História

Spomínané ocenenie bolo vyzdvihnutím historickej tradície, keďže v Bratislave boli uzavreté minimálne štyri mierové zmluvy a konali sa tu tri významné medzinárodné rokovania, uvádza na svojom facebookovom profile Eduard Chmelár.

Prvým bol bratislavský mier uzavretý 21. júla 1271 uhorský kráľ Štefan V. s českým kráľom Přemyslom Otakarom II. Druhým bol bratislavský mier, ktorý uzavreli 7. novembra 1491 uhorský kráľ Vladislav II. Jagelovský s rímsko-nemeckým cisárom Maximiliánom I. Tretím bratislavský mier, ktorý uzavreli 30. decembra 1626 cisár Ferdinand II. s Gabrielom Bethlenom. Štvrtý bratislavský mier uzavreli 26. decembra 1805 po bitke pri Slavkove Napoleon Bonaparte s ruským cárom Alexandrom I. rakúskym cisárom Františkom II.

A isto si mnohí ešte pamätajú významný Bratislavský samit v roku 2005. Bolo to stretnutie prezidenta USA George W. Busha a prezidenta Ruska Vladimíra Putina v Bratislave a zároveň prvá návšteva úradujúceho prezidenta USA na Slovensku. Témy diskusie na samite boli oficiálne súkromné, ale zahŕňali tie najdôležitejšie otázky vtedajšej politiky ako nukleárny program Severnej Kórei, Izraelsko-palestínsky konflikt, situáciu v Iraku, Libanone a v Sýrii. Jedným z predmetov samitu bolo zlepšenie vzájomných vzťahov medzi USA a Európou. Bratislava sa tak opäť stala na pár dní významným centrom svetovej politiky. A vďaka presadzovaniu mierovej a vyváženej politiky súčasnej slovenskej vlády je veľká šanca, že sa Bratislava opäť na čas stane centrom svetového diania, tentoraz v súvislosti s ukrajinským konfliktom a zostáva len dúfať, že potvrdí svoj čestný titul mesta mieru. .

Zjednotení za mier

Významným presadzovateľom myšlienky mierovej politiky a mierového samitu v Bratislave je prezident občianskeho hnutia Zjednotení za mier Eduard Chmelár, ktorý uviedol, že jeho celoživotným úsilím a snom je, aby Slovensko zohrávalo pri dosahovaní medzinárodnej bezpečnosti významnejšiu a dôstojnejšiu úlohu ako len dodávky zbraní a vojakov či podpora militaristických cieľov veľmocí. V tomto úsilí programovo nadviazal na koncepciu „Bratislavy – mesta mieru“. Jeho odhodlanie umocnila 13. septembra 2021 návšteva pápeža Františka v Bratislave, ktorý v záhrade Prezidentského paláca predniesol politikmi ignorovanú výzvu, aby sa Slovensko stalo „posolstvom mieru v srdci Európy“.

Nová nádej a jej perspektívy

Špekulácie o možných mierových rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou sa začali po tom, ako Donald Trump minulý mesiac vyhral prezidentské voľby v USA. Republikán opakovane prisľúbil rýchle ukončenie konfliktu, ale jeho tábor neponúkol žiadne konkrétne cesty, ako tento cieľ dosiahnuť.

Moskva uviedla, že je otvorená rozhovorom o riešení konfliktu za predpokladu, že bude zohľadnená územná „realita na mieste“ a Kyjev akceptuje, že nikdy nezíska späť kontrolu nad ruskými regiónmi Doneck, Lugansk, Cherson a Záporožie, ako aj nad Krymom.

Kyjev však odmietol akúkoľvek myšlienku urovnania, ktorá by si vyžadovala uznanie, že regióny Doneck, Lugansk, Záporožie, Cherson a Krym sú súčasťou Ruska. Ukrajina tiež trvá na vstupe do NATO, čo Rusko odsúdilo ako neprijateľné a čo v princípe bolo jednou z hlavných príčin začiatku tohto konfliktu.

