Čo Pellegrini, Uhrík, Danko a influenceri zo SNS nepochopili

Bratislava 16. februára 2024 (HSP/Foto:TASR-Ján Krošlák, Jakub Kotian, Henrich Mišovič)

Vláda má za sebou už svojich sto dní a nespokojnosť voličov, ktorí volili Smer, Hlas a SNS rastie. Ale rastie preto, že voliči týchto strán si predstavovali omnoho väčšie tempo zmien a vyčistenie priestoru od bývalej koalície ako teraz vidia. Čakali niečo na spôsob Šutaja Eštoka, ale vo všetkých oblastiach života. Tu však treba uznať dobrú prácu opozície, ktorá všetky procesy obštrukciami v parlamente zdržala už minimálne o tri mesiace

Povolebná situácia však vyprodukovala niekoľko omylov. V prvom rade situáciu nepochopil Peter Pellegrini, ktorý ašpiruje na prezidentské kreslo.

Pellegrini nechápe, že dnes už neexistuje žiaden stred a on sa neustále do neho snaží pozicionovať. To je zásadná chyba a ak si to neuvedomí, a neprestane sa pchať na miesto, ktoré už dnes neexistuje, tak prezidentské kreslo nezíska. Hovorím to tu, napriek dlhodobým preferenciám, aj napriek poslednému prieskumu, ktorý ho ešte stále favorizuje.

Ak si Pellegrini neuvedomí, že dnes sú v spoločnosti iba dve polarizované časti občanov, ktoré sú nabrúsené proti sebe, prehrá.

Dnes existuje iba národno-kresťanská časť obyvateľstva a progresívno-extrémistická. Pellegrinimu dnes dodávajú hlasy ľudia z národno-kresťanskej časti populácie, ktorí podporujú vládu a ktorí chápu, že Pellegrini napriek jeho liberálnemu nastaveniu, nebude, na rozdiel od Korčoka, hádzať vláde polená pod nohy.

Pellegrini má svojich voličov iba 16 percent, všetky ostatné percentá mu dodávajú voliči Smeru, SNS a Republiky. Ak si Pellegrini myslí, že osloví niekoho z progresívno-extrémistockej časti spektra, tak sa mýli. Ale, môže ľahko odradiť voličov vládnych strán. Ktorí znechutení, môžu v deň volieb zostať doma.

Preto rada Petrovi Pellegrinimu je, nevystupujte pán predseda parlamentu proti Ficovi. Aspoň počas prezidentskej kampane. Ak Fico chce odobrať prezidentke právomoc, menovať šéfa SIS, treba ho v tom podporiť, nie preto, že Pavol Gašpar je najlepším kandidátom na funkciu, ale preto, že voliči, ktorých hlasy potrebujete, to chcú.

Vždy keď podporíte Čaputovú, ktorú neznášajú, strelíte si do nohy a prídete o ďalšie percento.

Pochopte, už neexistuje žiadny stred.

Andrej Danko

V ďalšom vážnom omyle žije Danko a jeho influenceri, ktorí sa dostali za SNS do parlamentu. Fico na Dankove hlúpe poskakovanie zmierlivo hovorí, že Danka chápe, že rozumie tomu, že sa vyhraňuje, lebo bojuje o prežitie svojej strany.

Samozrejme, Danko je v zlej pozícii, strana lavíruje okolo 5 %, čo samozrejme, nie je dobré. A potrebuje sa vyhraňovať, ale nie, ako to pochopil on, voči vlastnej vláde. Väčšina voličov volila SNS len preto, aby mohla vzniknúť táto vláda. Oni si, jednoducho želajú túto vládu ešte možno viac ako voliči Smeru. A Danko tým, že neustále útočí na svojich koaličných partnerov, robí sám sebe medvediu službu.

Danko za túto svoju hlúposť dostane od voličov vysvedčenie. V prezidentských voľbách. Bude to mať čierne na bielom, že takúto jeho politiku nechcú. Veď samotné prezidentské voľby, to je presne jeden z jeho hlúpych politických krokov.

