Môj profil 
Predplatné
Zámer na jej vypracovanie prijala ešte predchádzajúca vláda Ivety Radičovej. Gestorom tejto úlohy sa stal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý je zároveň predsedom ľudskoprávnej rady. Rada zriadila pracovnú skupinu pre koordináciu a prípravu stratégie, riadiaci výbor a redakčný tím, ktorý vypracoval návrh textu.
Ako priblížil Lajčák, jeho vzniku predchádzali mesiace intenzívnej práce, hodiny odborných diskusií a workshopov. Napriek tomu členovia ľudskoprávnej rady v piatok kritizovali niekoľko faktov. Nepáčilo sa im napríklad, že text dostali tesne pred zasadnutím rady, nevideli dostatočné prepojenie medzi jednotlivými prílohami, ako aj špecifickejšie rozpracovanie úloh, ktoré z dokumentu vyplývajú. V neposlednom rade im chýbalo vyčíslenie nákladov na realizáciu jednotlivých priorít.
“V stratégii nemôžu byť finančné náklady. Ide o rámcový materiál, je to východisko a z neho vyplynú akčné plány. Tie budú hovoriť o konkrétnych opatreniach a až tam môžeme hovoriť o finančných implikáciách. V tejto chvíli je to jednoducho nevyčísliteľné,” vysvetlil Lajčák pre TASR.
Veronia Remišová v prípade Stratégie poukázala na skutočnosť, že „niektoré občianske združenia majú pri tvorbe Stratégie privilegované miesto, napríklad zástupcovia občianskeho združenia Inakosť, zastupujúceho homosexuálnych, bisexuálnych a transsexuálnych občanov. Združenie Inakosť má plnohodnotné zastúpenie aj v koordinačnej skupine, ktorá Stratégiu koordinuje, ako aj v jej riadiacom výbore, čo sú kľúčové štruktúry Stratégie“. Pre porovnanie dodáva, že „Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré zastupuje takmer 40 mimovládnych organizácií, čiže veľkú časť občianskej spoločnosti, malo v koordinačnej skupine jeden hlas, aj to podradný – náš zástupca sa nemohol ani zúčastňovať hlasovania. Do riadiaceho výboru nášho zástupcu odmietli prijať. Do redakčného výboru, ktorý je za výslednú podobu stratégie zodpovedný, a ktorého členovia sú za prácu honorovaní, nášho zástupcu tiež neprijali. To znamená, že na to, ako bude Stratégia v konečnom dôsledku vyzerať nemáme žiadny vplyv, hoci naše organizácie s ochranou ľudských práv pracujú každodenne v teréne.“ Remišová tiež dodala, že do zložiek Stratégie „nedostali ani zástupcovia ďalších platforiem, ako napríklad Fórum života, ktoré združuje viac ako 45 organizácií.“
Materiál obsahuje odporúčania na vytvorenie akčných plánov alebo priamo politík pre jednotlivé zraniteľné skupiny. Verejnosti okrem toho približuje medzinárodné a vnútroštátne záväzky v oblasti ľudských práv. “Nesmieme si stratégiu zamieňať s akčným plánom. Stratégia musí byť predovšetkým rámcovým a ideovým dokumentom, musí byť zdrojom pre budúce kroky a opatrenia na zlepšenie uplatňovania práv jednotlivých zraniteľných skupín,” upozornil Lajčák.
V ére samostatnosti Slovenska ide o historicky prvý strategický programový dokument pre oblasť ľudských práv.
Podľa Martina Dilonga, právnika a člena predsedníctva Fóra pre verejné otázky, je veľmi dôležité, aby proces prijímania stratégie ľudských práv bol férový, transparentný a legitímny (mal súhlas slovenskej verejnosti). Nestačí občanov a zástupcov mnohých organizácií iba zdvorilo vypočuť a urobiť si po svojom. Je dôležité, aby mali aj možnosť spolurozhodovať o tom, ako tento dokument bude vyzerať.
Dilong zdieľa rovnaký názor ako Remišová týkajúci sa zastúpenia jednotlivých strán. V rade majú značné zastúpenie ľudia, ktorí reprezentujú názory menšiny. Predstavitelia občianskej spoločnosti sú prizvaní na dialóg, ale konečné rozhodnutie zostáva na členoch rady.
ru
