“Si chlap, alebo žena”, opýtal sa mentálne postihnutý tínedžer policajta, bol za to súdený a odsúdený

Londýn 4. februára 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Frank Augstein)

Dvadsaťpäťročný britský policajt Connor Freel, ktorý si v pätnástich rokoch zmenil pohlavie, sa cítil byť urazený a strápnený 19-ročným Declanom Armstrongom, trpiacím na Aspergerov syndróm. Ten sa ho na ulici opýtal, či je žena alebo muž

Na webstránke národnej autistickej spoločnosti sa uvádza, že „osoby s Aspergerovou chorobou sa snažia zaradiť a nadviazať komunikáciu s inými, avšak často nevedia, ako na to. Môžu komunikovať a správať sa spoločensky nevhodne, často porušujú základne pravidlá správania sa a majú obmedzenú schopnosť prejavu empatie“.

Napriek tomu ideológia prevážila nad zdravým rozumom a postihnutý Declan Armstrong, ktorému nahlas ušlo to, čo si myslel, bol koncom januára uznaný vinným z obťažovania, urážania i prejavu nenávisti a bol odsúdený na dvanásťtýždňové nočné domáce väzenie a pokutu 590 britských libier (cca 700 Eur).

Okrem toho, že súd prehliadol, alebo prinajmenšom nedostatočne zohľadnil Armstrongovu chorobu a vystavil sa tak otázke o diskriminácii duševne chorých, je zjavné, že pre ideologické súdnictvo je dvojitý meter obvyklým náradím pri vykonávaní spravodlivosti.

Keď Tara Wolf, mladý transrodový chlap, ktorý sa sebaurčil ako žena, fyzicky napadol staršiu feministku, obišiel len s pokutou 150 britských libier (cca 175 Eur).

Armstrongovo správanie bolo iste nevhodné a netaktné. Rovnako je ale nevhodné správanie dieťaťa, ktoré sa obéznejšej ženy zvedavo opýta, či čaká bábätko. Očakáva sa, že normálne zmýšľajúci človek takéto nevhodné poznámky neoznačí za prejavy nenávisti, ale ich jednoducho ignoruje a strasie z pliec – obzvlášť ak smerujú od detí alebo duševne postihnutých. A osobitne sa istá dávka profesionality očakáva od policajta v službe, ktorý je cvičený aj pre prácu s ľuďmi s duševným postihnutím.

Súd však ideologicky dbal viac na to, ako trápne sa cítil transrodový policajt, ako na to, že inak celkom bežnú urážku z úst vypustil človek, ktorý má iné prejavy myslenia a správania. Toho označil za utláčateľa a uznal ho vinným s prejavu nenávisti.

Je však celkom prirodzené, že stret s ľuďmi, ktorí si zmenili pohlavie, môže vzbudiť myšlienky a otázniky o ich rodovom pôvode. Podobne je prirodzene aj to, čo vyslovil nedávno Robert Fico, že to a hento si predsa myslí väčšina Slovákov. A preto je nešťastné, ak je hlasné vyslovenie otáznikov, ako to, samozrejme nevhodne, urobil mentálne postihnutý Armstrong, oplatené myšlienkovou políciou a trestom.

Pri pomyselnom progresívnom smerovaní a pretláčaní neoliberalizmu na Slovensku Robert Fico alebo hocikto iný nemusí mať nabudúce také šťastie a pocíti ideologický rozsudok tak, ako ho pocítil súdom označený ‘utláčateľ‘ Armstrong a mnohí iní v modernom pseudoliberálnom svete, ktorý je zdá sa nutne prepletený s názorovou neslobodou.

Marek Vojčík