Byty sú drahšie o polovicu než domy. Nové čísla odhaľujú, kde ceny ešte rastú a kde už klesajú

Analytik Národnej banky Slovenska Roman Vrbovský upozorňuje, že druhý štvrťrok zároveň potvrdil trend, ktorý sa na trhu črtá už približne rok. Ceny v krajských mestách rastú rýchlejšie ako vo zvyšku krajiny, zatiaľ čo na vidieku sa začína objavovať klesajúci trend. Práve rozdiel medzi veľkými mestami a menšími sídlami sa podľa neho postupne prehlbuje.

Najväčší vplyv na rast priemernej ceny si síce naďalej udržal Bratislavský kraj, jeho príspevok však oproti predchádzajúcim štvrťrokom zoslabol. Naopak, výraznejšie sa pod rast cien podpísali Košický a Trnavský kraj. Košický kraj zaznamenal najvyšší medzikvartálny rast cien na úrovni 4,2 percenta, pričom hlavným motorom boli Košice, najmä mestská časť Košice IV. Výrazný rast evidoval aj Nitriansky kraj, kde zdražovali predovšetkým byty v krajskom meste.

Odlišný vývoj priniesol Prešovský kraj. Po mimoriadne silnom raste na začiatku roka prišla korekcia a ceny tam medzikvartálne klesli o viac ako štyri percentá. Podobne mierny pokles zaznamenal aj Banskobystrický kraj. Ako upozorňuje Roman Vrbovský, nejde o pokles cien v krajských mestách, keďže v Prešove aj Banskej Bystrici nehnuteľnosti ďalej zdražovali. Priemerné ceny za celý kraj však stiahli nadol najmä okresy Poprad, Zvolen a Brezno.

Aj hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš poukazuje na to, že priemerné ceny dnes nahor ťahajú predovšetkým veľké mestá. Bratislavský kraj zostáva najdrahším regiónom Slovenska s priemernou cenou 3 882 eur za meter štvorcový. Nasleduje Košický kraj s cenou 2 796 eur a tretí je Prešovský kraj s priemernou cenou 2 310 eur za meter štvorcový. Nad hranicou 2 300 eur sa pohyboval už len Žilinský kraj.

Výrazné rozdiely pretrvávajú aj medzi bytmi a rodinnými domami. Priemerná cena bytov vzrástla počas druhého štvrťroka o 1,6 percenta na 3 430 eur za meter štvorcový, zatiaľ čo domy zdraželi o 2,1 percenta na 2 163 eur za meter štvorcový. Byty sú tak v priemere drahšie o viac než polovicu. Podľa Mareka Gábriša tento rozdiel súvisí najmä s geografickým rozložením jednotlivých typov bývania aj s tým, že rodinné domy majú spravidla väčšiu úžitkovú plochu, čo znižuje ich jednotkovú cenu.

Druhý štvrťrok potvrdil aj rozdielny vývoj medzi novostavbami a staršími nehnuteľnosťami. Práve nové projekty boli hlavným motorom rastu cien, keď zdraželi o 2,9 percenta. Staršie nehnuteľnosti si pripísali len 0,7 percenta.

Hoci sa na trh dostáva o niečo viac ponúk, nejde zatiaľ o výraznú zmenu. Počet inzerovaných nehnuteľností medziročne vzrástol prvýkrát od roku 2023, a to len o 0,2 percenta. Medzikvartálny nárast o 13,5 percenta ovplyvnili podľa Národnej banky Slovenska aj sezónne faktory. Celkovo počet ponúk už takmer tri roky osciluje na podobných úrovniach. Mierne sa znížil podiel novostavieb, napriek tomu práve tie zostali hlavným zdrojom cenového rastu.

Vývoj počas samotného štvrťroka nebol úplne rovnomerný. Ceny v apríli mierne klesli, no v ďalších mesiacoch pokles vykompenzovali. Byty zdražovali počas celého štvrťroka, zatiaľ čo ceny domov výraznejšie vzrástli až ku koncu sledovaného obdobia. Slabší štvrťrok zaznamenala aj Bratislava, kde výraznejšiemu spomaleniu zabránil až silný jún. V rovnakom období sa zároveň zmiernil pokles cien v Prešovskom kraji.

Napriek miernemu rastu úrokových sadzieb zatiaľ podľa Národnej banky Slovenska nedošlo k citeľnému spomaleniu prílevu nových úverov na bývanie. Práve dostupnosť financovania spolu s obmedzenou ponukou nových bytov zostáva jedným z hlavných faktorov podporujúcich rast cien.

Výhľad na ďalšie mesiace však naznačuje postupné ochladzovanie trhu. „Ceny nehnuteľností rastú nepretržite už dva roky podporované nedostatkom nových bytov a relatívne dostupných úverov. Predpokladáme však, že medziročné tempá rastu sa budú ďalej spomaľovať, tak ako tento trend naznačujú dnešné výsledky,“ uviedol hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.