Bruselský pakt pred prejavom o stave Únie: transparentnosť alebo centralizácia?

Dohoda, na ktorej sa pracuje od vlaňajšej jesene a ktorá je definovaná ako „aktualizovaný rámec porozumenia“, musí byť schválená poslancami Európskeho parlamentu a schválená kolégiom komisárov.

Jej obsah však už vyvoláva nepokoj v národných hlavných mestách, kde je vnímaná ako skrytý presun moci v prospech dvoch inštitúcií, ktoré priamo nereprezentujú štáty, ale skôr byrokraciu EÚ a európske politické skupiny.

Na základe tejto dohody získa Európsky parlament rýchlejší a úplnejší prístup k informáciám o nezáväzných medzinárodných dohodách, ako je napríklad kontroverzné memorandum s Tuniskom z roku 2023, a väčší počet komisárov bude povinný zasahovať do plenárnych rozpráv. Na oplátku získa Európska komisia poradnú úlohu pri vnútorných reformách komory, ako aj záväzok poslancov EP zlepšiť svoju účasť na zasadnutiach.

Dohoda bola uzavretá v predvečer výročného prejavu Ursuly von der Leyenovej o stave Únie v Štrasburgu po mesiacoch napätia medzi oboma inštitúciami. Predsedníčka Parlamentu Roberta Metsola dokonca podala žalobu na Komisiu a Radu za to, že schválili nový program obranných pôžičiek bez účasti komory.

V rámci nového rámca sa Brusel zaväzuje poskytovať podrobnejšie vysvetlenia zakaždým, keď sa uchýli k núdzovej legislatíve, ktorá obchádza Parlament.

Transparentnosť alebo centralizácia?

Vyjednávači Parlamentu, poslanci Bernd Lange a Sven Simon, tvrdia, že táto dohoda posilňuje transparentnosť a demokratickú kontrolu v rámci EÚ. V praxi sa však vytvára mocenská os Komisia – Parlament, ktorá odsúva Radu na vedľajšiu koľaj a obmedzuje priamy vplyv národných vlád na strategické rozhodnutia.

Komisári budú tiež povinní vopred oznamovať akékoľvek zmeny legislatívneho programu a rešpektovať právo Parlamentu navrhovať nové iniciatívy.

Text dokonca stanovuje, že v budúcnosti musí každý kandidát na predsedu Komisie navrhnutý Európskou radou predstaviť svoj zamýšľaný tím komisárov predtým, ako Parlament odovzdá svoj hlas na jeho schválenie. Ide o zmenu, ktorá de facto oslabuje schopnosť členských štátov formovať výkonnú moc EÚ.

Reakcie národných kancelárií na seba nenechali dlho čakať. Niekoľko veľvyslancov členských štátov už v novembri minulého roka zaslalo Metsole a von der Leyenovej spoločný list, v ktorom vyjadrili „vážne výhrady“ k takýmto dohodám, ktoré považujú za rozporné s inštitucionálnou rovnováhou stanovenou v zmluvách Únie.

Podľa národných vlád Parlament rozširuje svoj vplyv bez dostatočného právneho základu, zatiaľ čo Komisia si zabezpečuje väčší manévrovací priestor pri riadení agendy EÚ.

Osobitné obavy vyvoláva možnosť, že poslanci EP by mohli získať prístup k citlivým informáciám o medzinárodných rokovaniach, ktoré diplomati považujú za výlučnú právomoc členských štátov. Nie sú tiež nadšení myšlienkou, že Komisia by musela zdôvodňovať použitie núdzových postupov, ktoré obchádzajú Parlament.

Pozadie tejto dohody presahuje rámec technických úprav. Predstavuje ďalší krok k vytvoreniu Európskej únie, ktorá sa čoraz viac správa ako samostatný štát s posilnenými inštitúciami na úkor krajín, ktoré ju tvoria.

Oficiálne sa hovorí o efektívnosti, transparentnosti a demokratickej kontrole. Bezprostredným dôsledkom je však oslabenie moci členských štátov v prospech európskej byrokracie, ktorá je čoraz autonómnejšia a ťažšie kontrolovateľná z národných hlavných miest.