Jeho voliči chcú, aby v jednotnom šíku podporil Pellegriniho. Je jedno, že ho neznáša. Jeho voliči chcú pokoj pre seba, stabilné podmienky v štáte a pokoj pre vládu, ktorej je súčasťou. A vedia, že Pellegrini, a nie Korčok, im tento pokoj poskytne. Preto je Danko so svojou kandidatúrou úplne, ale že úplne mimo.

Ak bude mať viac ako 2 %, tak to bude môcť pokladať za úspech, ale nebude s tým môcť zostať na čele SNS. To je aj cieľom tých, ktorí ho na kandidatúru nahovorili. Jeho totálne znemožnenie. Danko vie, kto ho nahovoril, teda uviedol do omylu a kto je jeho nepriateľ. Uvidíme, či bude mať silu týchto ľudí vyriešiť.

No zmobilizovať by sa mala aj SNS, lebo nie len škaredý výsledok Danka bude dôsledkom tejto jeho politiky, ale aj prepadnutie strany v európskych voľbách, ktoré nasledujú krátko po prezidentských. Danko ich stiahne so sebou a SNS sa do EÚ parlamentu nedostane.

Ak chcú mať v EÚ voľbách šancu, musia presvedčiť Danka, aby sa čo najskôr vzdal kandidatúry v prezidentských voľbách, sypal si popol na hlavu, kajal sa za zle premyslené kroky a začal podporovať Pellegreniho, útočiac agresívne na všetkých jeho nepriateľov. To jediné môže SNS pomôcť do EÚ volieb.

Milan Uhrík

A nakoniec Uhrík. Toho nezdar vo voľbách úplne poplietol. Z toho, že sa nedostal do parlamentu si on vyvodil, že je opozícia, a že má útočiť na vládu. Ale to je úplné nepochopenie situácie, do ktorej sa dostal. Jeho voliči ho nevolili, aby sa názorovo bratal s Progresívnym Slovenskom v opozícii. Oni ho volili, aby bol vo vláde. Všetci jeho voliči, ktorí mu dali hlas chceli, aby bol vo vláde s Ficom. A jediné čo sa stalo je, že ich  bolo nakoniec málo.

Oni rovnako, ako voliči SNS nechcú, aby útočil na vládu, ale, aby útočil na opozíciu. V podstate, Uhrík nechápe, že jeho voliči chcú, aby sa správal, ako keby bol vo vláde.

Samozrejme, potrebuje sa vymedzovať. Lebo keby bol úplne rovnaký ako vládne strany, tak by ho jeho voliči nepotrebovali. Ale on sa musí vymedzovať tým, že bude aktívnejší, ostrejší, kritickejší, ale voči aktuálnej opozícii, nie voči vláde, ako to robí on.

Dôsledkom jeho nepochopenia situácie a následnej nesprávnej politiky je ďalší pokles preferencií jeho strany. V poslednom prieskume je to už iba 3,7 % a ak sa nespamätá, tak v eurovoľbách tiež neuspeje.

Pritom tohtoročné eurovoľby budú mimoriadne dôležité. Ešte nikdy také dôležité neboli. Národno-konzervatívne strany by v nich totiž mohli získať blokačnú tretinu. Potom by už z EÚ nemohli do členských štátov prúdiť všelijaké zeleno-dúhové excesy či vojenské podporovanie Ukrajiny. A je škoda, že zatiaľ sa ukazuje, že dve slovenské pronárodné strany, sa kvôli nepochopeniu situácie, ich lídrami, nakoniec neodstanú a nechajú priestor progresívno-fašistickým silám a ich poslancom.

Verme teda, že traja veľmi dôležití aktéri slovenskej politiky nakoniec situáciu pochopia a zachránia seba aj svoje strany a poťažmo pomôžu Slovensku.