Najlepším účinkom Matovičových tlačoviek o mafii by bolo, keby sme ich aj s jeho súputníkom Sulíkom, bez ktorého by nebol tým, čím je, oboch vyprevadili z parlamentu, kde takíto ľudia nemajú čo robiť. Čudujem sa, že po tých rokoch chaosu, hystérie a vyvádzania sa ešte nájdu ľudia, ktorí nechápu, že tento pacient je súčasťou problému, a nie riešenia. Viem ešte pochopiť, keď svojou rétorikou o boji proti mafii strhol ľudí pred tromi – štyrmi rokmi. Ale dnes by malo byť každému jasné, že Matovič problém nerieši, iba zneužíva, že žije z výroby teatrálnych škandálov a že sám sa správa ako mafián. Ako inak nazvať metódy, keď Matovič tajne nahrával Procházku, a potom ho tým vydieral? Alebo keď kúpil kompromitujúce materiály na Sulíka? Navyše ak sme sa od Haščákovho advokáta dozvedeli, že jeho telefón má polícia, znamená to, že NAKA obchoduje s kompromitujúcimi informáciami? Alebo priamo využíva Matoviča ako užitočného idiota, aby zlikvidoval SaS a presunul jeho hlasy ku konkurenčnému Progresívnemu Slovensku?

Igor Matovič vniesol do slovenskej politiky praktiky, ktoré právny štát neposilnili, ale ešte viac ho deštruovali. Nezabúdajme na to, že sám je usvedčený daňový podvodník, ktorý sa vyhol väzeniu len kvôli tomu, že jeho trestný čin sa stal premlčaným. No namiesto toho, aby v očiach ľudí zostal kriminálnikom, ho voliči vyniesli do kresla premiéra ako bojovníka proti mafii, čo je až nehorázne. Spomeňte si na to, ako tento demagóg a nebezpečný manipulátor začínal, spomeňte si na to, na čo nalákal svojich prvých voličov. Sľuboval im referendá a odstránenie partokracie, čo bol údajne hlavný zmysel vzniku jeho hnutia. Výsledok? V tejto oblasti nielenže nič neurobil, ale podmienky referenda sa za jeho vlády sprísnili a partokracia upevnila. Navyše, oligarchii poslúžil tým, že ústavným zákonom zabetónoval súčasný volebný systém, ktorý uľahčuje korupciu a ktorý sám sľuboval zmeniť. Nepochybujem o tom, že Richard Sulík slúži Haščákovi, Sabolovi a podobným, veď je to všeobecne známe. Ale komu slúži Matovič? Všimli ste si, ako je v tomto volebnom období ticho okolo J&T? Nie sme svedkami iba konkurenčného boja dvoch finančných skupín?

Matovič zdevalvoval pojem „mafia“ ako málokto, a to až do takej miery, že ho ľudia prestali brať vážne. Otázkou je, či to robí náročky alebo z neznalosti. Aj prezidentka Čaputová a jej progresívci, ktorí rovnako vášnivo obhajujú zatýkanie počas volebnej kampane a nazývajú to „očistou spoločnosti“, buď nechápu podstatu systému alebo ťažko zavádzajú občanov a falošne dodávajú vojne v bezpečnostných zložkách a vybavovaniu si účtov s politickými rivalmi vznešené ciele. Stačí sa však pozrieť na Rumunsko a Bulharsko, aby sme pochopili, ako dopadla „očista spoločnosti“ tam. Do hry sa vrátili staré praktiky s novými osobami, ešte brutálnejšie a pre demokraciu zhubnejšie ako v minulosti. A to všetko len preto, že štát neútočil na systém, ale iba na jeho povrchné prejavy, na žoldnierov oligarchickej moci, skorumpovaných politikov, policajtov a úradníčkov.

Je naivné domnievať sa, že deep state existuje len v Spojených štátoch, že systém ovládajú politici, ktorí sú v skutočnosti len najatými atraktívnymi vyjednávačmi s verejnosťou. Ak by Matoviča, Šeligu a ostatných šašov, ktorí sa tvária, že bojujú proti mafii, zaujímala podstata problému, tak by sa nesústreďovali len na malé ryby. Veď majetok oligarchov sa za ich vládnutia zdvojnásobil a podľa prieskumu Eurobarometra až 82 % obyvateľov Slovenska je presvedčených, že korupcia je u nás stále rozšírená, pričom až 62 % Slovákov nejaké formy korupcie ticho toleruje, čo je najvyšší podiel v celej Európskej únii – toto je, prosím pekne, výsledok práce údajne antikorupčnej vlády!

