Častou príčinou utopenia je aj hyperventilácia pred ponorom

„Množstvo mladých, zdravých ľudí, bez vplyvu alkoholu sa úplne zbytočne utopí pri potápaní alebo ponáraní sa do relatívne malých hĺbok, či už je to v jazere, v sladkej vode alebo v slanej vode. A vzniká to tak, že človek, ktorý sa ide potápať, chce vydržať dlhšie pod hladinou, tak predtým minútu – dve zhlboka dýcha s tým, že si myslí, že si naberie naviac kyslíku,“ ozrejmil záchranár Viliam Dobiáš.

V skutočnosti si tak však ľudia znížia hladinu oxidu uhličitého, ktorý je hlavným signálom pre mozog, že sa treba nadýchnuť. Kyslík sa pritom výrazne nezvýši. Počas ponoru kyslík postupne klesá a oxid uhličitý sa opäť tvorí. Človek preto podľa záchranárov nemusí cítiť nutkanie dýchať včas a môže stratiť vedomie ešte pred vynorením – ide o nebezpečný jav známy ako hypoxické bezvedomie pri zadržiavaní dychu.

„Keďže nemám dosť oxidu uhličitého ako pokyn pre dychové centrum, tak sa dokážem ponoriť aj do hĺbky dvoch až štyroch metrov bez problémov, ale medzitým sa nazbiera oxid uhličitý, ktorý spôsobí veľmi silný podnet na dychové centrum ‚nadýchni sa‘. Ten človek sa začne vynárať, lebo cíti, že už sa bude musieť nadýchnuť, ale keďže je hlbšie, ako by za normálnych okolností bol, tak ten neodolateľný pocit nadýchnutia, ktorý nevie vôľovo ovládnuť, vznikne, keď je povedzme meter tesne pod hladinou pred vynorením. Keď sa zhlboka nadýchne, čo sa nedá vôľou ovládnuť, vdýchne jeden, dva, tri litre vody a vlastne už sa nevynorí,“ doplnil Dobiáš.

Záchranári preto apelujú na ľudí, aby pri kúpaní a potápaní nepreceňovali svoje schopnosti, nepili pred vstupom do vody alkohol a nepotápali sa osamote. „Ak máte zdravotné ťažkosti alebo ste mali niekedy kolaps, dajte sa pred letnou sezónou preventívne vyšetriť,“ dodali.