Je to vidieť, ak si vezmeme ako mierku nejaký časový interval, napríklad 5 rokov. Pädesiatročný muž sa vo svojom uvažovaní veľmi nelíši od seba samého vo veku 45 rokov, avšak 20-ročný mladík je úplne iný človek ako keď mal pätnásť rokov. Názory a myšlienkové pochody zrejú, ustaľujú sa. Ak dovolíme voliť človeku, ktorý má 16 rokov, je pravdepodobné, že kým ním zvolení politici dokončia volebné obdobie, jeho názory sa zmenia, často radikálne. A je len veľmi málo mladých ľudí (a nielen tých), ktorí si toto uvedomujú. Denník N koncom minulého týždňa zverejnil článok, ktorým propaguje zníženie veku prvovoličov.

Cituje učiteľa občianskej náuky, Dávida Daubnera, ktorý si myslí, že naši stredoškoláci nie sú pripravení voliť, lebo ich dostatočne nevzdelávame. Rakúska štúdia, naopak, ukazuje pozitíva zníženia veku prvovoličov, uvádza Denník N. Vraj aj slovenskí tínedžeri sa cítia nevypočutí a vládu si predstavujú úplne inak ako starší voliči. Argumenty, ktoré Denník N uvádza, akoby vypadli z denníka tínejdžra. Napríklad, že mladý človek je už od 14. roku trestne zodpovedný a ak má ukončenú povinnú školskú dochádzku, od 15. roku si môže na seba zarábať a odvádzať štátu dane. Rozhodovať o ich výške a prerozdelení cez volebné právo však nesmie. Ani o výške trestov v trestnom zákone.

O výške daní nesmie u nás rozhodovať ani človek, ktorý ich platil, povedzme, 50 rokov. Otázka daní je totiž v ústave vylúčená z okruhu otázok, o ktorých sa smie konať referendum. Takže vo veku voliča dôvod nebude. Dať tínejdžrom do rúk spolurozhodovanie o výške trestov v trestnom zákone, to už je vyslovene ťahanie čerta za chvost. K tomu veku patrí experimentovanie. Preto nie je prekvapením, že zníženie veku, v ktorom sa občan už môže zúčastniť volieb, pretláčajú najmä tie politické strany, ktoré majú vo svojom programe rôzne spoločenské experimenty. A nejde len o agendu LGBTI, alebo postoj k drogám. Sem patria aj strany, ktoré majú, nazvime to netradičný postoj k ochrane prírody.

Presne tieto strany sú tým krídlom politického extrémizmu, ktorý sa v našich končinách netrestá, ba skôr naopak, je médiami a dvojakým legislatívnym metrom chránený, aj keď sa prejavuje radikálnymi postojmi a požiadavkami. A radikálne postoje a požiadavky sú prirodzenou súčasťou veku dospievania. Ak si človek uvedomí, akú konotáciu a podvedomú úctu u nás požíva slovné spojenie „rada starších,“ ide o priamy útok na konzervatívnu zložku spoločnosti. Tri vlasy deda vševeda treba obrať o všetku hodnotu, hoci je overená stovkami generácií. Šedivé vlasy treba vytrhať, zosmiešniť, zadupať do blata. Varovania starších označiť za kuvikanie.

Denník N tvrdí, že nápad sa pozdáva aj Európskej únii. Argumentuje tým, že priznanie volebného práva mladým ľuďom má vytvoriť a upevniť ich demokratické zvyky, ktoré pomôžu zvýšiť volebnú účasť v budúcnosti. Vlani v marci sa na tom zhodol Európsky parlament. Zhoda zahŕňa zníženie vekovej hranice pre účasť vo voľbách na 16 rokov pre všetky členské štáty, ak členské štáty nerozhodnú inak. To je ako pustiť mladých bez oprávnenia za volant na cesty, aby si vytvorili a upevnili zručnosti vodiča. Na obete nehľadiac. Denník N aj tak tvrdí, že štúdie ukazujú pozitíva rakúskej praxe (16 rokov minimum pre účasť na voľbách), a výskumy, z ktorých vyplýva, že sa slovenskí tínedžeri cítia nevypočutí. Mladí sa už za čias Rímskej ríše cítili nevypočutí. Otázkou je, aké pozitíva tento nápad prináša. A tie sú v pohľade hodnotiacich, ktorí sami pretláčajú politicky akceptovaný extrémizmus.

