Bratislava 9. októbra 2020 (HSP/Foto: IL)
Pohľadnica z vítania bieloruskej tieňovej prezidentky pred prezidentským palácom. Všetko bolo presne tak ako malo byť podľa manuálu: novinári, poslanci, figuranti, vlajky, odznaky aj scenár
Skupina ľudí, bolo ich vyše päťdesiat, stála pred prezidentským palácom už dlho predtým, ako Cichanovská vystúpila z čiernej štátnej limuzíny. Všetci prišli radšej skôr, aby nezmeškali vzácnu príležitosť uvidieť nebojácnu Sviatlanu, ktorú už dlhé roky obdivujú a uctievajú ako ikonu svetového boja za demokraciu, nositeľku Nobelovej ceny za mier. Vlastne moment, tuším ju ešte nedostala (zatiaľ).
Už z diaľky medzi zhromaždenými pútali pozornosť ľudia zabalení v bieločervených vlajkách, stojaci v hlúčikoch, z ktorých bolo počuť okrem slovenčiny občas aj ruštinu (či bieloruštinu) a angličtinu. A samozrejme, prišli aj všetci slovenskí novinári, fotografi a kameramani, tuším okrem dvoch alebo troch.
Mnohí prítomní mali pripnuté pekné bieločervené „placky“ (odznaky) a bieločervené náhubky. Mali ich aj viacerí poslanci Národnej rady SR – prinajmenšom z OĽaNO bolo vidieť poslancov Drdula či Pleštinskú. Možno sa im neušlo privilégium vychutnať si stretnutie s Cichanovskou na Globsecu alebo počas jej stretnutia s premiérom či prezidentkou, tak sa aspoň takto, medzi „obyčajnými ľuďmi“ prišli pokloniť jej majestátu.
To, že nemohla chýbať dvojica charakterových postavičiek ako z kresleného filmu, poslanci Dostál a Osuský, to je aj zbytočné spomínať. Na druhej strane, asi budú mať čo vysvetľovať herci, ktorí slávnosť demokracie úplne odignorovali a majú zapísanú absenciu.
Už ide!
Potom už konečne z Prezidentského paláca vyšla dlhá kolóna štátnych limuzín s policajným sprievodom, sirénami, ako keby Bratislavu navštívil Trump alebo samotný Juan Guaidó. Limuzíny zastali pri zhromaždených. Ako na povel sa ozvalo skandovanie „Privet Belarus!“. Bieloruská prezidentka (lebo pre západný svet prezidentkou je ona) vystúpila z auta a všetci sa tak tesne nahrčili okolo nej, že ani koronavírus by sa cez ten dav neprepchal. Všetci si ju natáčali na video (alebo Covideo?), Cichanovská povedala zopár pripravených viet, nastúpila do limuzíny, šalejúci dav ešte zaskandoval a bolo po stretnutí, sprievod sprevádzaný húkajúcimi policajnými autami odfrčal.
Potom novinári robili rozhovory s tými mladými ľuďmi odetými vo vlajkách, že prečo prišli, a tak podobne. Bolo dojímavé vidieť tú lásku Slovákov k bratskému Bielorusku. V tej atmosfére slovanskej vzájomnosti vôbec neprekážalo ani to, že dorozumievacím jazykom medzi prítomnými bola angličtina.
Prišli navzdory všetkému
Je úžasné tiež to, že Slováci sa prišli Cichanovskej pokloniť aj napriek tomu, že ju dezinformačné médiá označujú za kontroverznú osobu a Bielorusko a Rusko dokonca po nej vyhlásili pátranie, do ktorého chcú zapojiť aj Interpol. Ba čo viac, konšpirátori Cichanovskú označujú za aktérku farebného puča v Bielorusku, organizovaného Západom, lenže dokonca ani to neodradilo statočných, demokraticky cítiacich Slovákov, aby prišli. Ktovie koľkí by prišli, keby situácia v Bielorusku bola stabilná a Cichanovská by prišla v bezproblémových časoch… človeku sa hneď pred očami vybavuje státisícový dav počas návštevy pápeža Jána Pavla II.
A ešte jedna vec, tak ako zvyčajne, priam bila do očí: rozdiel medzi tým, keď sa stretnú milovníci demokracie, ľudských práv a slobody, a keď sa stretnú nejakí nacionalisti, odporcovia NATO, amerických invázií a tak podobne. Akcie tých druhých sú žalostne zle organizované, biedne ozvučené – naproti tomu títo ľudia, demokrati to majú vždy zorganizované profesionálne, priam ako by to bolo podľa nejakej príručky. Lenže to je, priatelia, iba v tom, že oni sú tí slušní, charakterní a inteligentní, kým tí druhí presne naopak. Tam bude pes zakopaný.
Kto je Cichanovská?
38-ročná Sviatlana Cichanovská vyštudovala filológiu, pracovala ako učiteľka angličtiny, prekladateľka a tlmočníčka z nemčiny a angličtiny a žena v domácnosti. Je tiež spolumajiteľkou reklamného štúdia (vlastní 49 percent, zvyšných 51 percent vlastní jej manžel). Kým neutiekla do zahraničia, žila v Minsku, v mladosti žila nejaký čas aj v Írsku. Sama sa vyhlásila za víťazku volieb, napriek tomu, že oficiálne získala len desať percent hlasov. Jej manžel Sjargej Cichanovský je podnikateľ, youtuber a politický aktivista. Prevádzkoval nočné kluby, organizoval koncerty a založil spomenuté reklamné štúdio, ktoré má pobočky v Rusku a na Ukrajine. Chcel kandidovať v tohtoročných prezidentských voľbách v Bielorusku, ale bol zatknutý a nemohol kandidovať, preto kandidovala jeho žena namiesto neho.
Ivan Lehotský