Môj profil 
Predplatné
V Juhočínskom mori prebiehajú misie s názvom Freedom of Navigation, ktorých sa okrem USA zúčastňuje aj Austrália, Británia, Francúzsko a Japonsko. Tento rok poslali USA do medzinárodných vôd Juhočínskeho mora, ktoré si Čína snaží privlastniť, až dve lietadlové lode USS Nimitza a USS Ronald Reagan. Zmyslom misie je pripomenúť Číne, že medzinárodne vody nie sú súčasťou Číny.
Čína posledných desať rokov intenzívne budujú umele ostrovy na koralových útesoch po obvode Juhočínskeho mora a medzinárodné vody potom vyhlasuje za svoje výsostne vody. Na ostrovoch umiestňuje zbraňové systémy a bráni lodiam ostatných krajín regiónu v plavbe.
Na žiadosť šiestich krajín Juhočínskeho mora, Vietnamu, Malajzie, Filipín, Indonézie, Bruneia a Taiwanu, preto USA posiela lode, na misiu s názvom Freedom of Navigation, aby pripomenuli Číne americky záväzok udržať región otvorený medzinárodnému obchodu a plavbe.
Čínske štátne denníky v reakcii píšu,že obe americké lietadlové lode sú zraniteľné a oznamujú Amerike, že Čína má široký arzenál protilodných zbraní ktoré môže použiť. Podľa čínskych médií, USA poslali svoje loďstvo, iba ako šou, aby prekryli svoj neúspech s pandémiou a ďalej preto, že stratili svoj Hongkong po prijatí novej čínskej legislatívy. Čína tiež v odvete oznámila vlastné námorne cvičenia v blízkosti sporných Paracelových ostrovoch, ktoré v roku 1974 anektovala Vietnamu. S Vietnamom sa dostala kvôli koralovému útesu do ozbrojeného konfliktu aj v roku 1988, keď postrieľala 64 vietnamských vojakov, ktorí útes strážili pred jeho prisvojením Čínou.
Množstvo mainstreamových titulkov oznamuje, ako tieto akcie provokujú Peking a zvyšujú napätie v oblasti, no plne ignorujú čínske aktivity v oblasti, ktoré sú skutočnou príčinou eskalácie napätia. Za posledných šesť mesiacov, v čase keď svet zápasil s pandémiou, čínska pohraničná stráž potopila dve vietnamské rybárske lode v oblasti Paracelových ostrovov. Do stretu s čínskou pohraničnou strážou sa dostala aj malajzijská loď s ropnou vrtnou sústavou pri Borneu, na čo museli zareagovať Austrália a USA vyslaním vojnových lodí. V Spratleyho súostroví sa čínska námorná hliadka zamaskovaná ako rybárska flotila vyrojila pri filipínskom ostrove Thitu, ktorý si tiež Čína nárokuje. Filipínci teraz nemajú inú možnosť, ako na každú koralovú plytčinu umiestniť svoju hliadku, inak im pod nosom vyrastie ďalší čínsky ostrov.
Obavy u susedov v regióne vzbudzuje aj plán Číny, ustanoviť vzdušnú obrannú zónu nad celým Juhočínskym morom, čo by im umožnilo prevziať moc nad vzdušným priestorom Juhočínskeho mora.
CNN ktorá už tradične obhajuje čínske záujmy namiesto amerických, slovami svojho korešpondenta Davida Aldemana obviňuje Trumpa, že jeho administratíva robí čo môže, aby rozpútala požiar v Ázii.
„Zdá sa že Trump nemá záujem vyjednať s Čínou žiadnu dohodu, ktorá by garantovala slobodný pohyb lodí všetkých národov v Juhočínskom mori.“
Podľa Davida Andelmana teda nie je problém, že Čína si prisvojuje medzinárodne vody a výsostné vody iných krajín Juhočínskeho mora, ale problém je, že Trump s ňou neuzavrel dohodu, aby Čína v okupovaných medzinárodných vodách garantovala plavbu aj lodiam z okolitých krajín!
Pokiaľ to Andelman ešte nezistil, voľný pohyb plavidiel v medzinárodných vodách vrátane Juhočínskeho mora garantuje článok 87 ods. 1 písm. A) Dohovoru Organizácie Spojených národov z roku 1982 o morskom práve. Nie je preto dôvod robiť o tom s Čínou separátne dohody. A to je aj pointou súčasnej americkej prítomnosti v Juhočínskom mori pod názvom Navigationof Freedom.
Podobné informácie o situácii v Juhočínskom mori priniesol aj ruský Sputnik, keď prevzal rétoriku čínskych predstaviteľov a uviedol, že účelom nedávneho čínskeho kontra-cvičenia voči Navigationof Freedom v Juhočínskom mori je zvýšenie obranyschopnosti čínskych ozbrojených síl a nie je namierené proti žiadnej konkrétnej krajine a doplňuje vyjadrenie hovorcu Ministerstva zahraničných vecí ČĽR Zhao Lijianga, že Washington sa pravidelne snaží podkopať mier a stabilitu v regióne.
„Dúfame, že Spojené štáty prehodnotia svoje kroky, zastavia vojenské provokácie v Juhočínskom mori, prestanú bezdôvodne kritizovať a ohovárať Čínu, prestanú vyvolávať nezhody medzi krajinami regiónu a umelo vytvárať napätie,“ cituje Sputnik hovorcu Číny.
Žiadna zo 6 krajín Juhočínskeho mora na rozdiel od Číny nebuduje v medzinárodných vodách umelé ostrovy, neanektovala existujúce ostrovy, nevstupuje do výsostných vôd druhých krajín a nepotápa a neblokuje rybárske a obchodné lode a ani neuvažuje o uzavretí a kontrole vzdušného priestoru nad Juhočínskym morom.
Výsledkom čínskeho konania je, že už aj Vietnam, ktorý viedol s USA ničivú vojnu v 60. rokoch, ponúka USA svoje pobrežie bezplatne, na vybudovanie amerických námorných základní. Filipínsky prezident Duterte, ktorý hrozil v januári vypovedaním zmluvy s Američanmi o vojenskej prítomnosti, už v júni názor potichu zmenil, keď si uvedomil, že je asi predsa lepšie byť spojencom amerických imperialistov ako byť obeťou invázie čínskych komunistov, hovorí Chris Chapell vo svojom programe ChinaUncensored.
A hoci Čína blokuje rybárov v medzinárodných vodách, pobrežné vody iných štátov navštevuje rada. Vyše 2000 čínskych rybárskych lodi rozmiestnených po celom svete, pravidelne vstupuje do výsostných vôd jednotlivých štátov, kde prevádza nelegálny rybolov a vykráda im zdroje. Jednu z takých lodí pri ilegálnom rybolove musela potopiť na opačnej pologuli argentínska pobrežná stráž potom, čo posádka nereagovala na výzvy, aby opustila výsostne vody.
Ivan Blaho
.jpg)
