Donald Trump bol počas svojich funkčných období opakovane navrhovaný na Nobelovu cenu za mier. Tieto nominácie, hoci ich predloženie neznamená automatický výber, zakaždým vyvolali búrlivú medzinárodnú diskusiu.
Pakistan nedávno opäť nominoval Trumpa, tentoraz za údajné sprostredkovanie prímeria medzi Indiou a Pakistanom a pomoc pri sprostredkovaní mieru v napätí medzi Kongom a Rwandou. Sám Trump sa týmto úsilím chválil na zhromaždeniach a tvrdil, že Nobelov výbor je voči nemu „zaujatý“.
Trumpovi priaznivci radi mávajú Abrahámovými dohodami a kórejskými fotkami, kde si exprezident s úsmevom podával ruku s Kim Čong-unom. To všetko vyzerá pekne v bullet pointoch predvolebného letáku. Lenže dohody bez dlhodobej stratégie a summit bez následného riešenia jadrového programu nie sú mierom, ale kulisami. Trumpove „ukončené vojny“ sa často scvrkávali na presun zodpovednosti a jeho diplomacia pôsobila skôr ako reality show než seriózna snaha o stabilitu.
Politická póza sa naplno predvádza vo vzťahu k inštitúciám, ktoré tvoria chrbticu medzinárodného práva. Útoky na Medzinárodný trestný súd či provokácia OSN – to nie je posilňovanie „bratstva národov“, ako si prial Alfred Nobel, ale jeho opak. V tomto kontexte by udelenie ceny pôsobilo ako výsmech tým, ktorí celý život stavajú mosty ma miestach, kde iní radšej stavajú múry.
Ani pri znižovaní napätia sa Trump nemôže tváriť ako mierotvorca. Jeho bezvýhradná proizraelská orientácia, najmä počas konfliktu v Gaze, posielala signál, že civilné obete sú vedľajší škodlivý produkt geopolitickej hry. Flirtovanie s Putinom aj Zelenským súčasne alebo navádzanie Erdogana k ukončeniu odberu ropy z Ruska dokazujú, že preňho je medzinárodná politika šachová partia so živými figúrkami. A mier? Ten sa ráta len vtedy, keď nesie jeho podpis.
Nobelov výbor je zvyknutý na diskrétnu diplomaciu. Trumpove lobistické manévre a neustále pripomínanie, že si cenu zaslúži, pôsobia ako stand-up vystúpenie v opernej sále.
História Nobelovej ceny za mier je plná kontroverzií, čo naznačuje, že Trumpov prípad nie je unikátny. Barack Obama bol ocenený po necelom roku v úrade za nádej a víziu nového jadrového odzbrojenia a medzinárodnej spolupráce, nie za preukázané dlhodobé výsledky.
Henry Kissinger za Parížske mierové dohody, ktoré mali ukončiť vojnu vo Vietname. Ich ocenenia sú dodnes vnímané kontroverzne.
Donald Trump sa rád vidí ako „mierotvorca v obleku“, no v porovnaní s laureátom Jimmym Carterom pôsobí skôr ako obchodník, ktorý na summite hľadá titulky, nie riešenia. Carter bol politik, ktorý síce v úrade často prehrával, ale po odchode z Bieleho domu dokázal desaťročia sprostredkúvať mier, riešiť konflikty a bojovať proti chorobám a chudobe cez Carter Center. Získal Nobelovu cenu nie za sebaprezentáciu, ale za dôslednú, tichú a dlhodobú prácu. Trump? Ten naopak dokáže z mieru urobiť billboard s vlastným portrétom.
A ak sa posunieme od politiky k čistému ideálu, porovnanie s Mahátmom Gándhím je už priam absurdné. Veľký duch sa stal symbolom „nenásilia“, pravdy a pokory. Dokázal zmeniť impérium a inšpirovať celé generácie k tomu, že sila sa nemeria počtom zbraní, ale schopnosťou neprijať nenávisť. Trump naopak dokázal urobiť z konfliktu nástroj kampane a z diplomacie sitkom. Ak bol Gándhí duchom mieru, Trump je skôr jeho karikatúrou.
Nobelova cena za mier má byť symbolom nádeje, nie nástrojom politického marketingu alebo suvenírom pre suveréna. Trump má za sebou niekoľko momentov, ktoré možno zapísať do dejín diplomacie, ale jeho celkové pôsobenie prepisuje definíciu mieru.
Trumpova kampaň naráža aj na odpor členov výboru, ktorí sú zvyknutí pracovať v “uzamknutej miestnosti”. Podpredseda Asle Toje potvrdil, že intenzívne lobistické kampane majú skôr negatívny ako pozitívny účinok. Tento narcistický tlak len potvrdzuje, že Trumpa poháňa titul, nie služba. Výbor skôr vyzdvihne humanitárne organizácie ako UNHCR, UNICEF, Červený kríž a Lekári bez hraníc, čo je v podstate implicitný politický signál odsudzujúci Trumpov prístup.
Donald Trump si zrejme na Nobelovu cenu za mier nesiahne. Jeho výsledky nestačia. Cena za mier nemôže devalvovať na úroveň politickej ceny útechy pre kdekoho, kto sa nebojí prepísať medzinárodné pravidlá. Alebo? No ktohovie – vo svete, kde jedinou istotou je neistota?
Prečítajte si tiež:
- Hillary Clintonová nominuje Trumpa na Nobelovu cenu za mier. Má však podmienku
- Trump chce získať Nobelovu cenu za mier
- Biely dom oficiálne nominoval Trumpa na Nobelovu cenu mieru
Veľvyslanec Kuby: Naša obrana nestojí na počte zbraní, ale na jednote národa. Sme pripravení sa brániť
Slovensko a Kubu spája dlhoročná história, no dnešná realita na ostrove slobody je poznačená bezprecedentnými ekonomickými výzvami. O tom, ako…
Príkazy z Kyjeva: „Nič nie je zadarmo“
Šéf maďarskej protiteroristickej polície je vyšetrovaný za zastavenie ukrajinského konvoja so zlatom, informuje Hungary Today. FIDESZ to považuje za „súčasť…
Grant nie je renta. Ale ani štátna improvizácia
Viacročné dotácie nemajú byť automatická istota pre stále rovnaký okruh. Ak ich však chce štát zmeniť, musí to urobiť právne…
Chudobné biele deti nemajú šancu na vzdelanie?
Britské prestížne univerzity vyhradzujú desiatky štipendií a podporných programov pre etnické menšiny, avšak vzdelávací systém zlyháva voči deťom z tzv.…
Kaliňák naznačil, čo bude s Pohodou
Už skôr sa v médiách rozbehli debaty, či sa bude známy liberálny letný festival Pohoda od budúceho roka ešte stále…






















