Dodal, že podľa neho opozičné strany nedokázali vytvoriť realistickú programovú alternatívu k vláde, ktorú by chceli vymeniť. “Mimovládni politici vyhlasujú, že by vláda mala ísť od toho preč, keď to nevie robiť. Ako sa ich Robert Fico bojí a všetky tieto rozprávky. Ale ja sa pýtam, kde je alternatíva k súčasnej vláde?” upozorňuje Hrabko.

Nevylúčil, že sa napríklad Smer-SD môže rozhodnúť nechať voličov znovu rozdať karty, ak by to považoval za výhodné pre seba, ale takýto postup by Hrabko považoval za riskantný. V novodobej histórii Slovenska podľa neho ešte nikdy z predčasných volieb neprofitovali strany, ktoré ich vyvolali. “Na stole ležia rôzne iné možnosti ako predčasné voľby,” poznamenal na margo budúceho fungovania veľmi tesnej, momentálne iba 76-člennej vládnej väčšiny.

Vyhlásenie Lekárskeho odborového združenia, že “šliapu na otlaky finančným skupinám a biznismenom v zdravotníctve” podľa Hrabka neznamená, že sa odklonili od tradičnej odborárskej agendy a snažia sa robiť politiku. “Úlohou odborárov je starať sa aj o pracovné podmienky, nie iba sociálne výhody a platy. A ak by sme nechali stúpať na otlaky oligarchov iba politikov, tak by sa stúpanie po otlakoch veľmi rýchlo skončilo,” odhadol. Memorandum, ktoré s odborármi podpísala vláda Eduarda Hegera, vytvára podľa neho záväzok aj pre aktuálnu vládu a ak je v krátkodobom horizonte nejaká časť memoranda nerealistická, treba o nej rokovať. “Vidíme, že obe strany rokujú ďalej a chcú sa dohodnúť. Treba dúfať a veriť v to, že si uvedomujú riziká,” konštatoval Hrabko.

Európska komisia (EK) odsúhlasila návrh rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2025 a považuje ho za jeden z ôsmich najlepších, ktoré predložili na posúdenie členské krajiny EÚ. Uviedol to uplynulý utorok v Bruseli minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach ministrov financií eurozóny a EÚ. “Nehovorí to nič iné, len to, že plníme požiadavky Európskej komisie,” konštatoval Hrabko, podľa ktorého zrejme EK posúdila našu konsolidáciu verejných financií ako realizovateľnú. Konsolidácia však má podľa neho aj sociálny rozmer, na ktorý by mali reagovať domáci politici.

Rozhodnutie Progresívneho Slovenska podať na Ústavný súd (ÚS) SR podnet pre legislatívu prijatú v dôsledku pokusu o atentát na premiéra, môže byť podľa Hrabka užitočné v tom, že časom budeme mať k dispozícii záväzný postoj ÚS k jej zneniu. “Budeme poznať rozhodnutie ÚS a budeme sa podľa neho musieť všetci zariadiť,” konštatoval Hrabko.

Za úspech slovenskej prezidentskej kancelárie považuje Hrabko cestu prezidenta Petra Pellegriniho do Vatikánu a stretnutie s pápežom Františkom. “Opäť sa v zahraničných médiách písalo o Slovensku a tentokrát skôr v dobrom ako inom duchu,” uzavrel Hrabko.