Covidová amnestia dáva čierneho Petra do rúk tých, čo sa Covidovej tyranii postavili

Vládny návrh zákona o Covid Amnestii

Návrh zákona sa zaoberá finančným odškodnením osôb, ktorým bola v dôsledku opatrení proti pandémii COVID-19 spôsobená finančná ujma, konkrétne pokuty za porušenie týchto opatrení alebo náklady na stravovanie spojené s povinnou karanténou.

Prekladacia správa uvádza, že cieľom návrhu je obnoviť dôveru verejnosti v demokratické inštitúcie a právny poriadok Slovenskej republiky, pretože počas pandémie došlo k zlyhaniam v ochrane základných práv a slobôd. Návrh reaguje aj na nález Ústavného súdu, ktorý zdôraznil potrebu primeranosti a presnosti pri obmedzovaní základných práv.

Oprávnené osoby môžu požiadať do zákonom stanoveného dátumu o odškodnenie za zaplatené pokuty alebo náklady na stravovanie spojené s karanténou. Dátum bude predmetom pozmeňovacieho návrhu v 2. čítaní, nakoľko nie je jasné kedy zákon za súčasnej vnútropolitickej situácie parlament prerokuje.

Žiadosť o odškodnenie je potrebné podať do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Proces odškodňovania zahŕňa podanie žiadosti a jej preskúmanie príslušným orgánom, ktorý v prípade splnenia podmienok vyplatí odškodnenie.

Návrh zákona tiež navrhuje doplnenie zákona o priestupkoch, aby sa na oprávnené osoby prihliadalo, ako keby priestupok nespáchali, čím by sa eliminoval negatívny vplyv na ich spoľahlivosť.

Výhrady opozície

Opozícia aj koalícia sa zhodli v tom, že budú na základe pripomienky vtedajšej ochrankyne práv (ombudsmanky) Márie Patakyovej a nálezu Ústavného súdu odškodnení tí, čo boli počas Covidu obmedzení na slobode, že strávili povinne nejaký čas zavretí v štátnom karanténnom zariadení, kde im na ich náklady bola poskytnutá strava.

Zhodli sa aj na tom, že manažment pandémie zvládnutý nebol.

V čom sa s predkladateľom rozchádzajú je skutočnosť, že zákonom sa amnestujú všetky priestupky za porušenie všetkých protipandemických opatrení. Podľa Lucie Plavákovej (PS) v súlade s navrhovaným zákonom týmto štát „odškodní ľudí, ktorí prispeli k ohrozeniu života a zdravia iných ľudí na Slovensku“, čo považuje za nehorázne.

Návrh zákona na výbore obhajoval Richard Glück (Smer), ktorý v súlade s dikciou predkladacej správy k vládnemu návrhu zákona odôvodňoval potrebu všeobecnej amnestie na všetky priestupky z titulu, že pokuty boli vyberané od ľudí napr. za nenosenie rúška na verejnosti, či za porušenie iných protipandemických opatrení v rozpore so zákonom.

„Existujú individuálne ústavné nálezy, hovorím teraz o bezdomovcoch, ktorí dostali pokuty za to, že porušili zákaz vychádzania, ako môže porušiť zákaz vychádzania, keď sú to jednoducho ľudia bez domova. Takýchto prípadov je viac,“ uviedol príklad na podporu svojej argumentácie poslanec.

Podľa právneho názoru, o ktorý sa opiera Glück neboli pokuty ukladané najskôr vôbec v súlade so zákonom, ale len na základe nejakej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, potom boli ukladané podľa iného paragrafu zákona, či písmena, teda chybne. „Bývalá vláda sa jednoducho dopustila skrivodlivosti a nám nezostáva nič iné nič iné, len túto skrivodlivosť napraviť,“ doplnil poslanec.

V predkladacej správe k návrhu zákona je citované programové vyhlásenie vlády:

Počas obdobia dvoch rokov pandémie sa tvorba protipandemických opatrení, ako aj kontrola ich zákonnosti vymkla štandardnej kontrole: prebiehala mimo riadnych legislatívnych procesov a mimo riadnej súdnej kontroly. Uplynulé tri roky z hľadiska deficitu spravodlivosti charakterizovali najmä zlyhávanie ochrany základných práv a slobôd počas pandémie COVID-19 a excesy trestnej politiky.

Podľa Branislava Vanča, ktorý v rámci rozpravy doplnil kolegyňu z PS, je tento názor len právnym názorom predkladateľa. A je presvedčený, že je nezodpovedné a nebezpečné amnestovať ľudí, ktorí pomáhali šíriť Covid-19, lebo podľa neho práve „kvôli takýmto ľuďom, ktorí nerešpektovali nariadenia,  ktorí nechránili seba a svojich blízkych, tak zapríčiňovali ďalšie šírenie a predlžovanie aj tých opatrení. Čiže naozaj je veľmi nezodpovedné teraz povedať, že vlastne bolo to v poriadku a vlastne vy ste robili dobre, keď ste sa chovali v rozpore s tými nariadeniami.“

Tvorba protipandemických opatrení, ako aj kontrola ich zákonnosti vymkla štandardnej kontrole: prebiehala mimo riadnych legislatívnych procesov a mimo riadnej súdnej kontroly.

