Britskí lekári dostali nové usmernenie: Pacientom môžu pomáhať urýchliť smrť odmietnutím jedla a tekutín

17. augusta BMA zverejnila nové usmernenie, ktorého cieľom je objasniť „právne a etické aspekty VSED“. Dokument sa zaoberá situáciami, keď sa pacient dobrovoľne rozhodne prestať prijímať potravu a tekutiny s cieľom urýchliť svoju smrť.

Usmernenie BMA sa v niektorých zásadných bodoch líši od odporúčaní AAHPM z roku 2023. Americká akadémia v nich vychádza z predpokladu, že VSED sa týka „pacientov s jasne definovanou terminálnou chorobou“ a očakávanou dĺžkou života od niekoľkých mesiacov po niekoľko rokov.

BMA naopak uvádza, že pacient nemusí byť chorý ani sa nachádzať na konci života, aby sa mohol rozhodnúť prestať jesť a piť s cieľom urýchliť svoju smrť.

Podľa usmernenia majú lekári v takýchto prípadoch profesionálnu povinnosť pacientom pomáhať. BMA medzi základné princípy zaraďuje:

„Pacienti s rozhodovacou spôsobilosťou majú právo rozhodovať o odmietnutí liečby a o svojej výžive a hydratácii vrátane dobrovoľného prerušenia príjmu potravy a tekutín s cieľom urýchliť svoju smrť.“

Dokument zároveň uvádza, že zákon nevyžaduje, aby bol pacient chorý alebo na konci života, ak sa rozhodne dobrovoľne prestať jesť a piť s cieľom urýchliť svoju smrť.

Odmietnutie prijímať potravu alebo tekutiny však nie je to isté ako odmietnutie liečby.

Jedlo a voda spolu s paliatívnou starostlivosťou, ako je osobná hygiena a tlmenie bolesti, predstavujú základnú starostlivosť o človeka. Niektoré liečebné postupy, napríklad chemoterapia, sa naopak považujú za mimoriadnu liečbu. Ak človek chemoterapiu odmietne alebo ju ukončí, jeho ochorenie môže pokračovať prirodzeným priebehom. Pri úmyselnom ukončení príjmu potravy a tekutín však smrť nastáva v dôsledku hladovania a dehydratácie.

Ako vysvetlil Wesley J. Smith pre časopis National Review, usmernenia BMA podľa neho jasne stanovujú, že od lekárov sa očakáva pomoc týmto pacientom, a to aj v prípade, že nie sú chorí.

V usmerneniach sa uvádza: „Keď sa dospelý pacient rozhodne pre VSED, prvou povinnosťou lekára je posúdiť pacienta a overiť, či: (1) pacient je schopný rozhodovať sa; (2) rozhodnutie pacienta nie je príznakom duševnej poruchy; a (3) rozhodnutie pacienta je prijaté bez nátlaku.“

Kritici usmernení tvrdia, že vytvárajú tlak na lekárov, aby sa podieľali na samovražde pacienta, a zároveň ich odrádzajú od poskytovania podpory, ktorá by pacienta mohla viesť k tomu, aby od svojho rozhodnutia ustúpil a zostal nažive. Podľa nich by lekár mal v prípade nesúhlasu z osobných či etických dôvodov pacienta odkázať na iného lekára, ktorý je ochotný mu s VSED pomôcť.

Prečo je to dôležité

Samovražda v zdravotníckom prostredí sa podľa kritikov čoraz častejšie prezentuje ako spôsob, ako uniknúť životu plnému bolesti a zomrieť v „pokoji a dôstojnosti“.

Pri asistovanej samovražde však môže dôjsť k ochrnutiu pacienta a v niektorých prípadoch aj k vdýchnutiu tekutiny či utopeniu, pričom jeho okolie nemusí komplikácie okamžite zaznamenať. Hladovanie a dehydratácia prostredníctvom VSED predstavujú mimoriadne krutý spôsob smrti. Niektorí dokonca tvrdia, že ak by sa takýto spôsob smrti týkal „zdravých“ ľudí, mohol by byť označený za „vojnový zločin“. Ak však pri tomto procese asistujú lekári, tieto lekárske asociácie s tým podľa kritikov nemajú problém.

Túžba človeka zomrieť by podľa kritikov nemala byť prijímaná s odvolávaním sa na „posilnenie“ a „dôstojnosť“. Každému človeku by mala byť až do prirodzenej smrti poskytnutá súcitná paliatívna starostlivosť a účinná liečba bolesti.