Bratislava 4. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Zavraždia mladého, perspektívneho novinára, ktorý je známy svojim opozičným politickým presvedčením, alebo preukázateľne zhromažďuje dôkazy proti aktuálnej politickej moci. O niekoľko hodín nato sa o vražde dozvie novinárska obec na celom svete a celá politická opozícia dotyčnej krajiny jednohlasne začne obviňovať vládnu moc a začne volať po politickej zmene.

Organizujú sa piétne akty, ktoré rozjatria city nezainteresovanej verejnosti, nasledujú verejné zhromaždenia a protesty. Aby nikto nepochyboval o vrahoch, opozícia okamžite naznačí „horúcu stopu“, vedúcu k vláde a médiá o pár dní budú už  verejne hovoriť o konkrétnych osobách z vedenia štátu, absolútne bez ohľadu na výsledky skutočných zistení, vyplývajúcich z vyšetrovania, ktoré sa označia za manipuláciu dôkazov.  Verejné zhromaždenia, spočiatku len za účasti najatých štatistov, sa postupne menia na davové protesty, ktoré už samozrejme nemajú nič s obeťou, majú však o to jasnejšie politické požiadavky a smerujú k prevzatiu politickej moci, pričom je jedno, koľko životov to bude národ stáť. Toto je medzinárodne uplatňovaný scenár, veľmi jednoduchý, donekonečna sa opakujúci, a je jedno, či zámienkou k jeho použitiu je život Jána Kuciaka na Slovensku, alebo životy Politkovskej a Borisa Nemcova v Rusku, alebo životy desiatok iných novinárov, ktorí o ne prišli v záujme, a možno aj rukou tých, ktorým tento scenár vyhovuje.

Ako inde, tak aj na Slovensku, zázračne jednotná opozícia vybehne, akoby vedela, že ten poplach písknu. Sama vedená gaunermi a mafiánmi ústami Matoviča hovorí o tom, že nechce žiť v mafiánskom štáte. Galko, ktorý je exministrom obrany a členom Výboru NRSR pre obranu a bezpečnosť  napriek upozorneniam „prehliadne“ riziká e-Healthu. Galko, ktorý za haliere rozpredal desiatky tisícov samopalov SA 58 z NZ skladov Slovenskej armády, ktorý nechal odpočúvať národ pre vlastné politické ciele, hovorí o tom, že Fico je dôvodne podozrivý z účasti na organizovanom zločine. Poslankyňa SaS Nicholsonová verejne vyzýva k pádu vlády. Z postu ministra kultúry odstupuje Maďarič (doteraz som nepochopil, z akého dôvodu). Ako máme veriť opozícii, že jej ide o zmenu, ktorá na Slovensku nastolí slušnosť, poriadok a demokraciu? Terajšia opozícia  bola predsa ešte pred nedávnom súčasťou vládnej koalície! Priamo sa zúčastnila na vládnutí a na schvaľovaní všetkých zmien zákonov, ktoré si nadiktovali finančné skupiny, spolupodieľala sa na rozhodnutiach, ktoré ľuďom postupne odňali možnosť spoluúčasti na akejkoľvek správe verejných vecí, všetky možnosti vymožiteľnosti práva. Terajšia opozícia si vo vláde delila majetok patriaci Slovenskej republike a rozdávala ho do zahraničia.

