Prvý transport slovenských Židov vypravili zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942. V nacistických koncentračných táboroch zahynulo viac ako 70.000 židovských občanov zo Slovenska.

Dnes (9. septembra) uplynie 82 rokov od schválenia Židovského kódexu, ktorý vznikol podľa nemeckého nacistického vzoru a patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe, aj preto sa 9. september stal pamätným Dňom obetí holokaustu a rasového násilia.

Podľa riaditeľa Múzea židovskej kultúry Michala Vaněka je hlavným zmyslom tohto pamätného dňa aj to, „aby si ľudia mali možnosť uvedomiť, ako môže zákon vydaný najvyššou zákonodarnou mocou štátu viesť od zbavenia ľudských a občianskych práv až k vyvraždeniu desaťtisícov jeho obyvateľov. Aká tenká čiara je medzi právnym štátom a štátom bezprávia a kam až môže situácia dospieť, ak budeme ako spoločnosť relativizovať a ignorovať signály vedúce k vyčleňovaniu či nebodaj kriminalizácii skupín obyvateľstva na základe rasy, náboženstva alebo sexuálnej orientácie.“

Židovský kódex, ktorý vláda vojnovej Slovenskej republiky vydala 9. septembra 1941, bol založený na rasovom vymedzení príslušnosti k židovstvu. Išlo o vládne nariadenie, ktoré na rozdiel od zákonov nepodliehalo schváleniu snemu a prezidenta. Bola to najrozsiahlejšia právna norma vydaná v rokoch 1939 – 1945.

Protižidovskú politiku reprezentoval celý aparát vojnovej Slovenskej republiky, ktorý vytváral diskriminačné prostredie. Nielen vláda, ale aj predstavitelia snemu, príslušníci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), Hlinkovej gardy (HG), regionálni politici, ale aj dobová tlač.

„Iniciátormi boli predstavitelia vojnového slovenského štátu, radikálne krídlo vládnucej politickej strany HSĽS s podporou prezidenta Jozefa Tisa, ktorí mali na získanie podpory časti majoritného obyvateľstva k dispozícii aparát propagandy, represie, ale aj systém odmeňovania svojich ľudí či podporovateľov z majetkov skonfiškovaných Židom,“ dodal riaditeľ Múzea židovskej kultúry.

Podľa neho bol Židovský kódex detailne rozpracovaný právny dokument s množstvom dodatkov, ktoré konkretizovali jednotlivé reštrikcie v každej oblasti sociálneho a hospodárskeho života Židov. Kódex prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na Slovensku vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté z nemeckých Norimberských zákonov z roku 1935.

Židovský kódex zásadne obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov. Upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné označenie, vylučoval ich zo škôl. Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku – zmiešané manželstvá trestal kódex trojročným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi. Zaoberal sa aj majetkovoprávnym postavením Židov a upravoval prevod židovského majetku do tzv. árijského vlastníctva.

Protižidovská politika vyústila k deportáciám Židov do nacistických koncentračných táborov, kde väčšina z nich po krutom zaobchádzaní našla svoju smrť. Transporty zo Slovenska odchádzali do 20. októbra 1942, pričom sa vyviezlo takmer 58.000 Židov. Ďalšia vlna deportácií prebiehala od septembra 1944 do marca 1945.

Utrpenie Židov počas druhej svetovej vojny pripomínajú na Slovensku aj Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga (odhalený 28. augusta 1997) a Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré vzniklo v roku 2016 v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora. Múzeum predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny.

Podujatie Zabudnutí susedia predstavuje pamiatky i dejiny židovskej obce

Mesto Vráble v okrese Nitra sa zapojilo do osláv Dní európskeho kultúrneho dedičstva podujatím Zabudnutí susedia. V rámci neho predstavuje a sprístupňuje viaceré pamiatky a pripomenie dejiny židovskej obce vo Vrábľoch.

Jedným z miest, ktoré účastníci môžu navštíviť, je Schickov kaštieľ.

„Počas komentovaných prehliadok sa dozvedia, že bol vybudovaný na začiatku 20. storočia židovskou rodinou Schickovcov, ktorá do Vrábeľ prišla z Česka. Stojí na mieste predchádzajúceho kaštieľa, ktorý patril viacerým zemianskym rodinám,“ uviedli organizátori.

Ako pripomenuli, sprístupnený je aj židovský cintorín, na ktorom je pochovaný aj posledný vrábeľský rabín Lev Schwarstein.

„Vo Vrábľoch žila v prvej polovici 20. storočia početná židovská komunita. Stála tu synagóga i škola. Prvá židovská rodina začala v meste podnikať od roku 1837. V polovici 19. storočia rodina Polakovcov postavila octáreň, ktorá kvaseným octom zásobovala celé západné Slovensko. Dnes už vo Vrábľoch zo židovskej komunity nežije nikto,“ doplnili organizátori.

