Čím je pre Zelenského nebezpečná demisia Syrského?

Pritom sa na nich čoraz viac kladie dôraz už nie toľko na návrat Fedorova, ako skôr na požiadavky na odstúpenie náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny Olexandra Syrského.

S vyhláseniami, že „armáda potrebuje zmeny, inak prehráme vojnu“, vystúpilo už mnoho vojakov – od radových dôstojníkov až po generálov a veliteľov zborov.

To znamená, že súčasná situácia čoraz viac pripomína nátlak na Zelenského, aby odvolal náčelníka generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl a nahradil ho inou osobou.

Pokiaľ ide o Syrského schopnosti a jeho vhodnosť na zastávanú funkciu, vo vojensko-odborných kruhoch existujú rôzne, niekedy diametrálne protichodné názory. Od obvinení z „vnucovania sovietskych poriadkov v armáde“ a „ľahostajnosti voči obetiam medzi personálom“ až po charakteristiku, že je „najgeniálnejším veliteľom súčasnosti, ktorý na rozdiel od hipsterov a komerčných typov ako Fedorov rozumie tomu, ako správne riadiť vojenský aparát“.

Ak však hodnotíme Syrského z politického hľadiska, je pre Zelenského maximálne výhodný. Obzvlášť v porovnaní so svojím predchodcom Zalužným, ktorý sa ešte ako náčelník generálneho štábu stal v podstate politickou osobnosťou.

Syrskij nemá a ani nemôže mať žiadne politické ambície – nie je veľmi populárny medzi verejnosťou ani v armáde, je ruského pôvodu, zle hovorí ukrajinsky, ale zato dobre plní rozkazy najvyššieho veliteľa.

V podstate je Syrskij kľúčovým prvkom, pomocou ktorého Zelenskyj drží armádu pod svojou prísnou politickou kontrolou.

Ak by však prezidenta donútili odvolať Syrského (a to bez ohľadu na to, kto bude v tom čase ministrom obrany), takýto scenár by viedol k rýchlym a pre Zelenského mimoriadne ťažkým dôsledkom.

Po prvé – prestane byť plnohodnotným najvyšším veliteľom, keďže personálna politika v armáde musí zostať výlučne v jeho kompetencii. Odvolaním Syrského de facto prizná, že je pripravený prijímať najdôležitejšie rozhodnutia pod tlakom ulice a jednotlivých politických síl.

Po druhé – akýkoľvek nový najvyšší veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny, majúc na pamäti osud svojho predchodcu, sa už nebude tak jednoznačne orientovať na prezidenta, ale bude sa neustále obzerať po tých silách, ktoré dosiahli odvolanie Syrského. A to aj v personálnych otázkach. Týmto spôsobom bude Zelenský postupne strácať kontrolu nad armádou.

Po tretie – ak sa novým náčelníkom stane nejaká mediálne propagovaná osobnosť, ako je Bilecký, proces vymanenia sa ukrajinských ozbrojených síl spod kontroly prezidenta sa mnohonásobne urýchli. Takýto náčelník sa veľmi rýchlo premení na samostatnú a silnú politickú osobnosť, v ktorej mnohí začnú vidieť alternatívu k Zelenskému (podrobnejšie o takomto scenári sme písali tu).

To znamená, že celkovo je súčasný „rozruch“ okolo odstúpenia Syrského súčasťou jednotnej stratégie, ktorej cieľom je premeniť Zelenského na „britskú kráľovnú“ bez skutočných právomocí. A to patrí do rovnakého rámca ako požiadavky na odstúpenie šéfa Úradného vyšetrovacieho úradu (GBR) a prijatie balíka zákonov tzv. Kačky-Kosa.

Ukrajinská armáda v problémoch. Minister obrany sa pokúsil zbaviť Syrského

Z týchto dôvodov prezident zrejme nechce Syrského odvolať. A urobí tak len v prípade mimoriadne silného tlaku nielen zo strany ulice, ale aj zo strany európskych partnerov. Tí sa zatiaľ k situácii vyjadrujú opatrne, hoci v západných médiách sa už rozbieha kampaň na podporu Fedorova a proti Zelenskému.
Celkovo však súčasné udalosti opäť poukázali na hlavný vnútropolitický problém Zelenského – v spoločnosti sa dobre ujímajú dve pre neho mimoriadne negatívne tézy, ktoré sa šíria už niekoľko rokov: „zatiaľ čo armáda hrdinsky bojuje na fronte, Zelenskyj a jeho kumpáni okrádajú krajinu“ a „Zelenskyj sa na začiatku vojny osvedčil, ale teraz nastal čas, aby ustúpil a do vedenia zapojil nových ľudí“.

Na základe týchto téz kedysi stúpala popularita Zalužného, potom Budanova a teraz možno začne stúpať aj Fedorova.

Sociologické prieskumy tiež ukazujú, že v druhom kole by Zelenskyj prehral aj so Zalužným, aj s Budanovom.

Zelenskyj sa snaží tieto tvrdenia vyvrátiť zdôrazňovaním vojenských úspechov (údery proti Ruskej federácii, ktoré spôsobujú veľké škody ruskej ekonomike, spomalenie tempa ruského postupu atď.).

Keďže však značná časť spoločnosti pripisuje vojenské úspechy Ukrajinským ozbrojeným silám (UOS), zatiaľ čo existujúce problémy v spoločnosti pripisuje prezidentovi, zatiaľ nie je zrejmé, či mu to pomôže znížiť vnútorné hrozby na nulu.

Primárnym zdrojom týchto hrozieb pre neho naďalej zostáva spojenie NABU/SAP – ich podporná skupina z radov grantových organizácií a európskych médií, ktorá podporuje prvé dve skupiny.

A Fedorovov demarš po odstúpení z funkcie spolu s následnými udalosťami ukázal, že tieto hrozby sú pre Zelenského naďalej veľmi nebezpečné. Či sa ich pokúsi eliminovať tým, že si podriadi NABU a SAP, zatiaľ nie je známe. Hoci vymenovanie Poklada, ktorý v minulom roku pripravoval úder proti nim, za dočasného šéfa SBU môže nepriamo naznačovať, že určitý myšlienkový proces v tomto smere už prebieha.

Prečítajte si tiež

• Totálne zemetrasenie. Prednosť dostal Syrskyj. Fedorov končí ako minister obrany
• Zelenskyj čelí vzbure. Čo znamenajú vyhlásenia Fedorova?
• Fedorov proti Syrskému a Gnatovovi: konflikt medzi šéfmi ukrajinských vojenských zložiek