Vo svojom komentári “Jasle ako rodový experiment“ na portáli Českého rozhlasu Jána Jochová nazýva novelu zákona o detských skupinách “revolučnou“, pretože na rozdiel od detských skupín by v jasliach mohla vzniknúť nová metodika výchovy detí, o ktorej rodičia nie sú varovaní.

Pochádza z materiálu, ktorý vypracoval operačný fond Zamestnanosť a nazýva sa Plán starostlivosti a výchovy v mikrojasliach, potom sa stal oficiálnou súčasťou Príručky, ktorú MPSV vyvesilo na webe ako manuál na zriaďovanie mikrojaslí, v ktorých sa starajú o najmenšie deti od 6 mesiacov do 4 rokov.

“Súčasťou jaslí, ale nie je len stráženie detí pre rodičov, ktorí to potrebujú, ale aj Plán výchovy a starostlivosti. Ten na rozdiel od detských skupín nabral zaujímavý smer, o ktorom ale ani rodičia, delegujúci deti jasliam, nič netušia a ktorý sa detských skupín zatiaľ netýka. Po schválení novely by však mohol,” varuje Jochová.

Podľa nej táto metodika výchovy, ktorá “vyzýva na potieranie predsudkov o mužoch a ženách, k búraniu stereotypného rozdelenia úloh medzi mužmi a ženami, ale už zďaleka nie je len o strážení, ale o jasnom formovaní dieťaťa, ktoré vychádza z ideologicky rodového podhubia“.

Obsah príručky

V tridsaťstránkovom dokumente sa radí, ako by sa s deťmi malo zaobchádzať počas hier, pri ktorých by sa malo potierať tradičné rozdelenie úloh medzi mužov a ženy. Podľa príručky by tak dievčatá a chlapci napríklad mali mať rovnaké hračky typu autíčok či bábik.

Otázke vedomia rozdielnosti a rôznorodosti sa venuje kapitola “etické princípy“, ktorá hovorí o rodových stereotypoch v spoločnosti k mužom a ženám.

“Nehovoríme, že nejaká hračka či aktivita je len pre chlapcov, nejaká pre dievčatá. Pokiaľ je potrebné deti rozdeliť, malo by to byť z funkčného dôvodu, nielen podľa pohlavia či veku (také rozdeľovanie vytvára hranice medzi deťmi tam, kde prirodzene nie sú a utvrdzuje deti v stereotypnom vnímaní, že dievčatá a chlapci sa na niečo hodia viac len na základe ich pohlavia). Každé dieťa je jedinečné a malo by sa s ním zaobchádzať na základe jeho osobnosti, schopností a zručností,” uvádza príručka Starostlivosť o deti v mikrojasliach.

Ďalší odsek pojednáva o tom, že sa má venovať špeciálna pozornosť stereotypnému správaniu muža a ženy, takže by sa mali vyberať aktivity, ktoré nahradia tradičné roly.

“Povzbudzujeme dievčatá a chlapcov k spoločným hrám, ktoré sa bežne prisudzujú len jednému pohlaviu (napr. usporiadame preteky v posielaní autíčok pre všetkých, každé dieťa si vyberie autíčko, pomenuje ho, a s ním potom súťaží; každé dieťa si vezme so sebou na ihrisko bábiku a bude jej robiť mamičku/otecka, pripraví oblečenie, jedlo, bude ho voziť v kočíku atď.),” uvádza manuál.

Čo sa týka čítania rozprávok, autori príručky odporúčajú vyberať mimo klasických slovenských alebo európskych aj rozprávky z iných kultúrnych okruhov.

“Vyberáme tiež príbehy, v ktorých sa vyskytujú rôzne modely rodiny alebo, ktoré nepracujú s tradičnými stereotypmi v rolí pohlaví,“ píše sa v dokumente.

Ako príklad rodovo a ekologicky citlivej literatúry pre deti sú “Kajsa Nebojsa“ Astrid Lindgrenovej a “Dobrodinec Báruch: židovské rozprávky“ Ilsa Webera a Zlaty Kúfnerovej, a tiež kniha “Jura a lama“ Markéty Pilátovej, ktorú vydalo oficiálnym lesbickým nakladateľstvo LePress.

Marxistické korene rodovej ideológie

V rozhovore pre Echo24 Jochová povedala, že podľa nej je toto začlenenie plazivé a toto odporúčanie neprípustné.

“Gender ideológia podľa mňa vychádza z marxistických koreňov, o tej nechuti k rodine a rodinným väzbám sa písalo už veľa. Síce teraz už nebojuje proti triednej spoločnosti, ale takým zástupným bojom proti spoločenským triedam sa stalo práve pohlavie – tie biologické danosti im stále kazia tú absolútnu rovnosť, takže preto sa podľa mňa ideologicky presadzujú všetky nároky menšín na to, byť tým, čím chcú, mať čo chcú,” povedala Jana Jochová.

Ministerka Maláčová: Ide len o obyčajné odporúčanie

Ministerka Jana Maláčová v rozhovore pre Echo24 argumentovala, že ide iba o odporúčacie opatrenia, týkať sa majú iba mikrojaslí a nie detských skupín.

“Príručka sa rozhodne nezameriava na to, aby z detí robila rodovo nevyvážené osobnosti. Ide o materiál, ktorý má rozvíjať u detí porozumenie, toleranciu a lásku k blížnemu aj k prírode. Sú v nej časti, ktoré deti učia toleranciu k starším ľuďom, zdravotne postihnutým alebo, napríklad k ľuďom s inou farbou pleti. Metodika tiež rozvíja koncepty citlivého správania k prírode,” povedala Jana Maláčová.