Holokaust je čierne obdobie histórie Slovenska, nemôžeme naň zabúdať. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik to uviedol pri príležitosti sobotného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Viaceré členské mestá združenia si podľa neho tieto udalosti pripomenuli prostredníctvom spomienkovej akcie Nezabudnutí susedia. TASR o tom informovala poverená ústredná riaditeľka kancelárie združenia Zuzana Špačeková.

„ZMOS vníma odkaz histórie ako dôležitú súčasť formovania hodnotovej verejnej a občianskej politiky, ktorú naše členské obce a mestá pravidelne prejavujú formou organizovania osláv a spomienkových slávností venovaných SNP, oslobodeniu jednotlivých obcí a miest, ako aj osláv porážky nemeckého nacizmu a ukončenia druhej svetovej vojny v Európe,“ skonštatoval Božik.

Prezidentka: Pamätajme na to, aké nebezpečné môžu byť nenávistné myšlienky

Pamätajme na to, aké nebezpečné môžu byť nenávistné myšlienky, a že môžu viesť až k nenávistným skutkom, na ktoré nikdy nebude ospravedlnenie. Prezidentka SR Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti pri príležitosti sobotného Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia.

„Počas pietnej spomienky v Seredi sa mi pri počúvaní príhovorov preživších objavoval smutný obraz. Všetkému tomu vraždeniu a násiliu predchádzala najskôr nenávistná myšlienka, neskôr nenávistné slová, ktoré potom viedli k nenávistným skutkom a k obetiam,“ skonštatovala Čaputová.

Ako poznamenala, aj v dnešnej ťažkej dobe je opäť cítiť napätie a vo verejnom priestore sa znova objavujú slová plné nenávisti, ktorým predchádzajú nenávistné myšlienky.

Hlava štátu vyzvala ľudí, aby v rámci občianskeho spolunažívania, vo verejných vyjadreniach a pri výchove svojich detí urobili všetko pre to, aby sa nikdy nezopakovali hrôzy, ktoré pamätný deň pripomína.

V sobotu uplynulo 82 rokov od schválenia Židovského kódexu, ktorý vznikol podľa nemeckého nacistického vzoru a patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe, aj preto sa 9. september stal pamätným Dňom obetí holokaustu a rasového násilia.

Premiér: Budúcnosť patrí len spoločnosti, ktorá bojuje s hnevom a predsudkami

Budúcnosť patrí len spoločnosti, ktorá bojuje s nenávisťou, hnevom a predsudkami, ktorá nedovolí strachu pošliapať všetko ľudské v nás. Premiér Ľudovít Ódor to uviedol pri príležitosti sobotného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý si pripomenul aj položením venca k pamätníku na Rybnom námestí v Bratislave. Holokaust označil za najväčšiu tragédiu v novodobých dejinách.

„Minulosť už nezmeníme. Tragédiu neodčiníme. Musíme sa poučiť, uvedomiť si silu zla a nedovoliť zopakovanie podobnej katastrofy. To je úcta a prejav rešpektu obetiam holokaustu a rasového násilia. A nielen tým vojnovým. Je to rovnako prejav rešpektu k ľuďom, ktorí sa režimu vzopreli a riskujúc vlastné životy pomáhali prenasledovaným spoluobčanom,“ vyhlásil premiér.

Predseda vlády pripomenul, že Židia za Slovenského štátu nemohli vykonávať svoju prácu, zhabali im majetok, nemohli chodiť do škôl či divadiel. Tragédia, bola podľa neho umocnená tým, že sa veľká časť Slovenska neprávu len prizerala a niektorí dokonca opatrenia voči Židom vítali.

„Spoločnosť sa stala obeťou monštruóznej štátnej propagandy. Opatrenia decimovali židovské obyvateľstvo psychicky, fyzicky. Tragédia, na konci ktorej stálo to, čo história pozná pod názvom ‚konečné riešenie‘,“ skonštatoval.

Rasová nenávisť podľa Ódora nezmizla.

„Buble pod povrchom a trpezlivo čaká na svoju príležitosť, na to, či dovolíme zlu presiaknuť na povrch,“ zhodnotil.

Ochrancami historickej pamäte, hodnôt demokracie, humanizmu, úcty a vzájomného rešpektu sú podľa neho všetci. Vyzval ľudí, aby z úcty k obetiam, ktoré o život prišli len preto, že nemali tú správnu rasu, náboženstvo, farbu pleti či sexuálnu orientáciu, nikdy nezabudli.

