V súvislosti s prechodom na letný čas upozorňujú odborníci na dôležitosť spánku. Kvalitný spánok je dôležitý pre zdravie a podľa odborníkov sa naň treba sústrediť aj v súvislosti s nadchádzajúcou zmenou času.

Problém so zmenou času majú citlivejší jedinci, pre ktorých sa môže spájať hlavne v prvých dňoch s pocitom únavy a horšou koncentráciou. Zvlášť negatívne ho môžu vnímať malí školáci s výučbou od skorého rána a starší ľudia s horším spánkom. Odborníci na spánok tvrdia, že z pohľadu spánkovej medicíny by bolo vhodnejšie čas neposúvať.

Ako liek na prekonanie časového posunu radia robiť všetky aktivity už podľa posunutého času a nedospávať prípadnú únavu počas dňa. Okrem toho je dobré dodržiavať aj ďalšie zásady „spánkového desatora” ako striedmosť v pití kávy, čaju a alkoholických nápojov, zvlášť pred spaním, ďalej nejesť a nešportovať večer, či neriešiť problémové záležitosti krátko pred spaním.

Kvalita spánku

Dĺžka spánku potrebná na dobrú regeneráciu je individuálna, zvyčajne je to šesť až osem hodín denne. K dobrému odpočinku prispieva viacero faktorov, okrem iného neponocovanie a skorší budíček, zdravý životný štýl, pravidelný pohyb, príjemné životné tempo a málo stresu, pohodlná posteľ a poloha pri spánku, či tmavá a chladnejšia spálňa. Spánku môžu pomôcť bylinkové čaje alebo preparáty, napríklad z valeriány, chmeľu, medovky alebo materinej dúšky, tiež vôňa levandule a teplý kúpeľ. Príležitostne skrátený spánok nemá na zdravie vážnejšie následky, no pri dlhodobej nespavosti alebo inej poruche spánku by mal človek vyhľadať odbornú pomoc.

Na území Slovenska stredoeurópsky letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa prvýkrát SELČ končil v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas začínal koncom septembra. Niektoré štáty SELČ nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé – 12 hodín. So zmenami času skoncovali aj v Rusku, kde sa čas menil naposledy na jar 2011.

Hlavným cieľom zavedenia stredoeurópskeho letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Ľudia, ktorí v lete vstávajú pred siedmou hodinou ráno, však napríklad minú viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer.