Na čo sú nám eurofondy?

Bratislava 11. februára 2020 (HSP/Foto:Pixabay)

V poslednom období môžeme vídať na televíznych obrazovkách reklamu, ktorá propaguje eurofondy a jej využívanie. Koľko však EÚ vyhradila na jej samotnú propagáciu? 185 miliónov eur

Na rok 2014 až 2020 Európska únia vyhradila viac ako 185 miliónov eur na vlastné propagovanie. Do tohto programu je zapojené aj učenie o hodnotách Európskej únie a jej histórie.

Jedna z tém tohto programu sa stala „Európska spomienka“. Sústreďuje sa na EÚ ako na mierový projekt: „Musíme si udržiavať živé spomienky na minulosť, zatiaľ čo budeme budovať budúcnosť.“ Projekt je zameraný na pomoc pri reflektovaní príčin totalitných režimov, pozerá sa na ich iné definujúce momenty  a uvažuje nad rozdielnymi historickými perspektívami.

Druhou témou tohto programu je posilnenie postavenia EÚ v celospoločenskom vnímaní. Inými slovami, EÚ sa chce propagovať ako bezchybný projekt bez problémov a bez akejkoľvek kritiky.

Nikto nepochybuje, že Európska únia nám eurofondami chce pomôcť, ale prečo je ich čerpanie striktne dané? Eurofondy môžeme použiť iba na určité oblasti, niekedy z hľadiska bežného občana vysoko bezvýznamné, napr. školenie v oblasti inklúzie a podobne. A je taktiež známe, že eurofondy sú výborným nástrojom pre korupciu.

Položme so otázku: Ak je Európska únia taká skvelá, jej myšlienky a hodnoty životu prosperujúce, prečo musí samu seba propagovať? Prečo musela na 4 roky vynaložiť obrovské množstvo prostriedkov len na to, aby ľuďom vysvetľovali ciele a pozitívne stránky EÚ? Veď ak by bola taká úžasná, za jej propagáciu by hovorili skutky, štatistika a tradovanie medzi bežnými obyvateľmi, domácimi, aj zahraničnými. Odpoveď je prostá: Pretože projekt EÚ už dávno zlyhal.

Svojou manipulatívnou propagandou, v ktorej sa vôbec nezmieňujú o negatívach a z veľkej časti ani o pochybeniach európskych politikov, sa bežným občanom snažia nahovárať, že niet inej cesty než cesta EÚ.

Aby sme však vyvážili pomer propagandy eurofondov a EÚ, vypíšeme dve veľké negatíva, ktoré môžu ovplyvniť geopolitiku sveta, ale aj životy ľudí: „Istanbulský dohovor“ a „Povinné kvóty rozdelenia migrantov“.

Pod pojmom Istanbulský dohovor si môžeme predstaviť boj proti násiliu na ženách. To, čo sa však ukrýva pod rúškom tejto frázy je predefinovanie rodu ako sociálneho konštruktu a podsúvanie ideológie LGBT agendy.

Povinné rozdelenie migrantov (ešte nedávno médiá a politici používali slovo utečenci) je zas jeden z ďalších života prospešných nápadov EÚ, ktorý je neustále presadzovaný, dokonca aj slovenskými politikmi. Hovoria nám, že migranti nielenže doplnia krivku pôrodnosti, ale aj budú zabezpečovať nárast zamestnanosti a tým prispievať do solidárnej kresťanskej spoločnosti, ktorou Európa je.

Prečo však tieto dva veľké aspekty EÚ nepočuť v propagandistickom reklamnom spote? Že by na to zabudli? Alebo že by sa to už nevošlo do 185 miliónového rozpočtu?

Ján Kováč