komunistickou stranou Československa.