Brexit bol medzi Britmi veľmi populárny a vyhliadky Británie videli mnohí veľmi optimisticky. Ako je to teraz? Draxler píše: “Podľa najčerstvejšieho prieskumu verejnej mienky pokračuje trend, podľa ktorého Briti začínajú odchod z EÚ ľutovať. Z tých, ktorí hovoria, že vedia, ako by volili, ak by referendum bolo zajtra, až 58 percent hovorí, že by chceli v EÚ ostať, alebo vstúpiť späť. Zaujímavé sú aj iné čísla, kedysi si napríklad dosť veľa Britov myslelo, že ich príklad bude čoskoro nasledovať nejaká ďalšia krajina, dnes je toto číslo výrazne nižšie.”

Jasne, že sa natíska otázka: Prečo? Draxler odpovedá: “Viackrát som o tom písal. Britom sa v zásade nesplnilo nič z toho, čo sa im pred referendom sľubovalo: Imigrácia neklesla, naopak, je rekordná; Nie je to tak, že krajina pumpuje viac do zdravotníctva či iných služieb obyvateľstvu vďaka tomu, že ušetrila na členstve; Krajine sa neotvorili nové obchodné možnosti. Keďže pomerne veľa ľudí verí, že Zem je plochá, pomerne veľa občanov si naozaj myslelo, že Británii po Brexite rýchlo narastie obchod s USA, Kanadou či Indiou. Nič také sa nestalo. Politici v jednom kuse sľubovali, ako Británia okamžite uzavrie nové obchodné dohody s celým radom krajín. Nič také sa nestalo; Británia nezrušila “nezmyselné bruselské predpisy”. To bol pritom jeden z hlavných príbehov konzervatívnych médií: Brusel Britániu utláča nezmyselnými predpismi o zakrivení banánov. Čuduj sa svete, žiadna “vatra bruselských zákonov” sa po Brexite nekonala (keďže z 99 percent išlo o mýty); Nezlepšili sa podmienky podnikania. Po vystúpení z EÚ Briti na vlastnej koži pocítili, že byrokratické papierovanie vyrába hocijaká vládna moc (niekedy zbytočne, niekedy oprávnene). A mnohým sa práveže byrokracia prudko zvýšila: lebo predtým ste mohli kopu vecí z Európy doviezť veľmi jednoducho, v rámci jednotného trhu. Dnes má taký malý importér francúzskeho vína či rumunských syrov hlavybolenie z papierovačiek.”

To všetko sú vonkajšie znaky toho, že niečo je zle. Takže v čom je podstata, že sa očakávania Britov nenaplnili? Draxler podáva odpoveď až nepríjemne otvorene: “Nezvýšila sa britská suverenita. Dnes Briti musia aj tak rešpektovať kopu bruselských predpisov, lebo len vďaka tomu majú relatívne voľný prístup na jednotný európsky trh. A nemajú nijakú šancu tie predpisy ovplyvniť, na rozdiel od doby, v ktorej boli súčasťou rozhodovania. Naopak, aby neostali vo svete sami, Briti sa vydali na cestu premeny na hospodársku kolóniu USA, ako ukazujú zúfalé hospodárske dohody, ktoré s Američanmi uzavrel Rishi Sunak. Briti napríklad de facto budú akceptovať americké regulácie v oblasti rozvoja zelených technológií, len aby aj oni mali prístup k federálny grantom na rozvoj týchto technológií. Je to až trápne.”

Ako došlo k situácii, že jednoduché riešenie nenaplnilo jednoduché očakávania? “Tak to chodí,” píše Draxler, “keď voliči rozhodujú všetkým iným, len nie rozumom. Dnes plačú, že si to celé predstavovali nejak inak. Len nevedia, ako inak. Svet je zložitý a ak niekto nechápe, ako vôbec funguje medzinárodné hospodárstvo či politika, len ťažko od neho čakať rozumnú predstavu o veciach, ako je členstvo v EÚ. A neplatí to len o Britoch. Fantazmagórie o tom, že za slovenské problémy môže EÚ (do ktorej sme vstúpili v roku 2004, teda dávno po období masových bankrotov, mafie, prudkého nárastu nezamestnanosti a podobne) sú aj u nás značne rozšírené. Stačí vystúpiť a bude to lepšie. Pre časť voličov jednoducho platí: daj im do cesty hrable a oni na ne radostne stúpia.”

Slová Draxlera sú veľmi tvrdé, ale… Už Biblia hovorí, že široká cesta (teda jednoduché riešenia), nevedie ku konečnému úspechu. Jednoducho vystúpiť z EÚ teraz, keď máme najnižšiu potravinovú sebestačnosť, sme jedni z najslabších v parite kúpnej sily, to by našu suverenitu nie veľmi zlepšilo. Naopak, stali by sme sa ako štát veľmi závislí a ľahko vydierateľní. Úzka (a ťažšia) cesta je stáť na svojej suverenite vnútri EÚ aj za cenu konfliktov, budovať pevné partnerstvá so svojimi susedmi a s nimi sa spolupodieľať na pravidlách toho, čo si EÚ ešte dovoliť môže a čo už nie. Kým sme vnútri, máme na to možnosti, ale máme za to aj zodpovednosť! Suverenita mimo EÚ by sa veľmi ľahko mohla stať formálnou. Suverenita viac stojí na sebavedomom správaní, než na slovách, ktoré unesie každý papier. Nie je náš problém členstvo v EÚ, náš problém je, že ho nesieme pasívne a otrocky. Sme v Európe, myšlienka voľného pohybu tovaru a osôb je skvelá. Treba zahnať molocha nevolenej byrokracie naspäť do podzemia, nie pred ním sa buď klaňať alebo utekať.

Viem, že sa tieto slová budú mnohým ťažko čítať, ale v srdci má byť odvaha, plánovanie skutkov by sa malo diať v hlave.