Záchranári varujú najmä pred prudkým prechodom z horúceho prostredia do studenej vody. „Náhla zmena teploty môže spôsobiť reflex hlbokého nádychu. Ak sa to stane vo vode, môže dôjsť k vdýchnutiu vody a v extrémnych prípadoch až k utopeniu. Objaviť sa môže aj zrýchlené dýchanie, závrat alebo strata orientácie,“ upozorňuje hlavná záchranárka ZaMEDu Diana Mikešová. Do vody je preto vhodné vstupovať postupne. Najskôr si ochladiť nohy, ruky a tvár, až potom celé telo.

Najčastejšie úrazy pri kúpaní vznikajú podľa záchranárov pri pádoch po pošmyknutí na mokrom povrchu. „Pri vode ľudia často myslia najmä na riziko utopenia, no záchranári sa stretávajú aj s úrazmi, ktoré vzniknú v priebehu sekundy. Mokrá dlažba, beh pri bazéne alebo skok do neznámej vody môžu mať vážne následky. Ak má človek po páde poranenú hlavu, je zmätený, spavý, zvracia alebo si nepamätá, čo sa stalo, mal by ho vyšetriť lekár,“ vysvetlil záchranár Patrik Brna.

Menšie odreniny stačí podľa jeho slov vyčistiť, vydezinfikovať a podľa potreby prekryť. Pri vážnejších pádoch, krvácaní, úraze hlavy, strate vedomia alebo podozrení na poranenie chrbtice je však potrebné okamžite vyhľadať plavčíka alebo volať záchrannú zdravotnú službu.

Záchranári odporúčajú nekúpať sa na miestach bez dozoru, nepreceňovať svoje plavecké schopnosti a nekombinovať kúpanie s alkoholom. Pri deťoch platí, že dospelý by ich mal mať pri vode stále na očiach, pri menších deťoch ideálne aj na dosah ruky.

Ak si človek všimne, že sa niekto topí, v prvom rade musí myslieť aj na vlastnú bezpečnosť. „Topiaci sa človek môže v panike stiahnuť pod hladinu aj dobrého plavca. Bezpečnejšie je privolať plavčíka, podať topiacemu sa predmet, ktorého sa môže chytiť, napríklad nafukovačku, dosku, tyč alebo inú dostupnú pomôcku. Ak sa podarí dostať človeka na breh a nereaguje alebo nedýcha, treba postupovať podľa pokynov operátora tiesňovej linky a začať resuscitáciu,“ radia záchranári.