Fakty, ktoré presiakli na verejnosť, hovorili o tom, že Lučanský má zranenia na hlave a musel byť prevezený do nemocnice v Ružomberku, kde ho hospitalizovali.

Oficiálnych aj neoficiálnych verzií bolo niekoľko. Potkol sa a nešťastne spadol. Zranil sa pri cvičení. Pokúsil sa spáchať samovraždu. Mali ho zbiť pri výsluchu, atď..

Keďže ľud oficiálnej verzii o tom, že Lučanský spadol na činky, neveril a fámy naberali na obrátkach, rozhodla sa ministerka spravodlivosti, pod ktorú väznice spadajú, celý prípad prešetriť. Podobne zareagoval nový generálny prokurátor Žilinka.

Oficiálne verzie

Netrvalo dlho a boli nám predložené oficiálne verzie, ktoré sa v podstate zhodovali. Lučanský sa zranil pri cvičení. Cudzie zavinenie je vylúčené. Nemá samovražedné sklony.

Dobrú otázku k tomu položil novinár Markízy, keď sa Kolíkovej opýtal, či mu teda psychológa ustanovili na základe fám. Človek, ktorý cvičí, sa asi naozaj nechystá spáchať samovraždu. Načo mu potom psychológa?

Samovražda

Len niekoľko hodín po tlačovke generálneho prokurátora Žilinku, na ktorej v podstate zopakoval verziu Kolíkovej, ministerstvo spravodlivosti informovalo, že Lučanský spáchal samovraždu.

A to je teda čudné…

Niekto tu zjavne klamal o prvom incidente. Dnes je jasné, že nešlo o žiadne zranenie pri cvičení. Klamali nás a otázka znie prečo.

Prečo by mala Kolíková odstúpiť

Opomeniem kroky ministerky spravodlivosti voči ústavnému súdu a deštrukciu právneho štátu, ktorú počas pandémie v skrátenom legislatívnom konaní, bez diskusie prevádza. Budem sa venovať iba prípadu Lučanský.

Kolíkovej správa o tom, ako si privodil zranenie Lučanský pri prvom incidente, zjavne nebola pravdivá. Z toho vyplývajú iba dve možnosti. Buď klamala Kolíková, alebo bola oklamaná svojimi vyšetrovacími zložkami.

Ak klamala sama, musí odstúpiť, ak bola oklamaná, je jasné, že nemá pod kontrolou ani svojich ľudí a to je ešte vážnejší dôvod na odstúpenie.

Otázkou je, prečo nebola v poriadku ani správa generálneho prokurátora. Ak bol oklamaný, dá sa to vysvetliť iba tým, že je na svojej pozícii iba pár dní.

Prečo hovoríme o deštrukcii právneho systému a v čom spočívajú problémy okolo väzby, do ktorej bol vzatý Lučanský

Lučanský bol vzatý do väzby na základe výpovedí kajúcnikov. Ak to bol jediný zdroj jeho obvinení, nemal byť do väzby vzatý. Ak tam boli aj iné dôkazy, ktoré zadávali dôvody väzby, bolo by to v poriadku.

Dnes sa však väzba používa spôsobom, na ktorý nie je určená. Ako psychologický nátlakový prostriedok. Najprv do nej umiestnia nejakých obvinených, najlepšie viacerých, ako organizovanú skupinu. Následne ich umiestnia na cely samých na nejasne dlhý čas, čo už samo o sebe je vážny psychický nátlak. Veď umiestnenie na samotku sa aj vo väzenstve používa ako prostriedok na trestanie a môže sa uložiť iba na stanovený maximálny čas. Ani za komunistického režimu neboli obvinení vzatí do väzby na celách sami.

Následne vyšetrovatelia vyvíjajú na obvinených nátlak. Verme, že iba psychický. A snažia sa ich donútiť vypovedať, priznať sa ku zločinom. Nie je preto žiadneho divu, že sa niektorí psychicky labilnejší jedinci zlomia a začnú spolupracovať. Najmä ak je im sľubované vyšetrovanie na slobode a následne kratší trest.

V prvej fáze kajúcnici nakydajú na seba a potom, keď už je takýto kajúcnik uvarený, nastupuje druhá fáza. Vyšetrovatelia ho tlačia, aby vypovedal o ďalších obvinených, ktorí sú vo väzbe ale aj o osobách, ktoré ich zaujímajú. S ktorými možno majú nevybavené účty. Napríklad o Lučanskom.

Že kajúcnici môžu potom o rôznych veciach klamať, z rôznych dôvodov si vymýšľať, je úplne jasné. Viac si o tom môžete prečítať napríklad v tomto odbornom článku.

Postaviť uväznenie človeka iba na výpovedí kajúcnika nie je prípustné.

Prečo je to možné

Na Slovensku došlo k úplnej deštrukcii právneho systému. Má to minimálne dva vážne dôvody. Jedným sú informácie, z ktorých vyplýva, že viacerí sudcovia brali úplatky a rozhodovali nie podľa práva ale podľa želaní rôznych vybavovačov.

