Najvýraznejší impulz prišiel z daňových príjmov, ktoré medziročne vzrástli o 1,54 miliardy eur, resp. o 13,1 % na 13,2 miliardy eur. Najväčšiu časť nárastu tvorila vyššia daň z pridanej hodnoty, ktorá priniesla do rozpočtu o 681,6 milióna eur viac než pred rokom. K lepšiemu výsledku prispeli aj vyššie príjmy z dane z príjmov právnických osôb s rastom o 226,1 milióna eur, či dane z príjmov fyzických osôb o 314,1 milióna eur, a to aj napriek vyšším transferom pre samosprávy. Pribudli aj výnosy zo špeciálnych odvodov a z nových daní, ako je solidárny príspevok z energetických sektorov. Negatívne sa prejavili nižšie výnosy z niektorých menších daní, najmä z používania tovarov a povolení na činnosť.

Silný rast príjmov zaznamenali aj eurofondy. Do rozpočtu prišlo o 367,6 milióna eur viac než pred rokom, čo súviselo s ukončením programového obdobia 2014 – 2020 a neskorším preplatením záverečných žiadostí zo strany Európskej komisie. Pozitívne sa vyvíjali aj dividendy zo štátnych podnikov, ktoré medziročne stúpli o 40,6 %.

Na výdavkovej strane rozpočtu výrazne narástli výdavky súvisiace s Plánom obnovy a odolnosti, ktoré sa medziročne zvýšili až o 651,9 milióna eur, resp. o 267,9 % na 895,3 milióna eur. K tomu treba pripočítať aj vyššie výdavky na DPH súvisiace s čerpaním prostriedkov plánu, ktoré stúpli o 65 miliónov eur. Rast zaznamenala aj platba Slovenska do rozpočtu EÚ, a to o 20,4 % na 625,7 milióna eur a predovšetkým výdavky na obsluhu štátneho dlhu, ktoré vyskočili o 307,8 milióna eur, teda takmer o 39 % na 1,1 miliardy eur. Ďalšie výdavky štátneho rozpočtu stúpli o 14,2 % na 14,09 miliardy eur.

Naopak, pokles nastal pri transferoch Sociálnej poisťovni, kde štát poslal o 400 miliónov eur menej než vlani, teda 1,2 miliardy eur. Pokles bol tiež pri EÚ výdavkoch, ktoré medziročne klesli o 870 miliónov eur, resp. o 44,6 % na 1,08 miliardy eur.