Matovič, Remišová, Sulík, Cigániková, Heger, Šeliga, Šimečka, Truban a ďalší, ktorí sa teraz tvária, akoby s doterajším vládnutím nemali nič spoločné a akoby republiku priviedla do krachu opozícia na čele s Ficom, nechcú alebo nie sú schopní riešiť podstatu problému. Skutočná moc dnes leží mimo volených štruktúr. Vláda oligarchie sa za éry Matoviča, Hegera a Ódora nijako neoslabila. Naopak, víťazstvu predátorskej kultúry plutokracie najviac pomohlo oslabenie štátu, na ktorom sa významne podieľali všetky garnitúry od Mečiara až po Ódora. Ako nás učil už Max Weber, štátny monopol bol napriek všetkým nedostatkom a kompromisom jedinou inštanciou schopnou spútať sily súkromného predátorstva, ktoré vyústilo až do globálneho kapitalizmu. Práve to bola živná pôda pre rast moci organizovaného zločinu, reprezentovaného koalíciou nadnárodných koncernov, korporácií a bánk. Všetci, ktorí sa podieľali na uvoľnení pút týchto hráčov, sa podieľali na inštitucionalizácii organizovaného zločinu. Globalizácia nie je len nová etapa hospodárskych dejín, je to predovšetkým masívne právne obmedzovanie budovania moderných štátov. Pravdaže, štát nezmizol. Premenil sa však na agentúru, ktorá – podľa toho, kto v jej mene koná – buď brzdí alebo posilňuje predátorské sily.

Už božský Dante nás pred viac ako 700 rokmi varoval, že to najhoršie radikálne zlo nie je násilnícke a krvavé, ale neprehľadné, chladné a vypočítavé, ktoré nás vedie k ľahostajnosti voči výstrednostiam doby. Ľudia 20. storočia sa báli, že demokraciu najviac ohrozuje brutalita totalitarizmu. Avšak nebezpečenstvo, ktoré najviac rozhlodáva demokratické režimy, je iné. V dejinách kapitalizmu sme dospeli ku kľúčovému zvratu, ktorý otriasa našimi naivnými ilúziami o roku 1989. Dnešná najväčšia hrozba civilizácie pochádza z neskrotnosti predátorských tendencií. Tváriť sa, že bojujeme proti mafii a nevšímať si ekonomickú podstatu kapitalistického systému je primitivizmus non plus ultra. Taliansky sociológ a znalec mafie Pino Arlacchi, ktorý bol v osemdesiatych rokoch minulého storočia členom kabinetu generálneho tajomníka OSN, vyjadril už v roku 1985 presvedčenie, že kapitalizmus a mafia jedného dňa splynú. Významný ekonóm Joseph Schumpeter to už polstoročie pred ním vysvetlil, že základným rysom kapitalizmu je „kreatívna deštrukcia“, ktorá približuje logiku tohto ekonomického systému k logike mafie. To, prečo si to neuvedomujeme, vysvetlil vo svojej knihe Spoločnosť spektáklu francúzsky spisovateľ Guy Debord, ktorého myšlienky našli rozsiahlu odozvu medzi revoltujúcimi francúzskymi študentmi v roku 1968. Základným charakteristickým znakom spoločnosti spektáklu je, že zastrie oslepujúcim a klamlivým svetlom všetko, o čo v skutočnosti ide. Pre neviditeľnú moc mafie predstavuje najlepšiu ochranu, keďže ľudia sa zaujímajú skôr o showbiznis, futbal a iné formy zábavy, ktoré predstavujú „morálny štít“ pre svet organizovaného zločinu.

Nemám ilúziu, že by Matovič a zvyšky jeho priaznivcov toto niekedy pochopili. No pre zdravú spoločnosť je podstatné, aby rozumela tomu, ako funguje systém, ako sa mu dá vzdorovať a aké nepodstatné je vybavovanie si účtov medzi mocenskými klanmi. Zavrieť niekoľkých prominentov bývalej vládnej garnitúry je dôležité pre tých, ktorí majú mocenské chúťky, nie však pre fungovanie zločineckého systému, ktorý sa novými ľuďmi neustále oživuje a posilňuje. A Matovič? Klaun nikdy neohrozuje kráľa. A mafia toto veľmi dobre vie. Takže končím citátom rakúskeho spisovateľa Karla Krausa: „Tajomstvo demagóga je urobiť zo seba rovnakého hlupáka ako jeho publikum, aby si myslelo, že je rovnako múdre ako on.“

Prečítajte si tiež:

• Chmelár sa vysmial mladým Demokratom, tí sa vykrúcajú
• Chmelár: Najodvážnejší je ten, kto nemyslí na víťazstvo
• Kto je tu kolaborant a kto by sa mal hanbiť