Slovenská ponuka

„Slovensko je ochotné hostiť akékoľvek mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou,“ vyhlásil v piatok Robert Fico. Premiér túto myšlienku súkromne predostrel ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi počas svojej nedávnej návštevy Moskvy. Slovensko od svojho zvolenia v roku 2023 kritizuje prístup EÚ a NATO ku konfliktu a zasadzuje sa za prímerie a rokovania, uvádza americký portál Politico. A práve to ho zrejme robí akceptovateľným pre obe strany konfliktu, teda Ruskú federáciu a Ukrajinu podporovanú kolektívnym Západom.

„Ak niekto bude chcieť zorganizovať mierové rokovania v Slovenskej republike, budeme pripravení a môže rátať s našou pohostinnosťou,“ uviedol Fico v piatok v príspevku na Facebooku. Obvinil tiež Ukrajinu, že zastavením tranzitu ruského zemného plynu môže spôsobiť EÚ vrátane Slovenska „miliardové škody“, a dodal, že „elitám EÚ to zjavne nevadí“.

Aká bola ruská odpoveď?

Ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok na tlačovej konferencii po samite EAEU v Petrohrade potvrdil, že Slovensko je pripravené hostiť mierové rokovania a podporil ho ako vhodné miesto pre potenciálne budúce rokovania o riešení konfliktu na Ukrajine.

Fico zverejnil svoju ponuku deň po tom, ako prezident Putin novinárom povedal, že Rusko by nebolo proti: „Nie sme proti,“ povedal ruský líder a Slovensko označil za ‚prijateľnú možnosť‘ vzhľadom na jeho faktickú neutralitu v konflikte.“

Táto myšlienka zaznela počas Putinovho tohtotýždňového stretnutia so slovenským premiérom Robertom Ficom. „Slovensko sa dôsledne zasadzuje za mierové riešenie konfliktu na Ukrajine a od ostatných krajín EÚ sa odlišuje tým, že je proti dodávkam zbraní Kyjevu,“ uvádzajú viaceré ruské zdroje. Podľa Putina tento postoj stavia krajinu do pozície potenciálneho neutrálneho sprostredkovateľa.

Vyhrotenie vzťahov s Ukrajinou

Medzičasom však došlo k naštrbeniu vzťahov Slovenska s Ukrajinou po tom, ako prezident Zelenskyj oznámil, že po Novom roku nepredĺži zmluvu s Gazpromom na tranzit plynu na Slovensko. Súčasná dohoda, ktorá umožňuje ruskému Gazpromu transportovať dodávky cez Ukrajinu, vyprší 1. januára 2025. V rozhovore pre Politico nový komisár EÚ pre energetiku Dan Jørgensen povedal, že Únia sa na túto situáciu „pripravuje“ a že hroziaci koniec dodávky ruského plynu z plynovodov „nie je niečo, čo by bolo prekvapením“. Nič konkrétneho však neuviedol a aj úplnému laikovi je zrejmé, že všetky náhradné možnosti budú rádovo drahšie.

Premiér Fico zdôraznil, že tranzit plynu cez Ukrajinu a vlastné územie je pre Slovensko dôležitý, keďže krajina zaň dostáva 400 až 500 miliónov eur ročne. Poznamenal, že ak Kyjev zastaví tranzit plynu, Bratislava utrpí značné finančné straty. Oprávnene sa preto spýtal, prečo by malo Slovensko prísť o peniaze, len pre to, že Ukrajina je vo vojne. Slovenský premiér predpovedá, že zastavenie tranzitu plynu povedie k vyšším cenám plynu v Európe a k výrazným finančným stratám pre EÚ, ktoré sa odhadujú na 120 miliárd eur. Finančné straty samotnej Ukrajiny však podľa neho budú oveľa nižšie – „len 800 miliónov eur“. Rozhodnutie Kyjeva ako prvé pocítia Slovensko, Rakúsko, Maďarsko a Moldavsko, ktoré dostávajú plyn v tranzite cez Ukrajinu v ročnom objeme 15 miliárd metrov kubických.

„Ide o mimoriadne nákladné gesto, ktoré zaplatíme my v EÚ,“ povedal Fico. Zastavenie prepravy plynu cez Ukrajinu je podľa slovenského premiéra pre EÚ ekonomickou samovraždou a zodpovedá predovšetkým záujmom Spojených štátov.

