Komisia predpokladá, že hospodárstvo 21-člennej menovej únie v roku 2026 vzrastie o 0,9 percenta, čo je pokles oproti predchádzajúcej prognóze 1,2 percenta. Zároveň výrazne zvýšila odhad inflácie v eurozóne z 1,9 percenta na tri percentá, čo je vysoko nad dvojpercentným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB).

Eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis poukázal na konflikt na Blízkom východe, ktorý „spustil veľký energetický šok a ďalej testuje Európu v už aj tak nestabilnom geopolitickom a obchodnom prostredí“. Podľa EK budú domácnosti a firmy platiť viac za energiu v dôsledku rastu cien palív, čo znižuje výkon ekonomiky.

Keďže EÚ je čistým dovozcom energií, je mimoriadne zraniteľná výkyvmi ich cien. Únia čelí druhému energetickému šoku po kríze, ktorú vyvolala vojna na Ukrajine v roku 2022 a ktorá viedla k dvojcifernej inflácii. Dombrovskis uviedol, že únia sa musí z týchto otrasov poučiť tým, že „ďalej zníži svoju závislosť od dovážaných fosílnych palív“.

Prognózy prichádzajú potom, ako Komisia varovala pred „stagflačným šokom“, pri ktorom sa spomaľovanie rastu spája s vyššou infláciou. Komisia predpokladá, že hospodárstvo celej EÚ v roku 2026 vzrastie o 1,1 percenta, čo je spomalenie oproti predchádzajúcemu odhadu 1,4 percenta.

Brusel zároveň upozornil, že ak budú ceny energií rásť až do konca roka, Európa môže čeliť ešte horšiemu scenáru. „V takom prípade by inflácia neklesla a ekonomická aktivita by sa v roku 2027 neobnovila,“ uviedla EK.

Štvrtkové oznámenie predstavuje výrazný obrat oproti predchádzajúcim očakávaniam, podľa ktorých mala ekonomika eurozóny rásť – hoci mierne – a inflácia sa mala držať v blízkosti dvojpercentného cieľa ECB. Komisia očakáva, že rok 2027 bude síce lepší, no zároveň znížila prognózu rastu eurozóny na 1,2 percenta a celej EÚ na 1,4 percenta, čo predstavuje mierne úpravy nadol oproti novembrovým odhadom na úrovni 1,4 resp. 1,5 percenta.