Budúcnosť Slovenska prináša viacero rizík, bez vlastnej rezervy môže byť životná úroveň problém

Pri pohľade na budúcnosť Slovenska sa podľa Škriniara oplatí sledovať šesť oblastí, a to demografiu, produktivitu práce, verejné financie, technológie, ekológiu a politiku. Kým technologický vývoj môže priniesť nové príležitosti, viaceré ostatné trendy predstavujú pre domácnosti skôr riziká.

Jedným z najľahšie predvídateľných problémov je demografický vývoj. Slovensko bude starnúť a zároveň bude ubúdať obyvateľov. Menej ľudí v produktívnom veku znamená nižší objem vybraných daní a odvodov, zatiaľ čo rastúci počet seniorov vytvára tlak na dôchodkový systém a zdravotníctvo. Výsledkom môže byť kombinácia nižších príjmov a vyšších výdavkov.

Problémom je aj produktivita práce. Tá sa na Slovensku od roku 1995 podľa Škriniara síce takmer zdvojnásobila, v posledných rokoch sa však jej rast spomaľuje. Medzi dôvody radí nedostatočnú automatizáciu a robotizáciu, slabší výskum a inovácie, nízku pridanú hodnotu aj problémy vo vzdelávaní. Ak sa produktivita nebude zvyšovať dostatočne rýchlo, môže to znamenať pomalší rast príjmov.

Ďalším rizikom sú verejné financie. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v apríli 2026 označila dlhodobú udržateľnosť verejných financií za vysoko rizikovú. Vysoký verejný dlh zároveň znižuje priestor štátu reagovať v prípade ďalšej krízy. Škriniar preto očakáva tlak na reformy v dôchodkovom systéme, zdravotníctve, daniach aj verejnej správe.

Odlišný charakter má technologický vývoj. Nové technológie môžu zvyšovať pohodlie aj produktivitu práce, zároveň však vytvárajú tlak na priebežné vzdelávanie. Podľa Škriniara bude záležať na tom, ako Slovensko zvládne technologické zmeny a či bude viac tvorcom nových riešení, alebo zostane najmä ich používateľom.

Významnú úlohu bude mať aj zmena klímy. Životné prostredie je úzko prepojené s energetikou a priemyslom a klimatickým zmenám sa budú musieť prispôsobovať poľnohospodári, domácnosti aj firmy. Výsledok tak bude závisieť od toho, ako na tieto zmeny zareagujú podnikatelia a štát.

Samostatnou kapitolou je politika. Dlhodobé politické prognózy presahujúce jedno volebné obdobie podľa Škriniara nemajú veľkú vypovedaciu hodnotu. Politické rozhodnutia však zasahujú prakticky do všetkých predchádzajúcich oblastí. Dôležitá preto bude stabilita a predvídateľnosť legislatívy, kvalita verejných inštitúcií a schopnosť štátu presadzovať potrebné reformy.

Z týchto trendov podľa ekonóma vyplýva rastúci význam individuálneho zabezpečenia. Domácnosti sa totiž môžu v budúcnosti stretnúť s tým, že verejné systémy nebudú schopné poskytovať rovnakú mieru zabezpečenia ako v súčasnosti. Finančná rezerva preto môže slúžiť na pokrytie výpadkov v zdravotnej, sociálnej či dôchodkovej oblasti.

Pri jej budovaní však Škriniar upozorňuje na riziko spoliehania sa na jediný typ majetku. Nehnuteľnostiam podľa neho nemusí prospievať demografický vývoj, bankovým vkladom a dlhopisom môže škodiť inflácia, akcie sú vystavené nestabilnému podnikateľskému prostrediu a pri zlate môže byť problémom jeho speňažiteľnosť v určitých politických podmienkach. Z toho podľa neho vyplýva potreba diverzifikácie, teda rozloženia finančných prostriedkov medzi viacero druhov aktív a zdrojov budúceho príjmu.

Ešte dôležitejšie než samotné rozloženie úspor je podľa Škriniara začať si rezervu budovať včas. Práve čas totiž pri dlhodobom investovaní výrazne ovplyvňuje konečnú sumu. Ako príklad uvádza štyridsiatnikov, ktorí si pravidelne odkladajú 100 eur mesačne počas 20 rokov. Ak začiatok sporenia odložia o jeden rok, konečný stav účtu môže byť podľa jeho prepočtu takmer o 5 700 eur nižší. Pri päťročnom odklade je rozdiel viac ako 24-tisíc eur.

Pri dlhodobom zabezpečení je pritom podľa Škriniara dôležité myslieť na to, ako fungujú verejné systémy. Zdravotné, sociálne aj dôchodkové zabezpečenie sú financované priebežne. Systém teda prerozdeľuje medzi poberateľov prostriedky, ktoré doň v danom období prichádzajú. Ak sa pomer medzi ľuďmi, ktorí systém financujú, a tými, ktorí z neho čerpajú, výrazne zmení, vzniká tlak na jeho financovanie.

Kto začne s vytváraním rezervy neskoro, má podľa ekonóma menej možností, ako dohnať zameškaný čas. Môže zvýšiť pravidelné príspevky, čo však znižuje jeho súčasnú životnú úroveň, alebo pri rovnakej výške vkladov podstúpiť vyššie investičné riziko v snahe dosiahnuť vyšší výnos. To však zároveň zvyšuje riziko, že sa pôvodný finančný cieľ nepodarí splniť.

Škriniar preto považuje za základnú ochranu pred nepriaznivými scenármi budúcnosti čo najskoršie budovanie vlastnej finančnej rezervy. Pri dlhodobých prognózach totiž podľa neho predstavuje spoliehanie sa výlučne na štát riziko.