V jednom však Denník N má pravdu. Chcelo by to vraj zlepšiť občianske vzdelávanie, ktoré dlhodobo zanedbávame. Generácia, ktorá absolvovala občiansku výchovu počas totalitného systému, má neporovnateľne viac informácií o fungovaní demokratického štátu než niektorí mladí poslanci Národnej rady SR! Mladí ľudia ani nevedia, že národná rada je nadriadená vláde, že si nevolíme vládu ale poslancov, o funkcii prezidenta má veľmi hmlisté a deformované predstavy. O úlohe ústavy štátu ani nehovoriac.

Pozrime sa bližšie na hodnotenie prezidentských volieb v Rakúsku, ktoré slúži ako podporný argument na umožnenie voľby mladým. Denník N píše: „To, že majú menej skúseností, zvyknú odporcovia používať ako argument proti znižovaniu vekovej hranice voličov. „Výsledky týkajúce sa politickej zrelosti sú pozitívne. Najdôležitejšie je, že vo väčšine prípadov zisťujeme, že najmladšia skupina sa výrazne nelíši od 18- až 20-ročných prvovoličov, v niektorých prípadoch ich dokonca prevyšuje,“ hovorí štúdia Juliana Aichholzera a Sylvie Kritzingerovej z Viedenskej univerzity. Výskum ukazuje, že účasť najmladších voličov v Rakúsku na hlasovaní sa približuje celkovej volebnej účasti. Treba povedať, že hovoríme o dátach z prieskumov, a keďže voľby sú tajné, rakúske ministerstvo vnútra nemá údaje o volebnej účasti podľa veku voličov.

O nezanedbateľnom hlase tejto skupiny mladých hovorí profesorka Kritzingerová aj v rozhovore v blogu Denníka N novinárky a PR manažérky Andrey Hajdúchovej. „V roku 2016 v Rakúsku boli prezidentské voľby. Ústavný súd vtedy zrušil výsledky druhého kola. Voľby sa museli opakovať a rozhodlo sa de facto v treťom kole. Kým v prvom kole ešte 16- a 17-roční voliť nemohli, v treťom už áno. K voľbám tak prišla skupina 36-tisíc nových voličov a zhruba 36-tisíc hlasov predstavovalo aj rozdiel medzi víťazom Alexandrom Van der Bellenom (Strana zelených) a druhým Norbertom Hoferom (FPÖ) v poslednom kole,“ vysvetľuje. Voliči starší než 16 rokov podľa štúdie profesorky Kritzingerovej volia správne, čo znamená, že si vyberajú stranu, o ktorej si myslia, že najlepšie reprezentuje ich záujmy.“

Predchádzajúce dva odstavce sú pre kritický pohľad dôležité. Potvrdzujú, že mladí voliči inklinujú k Strane zelených, „zelené“ strany sú v celej Európe stranami sociálnych experimentov. Pritom sa úplne zanedbáva argument, ktorý som uviedol na začiatku, mladý človek sa rýchlo mení. Je pravdepodobné, že veľká časť mladých prvovoličov by svoju voľbu na konci volebného obdobia prezidenta, ktorého pomohli zvoliť, vykonala úplne inak. To len zvyšuje hlavné rozhodovacie riziko demokracie – uprednostňovať krátkodobú politickú výhodu pred dlhodobým výhľadovým riešením.

Tu nastáva rozpor. Minuloročná štúdia psychologičky a vedkyne Lucie Vitekovej Gažovičovej z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave totiž ukazuje, že práve názory mladých voličov sú v najnižšej zhode s ideami strany, ktorú volia.

