Cigarety môžu opäť zdražieť, analytici odporúčajú ďalšie zvyšovanie daní

Analytici IFP sa zamerali na to, ako zvyšovanie daní ovplyvňuje štyri oblasti, a to rozšírenie fajčenia v populácii, množstvo vyfajčených cigariet, ukončenie fajčenia a začatie tohto zlozvyku. Výsledky ukazujú, že vyššie zdanenie má štatisticky významný vplyv predovšetkým na prvé dve oblasti. Celková cenová elasticita dosahuje približne -0,42. V praxi to znamená, že ak sa cena cigariet zvýši o desať percent, ich spotreba klesne približne o 4,2 percenta.

Samotná prevalencia fajčenia, teda podiel fajčiarov v populácii, reaguje na zvýšenie ceny elasticitou približne -0,18. Pri intenzite fajčenia, ktorá vyjadruje množstvo vyfajčených cigariet, je to -0,24. Ľudia teda nielenže v menšej miere zostávajú fajčiarmi, ale tí, ktorí v fajčení pokračujú, môžu obmedziť aj počet cigariet, ktoré denne vyfajčia.

Odvykanie od fajčenia

Zvýšenie dane zároveň podporuje aj odvykanie od fajčenia. Analýza pri tomto ukazovateli odhaduje elasticitu na úrovni 0,65. Tento výsledok je však potrebné interpretovať opatrnejšie, pretože ho výrazne ovplyvnila jedna zo zahrnutých štúdií. Po jej vyradení klesá odhad na 0,36. Naopak, vplyv vyšších daní na samotné začatie fajčenia sa ukázal ako minimálny. Cenové opatrenia teda podľa analytikov pôsobia predovšetkým na existujúcich fajčiarov, nie na rozhodnutie človeka po prvý raz siahnuť po cigarete.

Citlivosť skupín obyvateľstva

Jedným z najdôležitejších zistení analýzy je rozdielna citlivosť jednotlivých skupín obyvateľstva. Mladí ľudia reagujú na vyššie ceny cigariet podstatne intenzívnejšie než dospelí. Pri prevalencii fajčenia dosahuje ich cenová elasticita približne -0,36, pri intenzite dokonca -0,54. To znamená, že desaťpercentné zvýšenie ceny môže u mladých ľudí viesť k poklesu počtu fajčiarov o 3,6 percenta a množstva vyfajčených cigariet až o 5,4 percenta. Práve pri intenzite fajčenia je tento rozdiel obzvlášť výrazný. Kým u mládeže sa potvrdil silný a štatisticky významný efekt, pri mužoch sa významný vplyv zvýšenia dane v niektorých sledovaných výsledkoch dokonca nepotvrdil.

Citlivejšie na zdražovanie sa podľa analýzy javia aj ženy, najmä tehotné. Tento záver však vychádza predovšetkým z porovnania jednotlivých podskupín a nepotvrdili ho všetky použité analytické postupy. Zahraničné výskumy zároveň naznačujú, že vyššie dane môžu byť účinné aj pri ľuďoch s nižšími príjmami, ktorí sú na zmeny cien citlivejší.

Pri tehotných ženách sa ukazujú aj širšie zdravotné súvislosti. Niektoré zo skúmaných štúdií zistili, že vyššie dane počas tehotenstva súvisia s vyššou pôrodnou hmotnosťou novorodencov. Ďalší výskum poukázal na nižší počet návštev detí u lekára, hospitalizácií či prípadov astmy. Pozitívny účinok však nemusí byť trvalý. Jedna zo štúdií upozornila, že časť žien sa po pôrode k fajčeniu opäť vracia.

Zdražovanie a vplyv na obmedzenie fajčenia

Analytici zároveň upozorňujú, že vyššie zdanenie nemusí byť také regresívne, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Spotrebná daň totiž relatívne viac zaťažuje domácnosti s nižšími príjmami, no práve tieto skupiny môžu na zdražovanie reagovať výraznejším obmedzením fajčenia. Zdravotné prínosy tak môžu byť v ich prípade väčšie. To však automaticky neznamená, že sa tým odstráni vyššie relatívne finančné zaťaženie nízkopríjmových domácností.

Téma ďalšieho zvyšovania daní je aktuálna aj na Slovensku. Krajina sa totiž z hľadiska spotrebnej dane z cigariet nachádza pod priemerom Európskej únie. Podľa údajov za rok 2025 dosahovala priemerná daň na Slovensku 3,13 eura za balenie 20 cigariet. V rámci EÚ išlo o 17. najvyššiu hodnotu. Najvyššiu daň malo Írsko, a to 10,71 eura za krabičku, zatiaľ čo na opačnom konci rebríčka bolo Bulharsko s 2,03 eura. Z okolitých krajín malo vyššiu daň ako Slovensko iba Česko, kde dosahovala 3,52 eura.

