Bratislava 22. januára 2021 (HSP/Foto:Screenshot, TASR-Jaroslav Novák)

Čo je za výzvou proti porušovaniu princípov právneho štátu v SR, ktorú podpísalo takmer 150 sudcov a príslušníkov ďalších právnických profesií? O tom sme sa zhovárali s JUDr. Ayše Pružinec Eren, sudkyňou Krajského súdu v Bratislave

Hlavné správy: V utorok bola na stránke pravnystat.eu zverejnená „Výzva slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike“ (ďalej Výzva), ktorú podpísalo takmer 150 členov súdnych orgánov, advokátov, akademikov a príslušníkov ďalších právnických profesií. Ešte predtým tu boli rôzne iné výzvy, otvorený list… Čo všetko predchádzalo tomu, že sa časť právnickej obce rozhodla urobiť takýto krok?

Verejnosť vníma až v poslednej dobe konečne medializované výzvy právnikov, Otvorený list sudcov (do dnešného dňa podpísaný 353 sudcami), ako oneskorený výkrik. Združenie sudcov Slovenska, najväčšia stavovská organizácia sudcov Slovenska, však od menovania tejto vlády a bezprostredne po zverejnení programového vyhlásenia svojimi spolu pätnástimi písomnými podaniami adresovanými od 8. apríla 2020 predsedovi vlády, všetkým členom vlády, celému zákonodarnému zboru a samozrejme prezidentke SR vyjadrovala svoje pochybnosti o rešpektovaní kritérií nezávislosti súdnictva a sudcov, a to najmä apelom na to, že realizácia jednotlivých zámerov tejto vlády môže mať obsahovo za následok, že Slovenská republika začína opäť budovať základy totality a protiprávneho štátu.

Členka vlády, pani Kolíková však Združenie sudcov Slovenska neguje a vníma ho ako záujmovú organizáciu, napriek tomu, že ide o najväčšiu profesijnú organizáciu sudcov v súčasnom období. Od jej vymenovania s ňou absolútne nekomunikuje a všetky návrhy na spoluprácu ignoruje.

Nakoľko na všetky apely právnickej obce reagovali identicky aj vyššie menované subjekty, je verejná výzva slovenských právnikov prirodzenou reakciou na až dramatické ticho zo strany všetkých vládnych činiteľov, prezidentky, ale aj celého zákonodarného zboru na opakovane vyslovované obavy slovenskej právnickej obce zo zásahov do základných princípov právneho štátu.

K notorickým tvrdeniam napríklad pani Kolíkovej, nepretržite verejne deklarujúcej, že je diskusii naklonená, resp., že o reforme súdnej mapy komunikuje absolútne otvorene, by bolo vhodné, aby okruh s ňou diskutujúcich konečne identifikovala. My sudcovia permanentne opakujeme, že s nami o ničom nediskutovala a ani nediskutuje. Nereagovala ani na podnety k súdnej mape, ktoré jej doručili kolegyne Mgr. Marcela Kosová, JUDr. Jeaneta Hajdinová a JUDr. Ľubica Novotná.

Ochotu stretnúť sa so sudcami počas svojho pôsobenia vo funkcii totiž prejavila jeden jediný raz, keď sa s bratislavskými sudcami stretla face-to-face dňa 24. septembra 2020.

Na výmenu názorov im poskytla presne 50 minút, z ktorých 20 minút predstavoval jej excitovaný monológ, pričom od tohto jej jediného reálneho stretnutia so sudcami ministerka neustále verejnosť zavádza, že sa bojíme zmeny, nie sme konštruktívni, lomcujú nami emócie. Z toho je možné sa domnievať, že sa s pripomienkami a námietkami sudcov ani neobťažovala oboznámiť, keďže sa doposiaľ relevantne k žiadnej konkretizovanej námietke skoro všetkých súdov Slovenska nevyjadrila.

Hlavné správy: Pod výzvou sú zverejnené mená signatárov. Nie je to od nich tak trochu aj prejav odvahy v situácii, keď vládna moc plánuje zmenu súdnej mapy tak, aby mohla urobiť v justícii tzv. „court packing“, čiže pod zámienkou reorganizácie súdov časť súdov poslať niekam „do závetria“ alebo preč z justície a na ich miesta dosadiť svojich kandidátov?

Súhlasím, avšak nemôžete žiť v skutočnosti, ak nie ste odvážni. Nemôžete milovať, ak nie ste odvážni. Nemôžete dôverovať, ak nie ste odvážni. Odvaha je základ všetkého – všetko ostatné nasleduje až za ňou. Odvaha však neznamená nemať strach, ale svojmu strachu čeliť. Myslím, že nie je veľký rozdiel medzi zbabelcom a odvážnym človekom. Jediný rozdiel je v tom, že zbabelec načúva svojmu strachu a riadi sa ním, zatiaľ čo odvážny človek strach odloží nabok a ide vpred.

Indície, že reorganizácia súdov bude slúžiť vládnej moci na výmenu súčasných predsedov súdov, resp. na odstavenie „nepohodlných“ sudcov ich preložením na súd nižšieho stupňa sú však opodstatnené a po vyjadreniach pani Kolíkovej napríklad k Otvorenému listu sudcov, alebo najnovšie k Výzve slovenských právnikov proti sústavnému porušovaniu princípov právneho štátu v Slovenskej republike, toto znepokojenie nadobúda reálne kontúry.