To uviedlo celý sudcovský stav do fázy nemohúcnosti. Dnes si máloktorý sudca dovolí rozhodovať podľa zákonov a dôkazov, ak vie, že toto jeho rozhodnutie sa nebude páčiť korporátnym médiám.

Nikto nechce riskovať, že sa na neho zacieli hľadáčik korporátnych médií, že sa začnú vyhrabávať všelijaké jeho či už ozajstné alebo vymyslené kauzy, následne na základe čoho vyšetrovateľ zatlačí na niektorého kajúcnika a ten do svojej výpovede zahrnie aj tohto sudcu a z neho sa zo dňa na deň stane väzobne stíhaný bývalý sudca.

Tento stav justície je veľmi vážnou prekážkou pre riadne fungovanie práva na Slovensku.

Následne sa k tomu iba pridá prispôsobovanie si práva súčasnou koalíciou s jej cez Kolíkovú realizovanou „reformou justície“, ktorej hlavným cieľom je si justíciu podrobiť. A to cez rôzne komisie, ktoré potrestajú neposlušných sudcov.

To, čo sa v zrýchlenom konaní dnes na ministerstve spravodlivosti pečie, už úplne dorazí a zlikviduje nezávislosť súdov.

Prečo sa Lučanský rozhodol pre takýto krok

Či bol Lučanský vinný z nejakých trestných skutkov momentálne nevieme. Možno sa ani nedozvieme. Na výsluch sa zo zahraničia dostavil sám. Určite bol neoficiálnymi cestami oboznámený s tým, aké dôkazy sú proti nemu zhromaždené. Zjavne situáciu vyhodnotil tak, že môže ísť na výsluch, že to nie je pre neho nebezpečné a nie je potrebné dať sa na útek. Každopádne, dnes je jasné, že svojím včerajším skutkom sa vzdal možnosti brániť sa.

K tomuto jeho tragickému kroku bez debaty prispieva celková situácia na Slovensku, keď sa nástroje trestného práva zneužívajú, keď koaliční politici šíria absolútnu nenávisť k týmto ľuďom, ktorí boli spojení s predchádzajúcou vládou, ako keby to boli diabli, keď korporátne médiá sa správajú k týmto ľuďom, ako keby boli už odsúdení a ako keby ich vina bola jasne preukázaná. Bez najmenšieho zaváhania likvidujú ich povesť ako aj povesť ich rodín. Pričom sa v jednotlivých prípadoch môžu veľmi, veľmi mýliť.

Lučanského krv je aj na ich rukách, všetkých týchto zložiek šíriacich nenávisť. Veď kto sa dopustil trestného činu, nech je potrestaný ale nie za takýchto podmienok a takýmto spôsobom.

Čo bude nasledovať

Ak sa pozrieme do vzdialenejšej budúcnosti, jedna vec je úplne jasná. Nezávislosť a funkčnosť orgánov činných v trestnom konaní bude v troskách.

Po zmene vlády, po výmene moci, ku ktorej skôr či neskôr dôjde, kajúcnici, na základe ktorých výpovedí sú dnes braní rôzni ľudia do väzby, budú vypovedať, že boli ku výpovedi donútení vyšetrovateľmi, že bol na nich vyvíjaný nátlak, že boli bití a podobne a aj to v mnohých prípadoch bude pravda.

Následne sa začne znova zatýkať. Tentokrát na opačnej strane. V prvom kole pôjdu do väzby, a to si dovolím tvrdiť, že tam z nich väčšina zostane riadne dlho, už iba z princípu pomsty, vyšetrovatelia, ktorí budú obvinení z hrubého nátlaku, vynucovania si priznania, násilia atď., pričom budú usvedčení práve tými, na ktorých sa dnes realizujú.

Následne skončia vo väzbe a tu si dovolím tvrdiť, že nikto z nich nebude vyšetrovaný na slobode, ostatní zainteresovaní aktéri.

Myslím, že vrátane Matoviča a Kolíkovej. Pôjde o politické procesy, ale práve oni svojou súčasnou činnosťou vytvárajú podmienky pre to, že to potom bude možné, že to bude na súdoch priechodné, že sa nad tým verejnosť nepozastaví.

Oni svojimi krátkozrakými krokmi dnes pripravujú svoju horkú budúcnosť. Dnes deštrukciou zložiek práva spôsobia, že budú za veľmi pochybných okolností v budúcnosti uväznení.

Takto zdevastovať právo si doteraz, určite aj s ohľadom na pud sebazáchovy, nedovolil nikto. Táto partia, ktorá toto realizuje, nemá ani dve možnosti svojho konca, lebo to, čo začali, sa jednoducho ani nedá do konca dotiahnuť. Tu sa dá iba zaradiť spiatočka. Kým je čas.

Karol Kalapik