Samotná výška dane však nehovorí celý príbeh. Konečnú cenu cigariet ovplyvňuje aj DPH, obchodné marže a celková kúpna sila obyvateľstva. Hoci sú teda cigarety na Slovensku v porovnaní s viacerými krajinami EÚ lacnejšie, vzhľadom na nižšie mzdy nemusia byť pre domácich spotrebiteľov také dostupné, ako naznačuje samotné cenové porovnanie.

Zdaňovanie na Slovensku

Na Slovensku sa cigarety zdaňujú kombináciou pevnej a percentuálnej zložky. Aktuálna sadzba pozostáva zo špecifickej dane 102,50 eura na tisíc kusov a percentuálnej zložky vo výške 25 percent z ceny. Zároveň platí minimálna sadzba 166,20 eura na tisíc kusov. Sadzby sa spravidla zvyšujú každý druhý rok na základe daňového kalendára ministerstva financií, ktorý umožňuje vopred plánovať ich zmeny.

Dôležité je aj to, že Slovensko už rozšírilo zdaňovanie na ďalšie nikotínové výrobky. Od februára 2025 sa spotrebná daň vzťahuje aj na náplne do elektronických cigariet, nikotínové vrecúška či žuvací a šňupavý tabak. Aj pri týchto produktoch sa počíta s postupným zvyšovaním sadzieb podľa daňového kalendára.

Alternatívne výrobky

Práve dostupnosť alternatívnych výrobkov je jedným z faktorov, ktoré môžu účinnosť zdaňovania klasických cigariet oslabovať. Ak sa totiž spotrebitelia presunú k lacnejším alternatívam, prípadne k výrobkom, ktoré nie sú zdaňované rovnakým spôsobom, výsledný zdravotný efekt nemusí byť taký výrazný. Analytici preto zdôrazňujú potrebu harmonizovať zdaňovanie rôznych nikotínových produktov.

Hoci výsledky výskumu hovoria v prospech vyššieho zdanenia cigariet, analytici upozorňujú aj na jeho limity. Účinnosť cenových opatrení sa totiž môže postupne znižovať. Spotrebitelia sa dokážu prispôsobiť vyšším cenám, prechádzajú na iné značky alebo alternatívne výrobky a časť nákupov sa môže presunúť za hranice či na nelegálny trh.

Nelegálny trh

Rizikom je aj to, že pri prudkom zvýšení daní rastie motivácia nakupovať lacnejšie nelegálne cigarety. Ak sa výskum opiera iba o údaje o legálnom predaji, môže pokles evidovaných nákupov nesprávne vyhodnotiť ako pokles celkovej spotreby. V skutočnosti totiž ľudia nemusia prestať fajčiť, ale iba zmeniť spôsob, akým si cigarety zabezpečujú.

Výsledky treba navyše vnímať s ohľadom na metodické obmedzenia. Väčšina zo 42 skúmaných štúdií pochádza z USA a jednotlivé výskumy sa líšia sledovanou populáciou aj podmienkami na trhu. Analytici preto upozorňujú na vysokú heterogenitu výsledkov. Zahraničné zistenia nemožno bezvýhradne preniesť na slovenské prostredie.

Napriek tomu sa závery približujú aj výsledkom výskumu slovenských autorov Lichnera a Ostrihoňa z roku 2026. Tí odhadli vlastnú cenovú elasticitu cigariet na približne -0,45, čo je blízke hodnote -0,42 z medzinárodnej meta-analýzy. Ich simulácie zároveň naznačili, že desaťpercentné zvýšenie ceny by mohlo znížiť spotrebu cigariet o 7,6 percenta pri zohľadnení vlastnej cenovej aj výdavkovej elasticity. Podľa ich zistení reagujú na zmeny cien výraznejšie domácnosti s nízkymi a strednými príjmami.

IFP preto odporúča pokračovať v pravidelnom a predvídateľnom zvyšovaní spotrebných daní tak, aby ich reálna hodnota neklesala v dôsledku inflácie. Takýto prístup by mal platiť nielen pre klasické cigarety, ale aj pre alternatívne nikotínové výrobky. Samotné zdražovanie však podľa analytikov nestačí.

Opatrenia pre najzraniteľnejšie skupiny

Vyššie dane by mali sprevádzať aj opatrenia zamerané na najzraniteľnejšie skupiny, predovšetkým mladých ľudí a tehotné ženy. Medzi odporúčaniami sa spomína podpora vzdelávania, programov pre tehotné ženy, dostupnejších náhrad nikotínu či liniek pomoci pri odvykaní. Dôležitá je tiež dôslednejšia kontrola nelegálneho trhu a cezhraničných nákupov.

Súčasťou účinnej protifajčiarskej politiky by mali byť aj nefiskálne opatrenia, ako obmedzenie fajčenia vo vnútorných priestoroch, kontrola predaja mladistvým, obmedzenie marketingu či mediálne kampane. Práve kombinácia cenových a necenových nástrojov môže podľa IFP priniesť stabilnejšie výsledky než samotné zvyšovanie daní.