Obavy znásobujú aj permanentne medializované útoky samotného predsedu Súdnej rady na celý sudcovský stav, ktorý ako „odvážny rytier“ neustále hovorí o očiste justície od nehodných, od kriminálnikov, sľubujúc, že do talára sa oblečú len najlepší z najkvalitnejších, osobnosti. Naše presvedčenie, že latentný zámer zmeny súdnej mapy je aj výmena súčasných predsedov súdov, potvrdzuje aj vyhlásenie pána Mazáka, že súdy budú riadené autoritami, sudcovia nebudú pri pokleskoch mlčať a ľudia začnú veriť súdnictvu, rozsudkom, spravodlivosti!

Chabou nádejou nám ostáva citát Juvenalisa, ktorý povedal, že pomsta je rozkošou len pre malicherný a slabý charakter.

Hlavné správy: Vyzývať vládnu moc, aby prestala so svojou ničím nebrzdenou snahou ovládnuť štát bezo zvyšku, je potrebné, aby občianske povedomie nebolo úplne zadupané do zeme, aby tu ostali enklávy slobodného a nezávislého myslenia. Napriek tomu, nie je to z hľadiska nejakého rukolapného výsledku dosť márna snaha v situácii, keď má vládnuce politické zoskupenie ústavnú väčšinu?

Naše úsilie vyplýva z toho, že napriek ústavnej väčšine v parlamente, ktorou súčasná vládna koalícia disponuje, nesmieme ani v tejto, zdanlivo bezvýchodiskovej situácii vzdať zápas o základné princípy demokracie, rezignovať na množiace sa prípady svojvôle vlády voči vlastným občanom, akademickým inštitúciám a v neposlednom rade proti nezávislosti súdnej moci, nakoľko sa ukazuje, že do súčasnej politickej praxe sa čoraz viac vracajú totalitné prvky.

Hlavné správy: Nebolo by z tohto hľadiska účinnejšie obrátiť sa aj na relevantné zahraničné inštancie ako Radu Európy, centrálne orgány Európskej únie, Európsky súd pre ľudské práva, medzinárodné profesné organizácie a podobne?

Združenie sudcov Slovenska informovalo o reforme Európsku asociáciu sudcov, Európsku sieť súdnych rád a niektorých poslancov príslušného výboru európskeho parlamentu, zatiaľ však bez spätnej reakcie.

Hlavné správy: Situáciu v slovenskom súdnictve už zásadným spôsobom kritizovala aj Poradná rada európskych sudcov (CCJE), či Rada advokátskych komôr Európy (CCBE) a ďalšie subjekty. Prinieslo to nejaký výsledok? Máte informáciu o tom, že by orgány Slovenskej republiky nejako reagovali na túto kritiku?

CCJE vydalo svoje stanovisko aj na základe odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy, stanovísk a štandardov CCJE a Benátskej komisie, na ktoré reagoval zatiaľ iba predseda Súdnej rady listom pani prezidentke, v ktorom škandalóznym spôsobom zaútočil na sudcu Najvyššieho súdu SR a predsedu trestnoprávneho kolégia Františka Moznera, zastupujúceho Slovenskú republiku v tejto rade.

Obsahový nesúhlas predsedu súdnej rady s uvedeným stanoviskom predsedníctva CCJE výrazne naznačuje, že prehliada existenciu ústavného záväzku Slovenskej republiky zakotvenej v čl. 1 ods. 2 ústavy, na základe ktorého (ako to konštatoval ústavný súd i Súdny dvor EÚ) majú aj odporúčania CCJE primeranú mieru právnej relevancie (právnej účinnosti).

Hlavné správy: „To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo, ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo…“ V roku 1989 v čele hnutia, ktoré chcelo demokraciu, slobodu a právny štát, boli študenti. Budú to tentoraz sudcovia, advokáti, právnici, ktorí budú Slovensko burcovať, aby sa prebralo?

Sloboda nie je zadarmo, ani dnes ju nemáme trvalo garantovanú. Každý deň prichádzame o malý kúsok, takže si to často ani nevšimneme. Sloboda sa nedá kúpiť v zľave, hneď po živote je najdrahšou vecou, ktorú máme. Cieľom demokracie je zabránenie zneužitia moci. Už dvesto rokov sa využíva na zneužitie moci v demokratickej spoločnosti fenomén „mlčanie väčšiny nad neprávosťou“ alebo stádovitosť občanov. Stačí, ak tí, čo zneužili svoju moc, ovládnu média. Potom človek, ktorý chce uplatniť svoju moc, je v zajatí mlčiacej väčšiny a jeho oprávnené požiadavky na odstránenie protiprávneho stavu ústavní činitelia ignorujú.

Už Platón ústami Sokrata varoval, že demokratické zriadenie doplatí na to, že bude chcieť vyhovieť všetkým:

„Chudobní budú chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov a cudzinci budú chcieť práva občanov a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. Až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinci od prírody bažia po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia, ako dokáže najhoršia monarchia alebo oligarchia.“

Verím preto, že aj hlas právnickej obce pomôže prebudiť našich občanov z apatie a ľahostajnosti.

Ivan Lehotský