Takto postavený zákon, kde štát síce priznáva, že zlyhal, ale rieši len škody, ktoré napáchal, môže naraziť pri schvaľovaní v pléne NR SR aj na strane koalície.

Rovnaký efekt, že by muselo dôjsť k odškodneniu občanov, by sa dosiahol aj tým, že by sa vyhlášky hlavného hygienika, ktoré sa počas pandémie menili zo dňa na deň, vyhlásili za nulitné právne akty. Zároveň by tým štát dal jasne najavo, že zlyhal on a nie, že občan spáchal priestupok, ktorý mu teraz amnestujeme.

S týmto postojom sa stotožnil aj splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Peter Kotlár (klub SNS):

„Som proti tomu, aby bola ukladaná amnestia na nespáchané priestupky. Amnestia sama o sebe potvrdzuje, že priestupky boli spáchané.“ Podľa právneho názoru, o ktorý sa opiera, nie je možné spáchať priestupok, ak sú ľuďom obmedzené ich základné práva. „Tie sa dajú obmedziť len zákonom, nie vyhláškou na podklade zákona,“ povedal.

Mikasové vyhlášky mali presne tento problém, že obmedzovali v rozpore s ústavou základné práva nie zákonom, ale vyhláškami ÚVZ na základe zákona.

Komu ostane čierny Peter?

„Politik nerozumie potrebám občana a jeho výhradám voči nezmyselným opatreniam a dopadom opatrení na každodenný život občana a/alebo podnikateľa,“ uvádza JUDr. Peter Weis vo svojom článku na stránkach advokátskej kancelárie.

Právnik dopĺňa zoznam tých, ktorým zostane v rukách čierny Peter za zlyhanie štátu, lebo amnestiou hovorí, že občan je vinný, spáchal priestupok a my ti odpúšťame:

1. a) podnikateľom, ktorí dostali pokuty za správne delikty od ÚVZ,

2. b) zamestnancom, ktorí boli šikanovaní a/alebo prepustení zo zamestnania zamestnávateľmi, na ktorých presunuli predošlé vlády kompetencie policajného zboru a kompetencie ÚVZ,

3. c) aktivistom, ktorí sa doteraz súdia s ÚVZ cestou správneho súdnictva. Tým totiž správny súd konanie kvôli amnestii zastaví, neprizná náhradu trov konania žiadnej zo strán a aktivisti sa nedomôžu zrušenia rozhodnutí z dôvodov nezákonnosti uložených pokút.

4. d) Neuposlúchnutie výzvy policajta. Toto sa veľmi často policajtmi počas plandémie zneužívalo, súvisí to s opatreniami iba okrajovo (výlučne oficiálne) a s amnestiou to právne nemá súvis.

5. e) Trestné konania, ktoré za porušenie pandemických opatrení nie sú stále skončené. A často bežia s pôvodným politickým podtónom bez záujmu súčasnej garnitúry aj OČTK o ich výsledok.

6. f) Prepustení štátni zamestnanci, policajti, vojacia pod. Bez akéhokoľvek riešenia. Vo vzduchoprázdne a bez záujmu o riešenie.

7. g) A mnoho ďalších modelových situácií.

Peter Weis považuje vládou navrhovanú amnestiu za neúprimný a povrchný prístup, s tým, že vláda sa snaží rýchlo vyriešiť problém bez dostatočného zohľadnenia dôsledkov.

Amnestia podľa neho poslúži nielen obyčajným občanom, ale aj politikom, ktorí opatrenia nariaďovali, ale sami ich nedodržiavali. Zároveň poukazuje na to, že amnestia nepokryje všetkých, ktorí boli opatreniami ovplyvnení, a môže dokonca poškodiť tých, ktorí sa proti opatreniam bránili.

Právnik neostáva len pri kritike, ale ponúka návrh, ktoré by vec riešil komplexnejšie a elegantnejšie, primárne prostredníctvom Úradu verejného zdravotníctva SR.

Navrhuje, aby „ÚVZ vyriešil všetky ním uložené sankcie za priestupky. A to štýlom, ktorý by riešil právny základ ukladaných opatrení tak, ako ho formulovala vláda v dôvodovej správe amnestie.“ Takto by sa pokryli všetky fyzické a právnické osoby, okrem zamestnaneckých pomerov, ktoré by sa riešili osobitne. Tento prístup by podľa Weisa umožnil preklopenie témy do zodpovednostnej (trestnoprávnej) roviny a zároveň by sa zaistilo, že téma nebude zneužívaná politickými subjektmi.

Aby sa súčasnej vládnej koalícii, ktorá hlasy vo voľbách získavala aj na kritike porušovania právneho štátu Matovičovo Hegerovou hrôzovládou počas pandémie, podarilo obnoviť dôveru v štátne orgány, mal by vec obmedzovania základných občanov riešiť prevzatím zodpovednosti štátu za to, čo sa tu dialo a nie túto prenášať na tých, čo obetovali vlastné pohodlie a pokoj za utrpenie, ktoré im štát, ktorý pri riadení pandémie zlyhal, spôsobil.

A už nehovoriac, že volič vládnej koalície očakáva aj vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči konkrétnym osobám predošlej garnitúry, ktoré právnu šikanu na občanoch počas pandémie páchali.