Jednou z hlavných úloh médií vo vzťahu k demokracii je zabezpečiť  spätnú väzbu medzi občanom a vládnucou mocou, najmä vtedy, keď dochádza k upieraniu jeho občianskych slobôd a práv. Je preukázateľné, že práve tejto úlohe sa slovenské médiá spreneverili najviac, pretože nielen že spätnú väzbu nesprostredkujú, ale aktívne sa podieľajú na jej blokovaní, čím samy pravde šliapu na krk. Dôkazom za všetky ostatné je informačný blok pre protiargumenty proti e-Healthu. E-Health s centrálnym ukladaním údajov o zdravotnom stave občanov SR otvára dvere  nadnárodným mocenským, záujmovým a zločineckým organizáciám, ktoré by cez neho ovládli verejný život vo všetkých rozhodujúcich aspektoch, napriek tomu bola z  médií systematicky odstránená každá zmienka o jeho rizikách a právo vystúpiť v médiách bolo upreté všetkým, kto ich pripomenul. Kto má uveriť našim, alebo zahraničným médiám, ktoré sú súkromným majetkom nadnárodných oligarchov, že im ide o obranu slobody slova a o obranu demokracie v SR? Prebehli a počas nasledujúcich dní sa pripravujú protestné mítingy v 20-tich slovenských mestách a viacerých svetových metropolách. Kladieme si otázku, kto má uveriť v spontánnosť a dobrovoľnú účasť na týchto protestoch a čo má byť tým silným motívom, pre ktorý sa toto všetko organizuje? Smrť dvoch mladých ľudí asi sotva, slovenské médiá nevzruší ani správa o každoročnej zbytočnej smrti 3000 občanov SR v dôsledku zlej zdravotnej starostlivosti, vrátane stoviek mladých ľudí. Je motívom to, že išlo o novinára? Sotva, pri dnešnej nízkej dôveryhodnosti slovenských médií v očiach verejnosti je to viac, ako nepravdepodobné. Spomeňme si na prípad novinára Paľa Rypala, ktorého dodnes nikto nehľadá, ani neporiada mítingy. Oveľa bližšie sa k dostaneme k pravde, keď si otázku položíme takto: Za čie peniaze sa koordinujú protestné mítingy v 20-tich slovenských mestách a viacerých svetových metropolách a čomu majú slúžiť? Pre odpoveď na túto otázku by sme sa možno ani nemuseli unúvať na druhý koniec oceánu, ponúka sa nám v osobe Marcella Fabianiho, pravej ruky „filantropa“ Sorosa, ktorého mnohí pokladajú za koordinátora viacerých „majdanov“ a pokusov o štátne prevraty, ktoré v posledných rokoch otriasli svetom. Je známy aj pod menom „Architekt farebných revolúcií“. Práve posol majdanu, pán Marcello Fabiani zavítal v predvečer protestov aj do Bratislavy. Ľudia typu Fabianiho a Sorosa nepoznajú lepšiu investíciu, lebo zisk z majdanizácie štátov prevyšuje všetky iné druhy obchodu. Ostávajú po nich ešte bohatší oligarchovia a skrvavený, ožobráčený národ. Ak našim médiám naozaj ide o to, aby sme nežili v mafiánskom štáte, očakávame, že sa o skutočnom dôvode jeho návštevy dozvieme z médií aspoň niečo pravdy.

Vážení priatelia, nedopusťme, aby médiá podsúvali svetu, aj nám samým, že na Slovensku sú dve sily, stojace proti sebe, na jednej strane Fico s Kaliňákom a Gašparom a na druhej strane my všetci, s opozíciou a rozhorčenými médiami na čele. To je falošný obraz falošných médií. Sme tu my, slovenský národ, je tu demokraticky zvolená vláda a je tu nespokojná, po politickej moci prahnúca opozícia, ktorej je jedno, akým spôsobom sa k nej dostane a čo to národ bude stáť. Spomeňte si na Ukrajinu, tam tiež začal majdan s požiadavkami na demokratické zmeny a skončil krviprelievaním. Ja osobne nie som ochotný v mene mocenských ambícií Matoviča a Sulíka a v mene Sorosových ziskov položiť svoj štát a obetovať našu budúcnosť. Dnešná parlamentná opozícia sa úplne diskvalifikovala v úlohe reálneho nosiča zmeny, ku ktorej aj tak dôjde, ale bez jej diktátu a garancie. My poriadok urobíme sami! Trvajte na tom, aby sa politické zmeny konali vo voľbách, lebo na ulici to nie sú obyčajní ľudia, kto má navrch. Na ulici rozhodujú konfidenti, provokatéri, násilie, v konečnom dôsledku Soros a jeho peniaze. Chceme demokraciu? Zbavme sa zo zahraničia financovaných mimovládok!

MUDr. Andrej Janco, prezident SLÚŠ