Denník N si dal tú prácu a o téme urobil anketu medzi politickými stranami. Podľa nej zníženie vekovej hranice podporuje len Progresívne Slovensko a SaS, Demokrati túto myšlienku pripúšťajú, no aktívne nepodporujú a Republika je proti. Ostatným stranám otázka na túto tému ani nestála za odpoveď. Preferencie najmladších voličov sa oproti starším výrazne líšia aj v aktuálnych predvolebných prieskumoch. Denník N upozorňuje, že dáta, ktoré v strede augusta zbierala agentúra Ipsos pre Denník N, ukazujú, že medzi ľuďmi vo veku od 18 do 34 jednoznačne vyhráva Progresívne Slovensko, a to s viac ako 17 percentami. A tu asi nájdeme aj dôvod, prečo sa téme s takou dôkladnosťou venuje.

Denník cituje Martina Kušteka, ktorý je poradca tímu organizátorov študentských volieb, v ktorých slovenskí stredoškoláci každoročne simulujú hlasovanie na desiatkach stredných škôl. „Môže sa to zdať málo, ale 16- až 17-ročných ľudí je na Slovensku asi 120 000. Je ich viac než registrovaných voličov zo zahraničia. Máme veľa seniorov, bol by to spôsob, ako tento nepomer vyvážiť,” hovorí Kuštek o posunutí vekovej hranice voličov.

Vyvážiť nepomer? Zničiť ďalší tradičný pohľad na svet a radu starších úplne a nenávratným spôsobom znevážiť? O to ide? Prečo potom nedať volebné právo už 10-ročným? V tradičnej rómskej kultúre je 8-ročné dieťa zodpovedné samo za seba a jeho rozhodnutia sú považované za dospelé. Tam to chceme dostať? Nebol by som proti, keby mladá generácia (všetka česť výnimkám) dokázala svoje schopnosti. Ak sa však v súkromí opýtate veci znalých ľudí, zistíte, že s ich maturitnou prácou by mali veľké problémy čerství absolventi mnohých univerzít, pre ktorých je Google jediným vzdelaným pedagógom. Ak by na tri týždne vypadol internet, ich odborný život by sa zastavil. Z hľadiska morálky a hodnôt je situácia ešte neutešenejšia, za to však nemožno viniť mladých. Žneme, čo sme zasiali. Každodennými malými krôčikmi späť v otázkach morálky sme zacúvali až na okraj priepasti.

Nie som zástancom tých argumentov, ktoré napríklad ponúka Republika: „Zníženie vekovej hranice na 16 rokov odmietame. Mladí ľudia v tomto veku ešte nemajú dostatok životných skúseností na to, aby dokázali racionálne vyhodnotiť, čo je správne a čo nie. Takisto oveľa ľahšie podliehajú marketingovým manipuláciám a módnym trendom.“ Aj keď súhlasím s časťou o marketingu a podliehaní trendom, nesúhlasím s nedostatkom životných skúseností. V tom to nie je. Aj mladý človek bez zásadných skúseností sa môže z vlastnej iniciatívy naučiť kriticky myslieť. Problém je v tom, že je málo pravdepodobné, že o štyri, päť rokov bude myslieť rovnako kriticky a hodnotovo ako dnes. Proste musí dozrieť.

Ponúknuť mladým volebné právo je však pre mladých veľmi atraktívne, i keď z dlhodobého hľadiska nerozumné. Treba sa dôkladne pozrieť, ktorým politikom vyhovuje, a držať pod drobnohľadom všetky ich aktivity. Práve kvôli našim mladým. Budú to práve oni, kto v budúcnosti ochutná horké plody experimentov súčasnosti.

Prečítajte si tiež:

• Na obytnom dome v Košiciach sa objavil varujúci bilboard: Nezabudnime, ako nám vládli!
• Hlas i Demokrati sa kandidátom na prezidenta budú venovať až po voľbách
• Čo ukazuje analýza možných povolebných partnerstiev? Pat je bližšie, ako sa zdá