Miroslav Wlachovský pripomenul hrôzy holokaustu, odsúdil velebenie Slovenského štátu

Minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský považuje za odsúdeniahodné, že aj v súčasnej spoločnosti sú ľudia, ktorí glorifikujú totalitný Slovenský štát napriek dôkazom o jeho krutosti voči vlastným občanom. O to dôležitejšie je podľa ministra naďalej pripomínať tragédiu holokaustu. Uviedol to pri príležitosti sobotného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia.

„Niektorí ani dnes neváhajú šíriť tie najšialenejšie falošné správy a spochybňovať utrpenie týchto ľudí. Zbabelo skrytí za bezmenné či falošné profily na sociálnych sieťach nepociťujú hanbu tvrdiť, že holokaust je výmysel, alebo že si to Židia zaslúžili. Pošliapavajú tak pamiatku všetkých, ktorí túto minulosť zažili a stála ich život,“ vyhlásil Wlachovský. Odmieta obhajovanie predstaviteľov Slovenského štátu, ktorí sa zaslúžili o zničenie životov desiatok tisícov ľudí – Židov, Rómov a iných menšín.

Hrôzy holokaustu si treba podľa ministra pripomínať, aby sme neuhýbali pred zodpovednosťou za tieto hrôzy.

„Aby sme si uvedomili, aká tenká je čiara, ktorá delí nenávistné slová od činov. A aby sme sa nenechali strhnúť touto nenávisťou a za každých okolností si zachovali ľudskosť. Preto nesmieme zabudnúť,“ dodal s tým, že Slovensko sa jasne vymedzuje proti akýmkoľvek formám antisemitizmu, rasizmu a xenofóbie.

Ako poznamenal, režim, ktorý zbavuje svojich občanov základných ľudských práv, podnecuje či podporuje akékoľvek formy útlaku a diskriminácie, nemá v demokratickom svete miesto.

Pamätná tabuľa na MŠVVaŠ bude venovaná obetiam z obdobia rokov 1941 až 1945

Na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR plánujú osadiť pamätnú tabuľu. Venovaná bude pracovníkom rezortu, učiteľským zborom, akademickej obci a žiakom, ktorí boli rasovo a nábožensky prenasledovaní a zavraždení v rokoch 1941 až 1945. TASR o tom pri príležitosti sobotného Dňa obetí holokaustu a rasového násilia informovali z odboru komunikácie a marketingu ministerstva.

Tabuľa bude podľa nich mementom, aby sa v budúcnosti už nič podobné nezopakovalo.

„Zároveň bude prejavom ľútosti a ospravedlnenia za príkoria a straty, ktoré v dôsledku týchto rozhodnutí muselo podstúpiť židovské obyvateľstvo na Slovensku,“ uviedli.

Rezort osadenie tabule plánuje v spolupráci so Židovskou náboženskou obcou v Bratislave, Múzeom holokaustu v Seredi a neziskovou organizáciou Jewrope.

Pri príležitosti pamätného dňa minister školstva Daniel Bútora podporil tiež podujatie v bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava, kde sa čítali mená z deportačných zoznamov.

Politické strany si pripomínajú Deň obetí holokaustu a rasového násilia

Viaceré politické strany si pripomenuli sobotný Deň obetí holokaustu a rasového násilia. Vyzývajú ľudí, aby na hrôzy holokaustu nezabúdali, a varujú pred nenávisťou v spoločnosti.

Predseda Smeru-SD Robert Fico označil pamätný deň ako príležitosť odkázať všetkým popieračom holokaustu, že existuje obrovské množstvo dôkazov o jeho pravdivosti.

„Aj keď rady preživších tohto pekla z roka na rok rednú, ešte stále žijú svedkovia, ktorých životy táto obrovská tragédia postihla,“ uviedol.

Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka skonštatoval, že fašizmus a nenávisť vždy prinášajú iba utrpenie. Poukázal na paralely s dnešnou situáciou a vojnou bezprostredne za našimi hranicami.

„Všímajme si burcovanie davov na námestiach prehláseniami plnými nenávisti a strachu. Dávajme pozor, kto šíri klamstvá a obviňuje obete,“ upozornil.

Podľa KDH pamätný deň pripomína historické zlyhania štátu a spoločnosti aj to, ako môže nedemokratický režim ničiť konkrétne životy konkrétnych ľudí.

„Bolo by obrovskou chybou strácať historickú pamäť. Poučení z chýb minulosti nesmieme brať na ľahkú váhu akúkoľvek narastajúcu vlnu nenávisti či diskriminácie,“ uviedlo hnutie na sociálnej sieti.

Demokrati zdôrazňujú, že je len v našich rukách, či dáme priestor nenávisti.

„Nesmieme zabúdať a aj dnes musíme hlasno upozorňovať na antisemitizmus, protirómske zmýšľanie a všetky formy nenávisti, ktorým v našej krajine čelíme. O to intenzívnejšie aktuálne, kedy nám hrozí, že sa po voľbách dostanú k moci fašisti,“ skonštatovali.