To je aj dôvod, prečo skupina veľkých stredoeurópskych energetických firiem tento týždeň napísala predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej list, v ktorom ju vyzvala na predĺženie lehoty dodávok, zatiaľ čo Fico a Orbán sa stretávajú so zahraničnými partnermi, aby sa pokúsili zabezpečiť pokračovanie prístupu k dodávkam ruského plynu.

Orbán v sobotu uviedol, že Budapešť sa snaží vyjednať aby sa ruský plyn pred prechodom cez hranice na Ukrajinu premenoval na maďarský, čo by bolo obdobou využitia podobnej medzery, ktorú využíva na zachovanie prístupu k lacnej ruskej rope.

Zelenskyj však odmietol žiadosti o obnovenie dohody v čase, keď Rusko vedie agresívnu vojnu proti jeho krajine. „Je trochu hanebné hovoriť o peniazoch, pretože prichádzame o ľudí,“ povedal na štvrtkovom stretnutí v Bruseli. Zabudol však akosi spomenúť, že Ukrajina podporovaná kolektívnym Západom zmarila niekoľko mierových dohôd od tej na Majdane, cez dve Minské dohody, Istanbulskú dohodu a taktiež opomenul spomenúť to, že naďalej odmieta mierové rokovania. Preto je pochopiteľné, že slovenský premiér Robert Fico ostro reagoval na kritiku Zelenského a pohrozil zastavením dodávok elektriny na Ukrajinu. „Po 1. januári vyhodnotíme situáciu a možnosti odvetných opatrení voči Ukrajine. Ak to bude nevyhnutné, zastavíme dodávky elektriny, ktorú Ukrajina veľmi potrebuje,“ objasnil premiér Fico. „Uvedomujem si, že Západ vám zo zištných politických dôvodov dáva takmer všetko, o čo požiadate, ale ja nie som váš sluha, ktorý nemôže vyjadriť vlastný názor a ktorý je povinný vám len pomáhať a nič od vás neočakáva,“ vysvetlil šéf slovenskej vlády Zelenskému.

Aj prezident Putin konštatoval, že očakáva ukončenie platnosti dohody. Podľa Politico to bude pre ekonomiku krajiny ranou, pričom analytici odhadujú, že Gazprom príde až o 6,5 miliardy dolárov príjmov, čo je hotovosť, ktorú Kremeľ podľa portálu používa na financovanie svojej invázie na Ukrajinu. Zabúdajú však dodať, že rovnako Ukrajina príde o vysoké tranzitné poplatky a jej štátna kasa a vojnové úsilie zostane plne závislé na financovaní z vreciek daňových poplatníkov USA a čoskoro možno len EÚ. Zastavením tranzitu plynu spôsobí prezident Zelenskyj miliardové škody EÚ vrátane Slovenskej republiky a dôjde k ďalšiemu poklesu konkurencieschopnosti EÚ.

Aké sú teda šance Bratislavy?

Eduard Chmelár vo svojom zamyslení výstižne uvádza, že ruská dôvera voči slovenskej vláde mohla byť naštrbená  jej viacerými krokmi ako bol reverzný tok plynu, vybudovanie opravovne ukrajinskej vojenskej techniky v Michalovciach ako aj masívne dodávky delostreleckých granátov na Ukrajinu. Navyše uvádza, že slovenský premiér môže mať problém s akceptáciou v Kyjeve a Bruseli. Hoci ruský prezident označil slovenský postoj k ukrajinskému konfliktu za neutrálny, takto to však nemusia vnímať v Kyjeve a Bruseli. Nikto nemôže poprieť, že vzťahy Slovenska a Ukrajiny po minulotýždňovej konfrontácii výrazne ochladli.

Ako reálnejšie než priame mierové rokovania Kyjeva a Moskvy sa v súčasnej situácii javí možnosť  uskutočniť v Bratislave úvodný summit prezidenta USA Donalda Trumpa a prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina. Obaja štátnici prejavili vôľu stretnúť sa čo najskôr a na takéto stretnutie sa vyberá neutrálna pôda, ktorá vyhovuje obom. Bratislava by dokonca mohla ešte viac vyhovovať Donaldovi Trumpovi, ktorý po svojom znovuzvolení zatelefonoval ako prvému európskemu politikovi práve Robertovi Ficovi.