Strana Hlas-SD necíti podľa Danka žiadny záväzok za to, že získala post prezidenta SR. Tvrdí, že Huliaka na odchod z poslaneckého klubu SNS nahovorili ľudia z Hlasu-SD. “Tu je hra Hlasu. Pýtam sa, či niekto v tejto republike nechce, aby Peter Pellegrini zostavoval úradnícku vládu. Mne už to tak pripadá,” vyhlásil s tým, že SNS neporušila žiadne dohody. Za “rebéliou” v Hlase-SD i okolo “huliakovcov” vidí Danko okrem prezidenta aj ministra školstva a podpredsedu Hlasu-SD Tomáša Druckera.

“Tu niekto sleduje, aby položil Roberta Fica, aby tu bola úradnícka vláda,” skonštatoval. Ak by musel premiér v budúcom roku na jeseň žiadať o dôveru vláde, rebelujúci poslanci, ktorí ho nemajú radi, mu podľa Danka nedajú dôveru a môže dôjsť k úradníckej vláde. “Potom z prezidentského paláca budú riadiť celý štát,” myslí si Danko.

Pellegrini bude podľa Grendela vždy uprednostňovať záujmy Hlasu-SD. “Tak vykonáva aj svoju funkciu,” zdôraznil s tým, že neočakáva zmenu v budúcom roku. Príliš to však podľa neho nevychádza, pretože preferencie Hlasu-SD poklesli, odkedy sa stal prezidentom.

Danko zopakoval, že vidí “vážnu hru”, ktorá speje k snahe o úradnícku vládu. “Nepomôže ani to, keď si v januári sadneme, kým sa neukážu skutočné karty,” skonštatoval. Neverí, že budú predčasné voľby, keďže by ich muselo schváliť 90 poslancov. Grendel je za to, aby vláda Fica skončila, ale legálnou cestou, teda riadnymi alebo predčasnými voľbami. Danko zdôraznil, že nový predseda NR SR nie je témou. Zaťažkávajúcou skúškou pre koalíciu bude podľa Grendela februárová schôdza, kde sa presunul zákon o podpore športu.

Danko: Dohoda s lekármi nevyrieši systémové problémy zdravotníctva

Ani dohoda a ukončenie aktuálneho sporu s lekármi nevyrieši systémové problémy slovenského zdravotníctva. V diskusii STVR Sobotné dialógy to uviedol predseda SNS a podpredseda Národnej rady SR Andrej Danko.

“Problém zdravotníctva je dlhodobý, nemáme centrálny nákup liekov, jednotné ceny rôznych úkonov, nemáme jednotný prístup k zdravotným poisťovniam ani definovanú mapu pacienta, ak sa stane úraz,” upozornil. “Tieto problémy nevyrieši dohoda s lekármi na platoch,” dodal.

SNS podľa jeho slov nebude iniciovať vyvodenie politickej zodpovednosti voči ministrovi zdravotníctva SR Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD) v prípade, že k dohode s lekármi nedôjde. “Čo to pomôže Slovensku,” pýta sa. V ministrovi naopak vidí človeka, ktorý má potenciál riešiť komplexné problémy v sektore. “Ja vidím, že je to chlapec, ktorý má odvahu robiť reformy, môže mať šancu konečne niečo urobiť so zdravotníctvom,” povedal Danko.

Jeho oponent v diskusii, opozičný poslanec Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ) skritizoval prezidenta Petra Pellegriniho za to, ako “expresne rýchlo” podpísal zákon, ktorý reaguje na hrozbu výpovedí prostredníctvom možného vyhlásenia mimoriadnej situácie. Grendel v postupe Pellegriniho vidí jeho pretrvávajúcu príslušnosť k strane Hlas-SD. “Ak by ministrom nebol nominant Hlasu, neverím, že by bol takto rýchlo zákon podpísaný,” uviedol Grendel.

Dodal, že opozícia v parlamente intenzívne koordinovala svoje kroky, aby návrh zákona neprešiel, považuje ho za nespravodlivé, cynické a represívne riešenie. Či sa opozícia obráti spoločne na Ústavný súd povedať nevedel. “Musí na tom byť širšia dohoda, možno taká bude, možno nie,” vysvetlil.

Diskutujúci sa vyjadrili aj k zahraničnopolitickým otázkam, venovali sa napríklad obave z migračnej vlny, ktorá môže Európu postihnúť po zvrhnutí režimu Bašára Asada v Sýrii. Grendel pripustil, že riziko existuje. “Treba sa na to pripraviť, je to otázka ochrany schengenu, pripravenosti bezpečnostných zložiek,” poznamenal. Danko je presvedčený, že kardinálnou otázkou je ochrana vonkajšej schengenskej hranice. V prípade, že nebude dostatočná, nepomôžu ani opatrenia vo vnútri členských krajín.

Podpredseda parlamentu vyjadril takisto názor, že rusko-ukrajinský konflikt môže dospieť k riešeniu prostredníctvom vytvorenia demilitarizovanej zóny, podobne ako sa to stalo na Cypre. Je presvedčený, že Rusi neopustia územia, ktoré na východe Ukrajiny dobyli. Myslí si, že zastavenie vojny majú v rukách ruský prezident Vladimir Putin a novozvolený šéf americkej administratívy Donald Trump. Očakávania od Trumpovho nástupu do úradu v prípade riešenia rusko-ukrajinského konfliktu pripustil aj Grendel.

Obaja sa vyjadrili aj k výzve šéfa NATO Marka Rutteho, aby členské krajiny, v snahe predísť veľkej vojne v Európe, zvýšili výdavky na obranu až na tri percentá HDP. Danko s takouto iniciatívou nesúhlasí. “Zbrojenie nikdy neviedlo k mieru,” upozornil. Pre Grendela je zvýšenie výdavkov na obranu otázkou priorít každého štátu.

Prečítajte si tiež:

• Radačovský zareagoval na kroky Huliaka: Možno, že Národná koalícia už ráta s tým, že budú predčasné voľby…
• Hrabko: Pýtam sa, kde je alternatíva k súčasnej vláde?