Môj profil 
Predplatné
Bratislava 26. septembra (TASR) – V pomere 25 percent pre mesto a 75 percent pre mestské časti by sa mali prerozdeľovať príjmy z úhrad a pokút za dočasné parkovanie v Bratislave. Zhodli sa dnes na tom bratislavskí poslanci, keď rokovali o pripravovanej parkovacej politike. K dodatku štatútu hlavného mesta, ktorý prerozdelenie definuje, sa však ešte znova budú vyjadrovať jednotlivé samosprávy. Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru-SD) však už neočakáva, že by sa prerozdelenie zmenilo.
"Teraz za to hlasovalo 27 poslancov, teda toľko, koľko je potrebné aj na prijatie štatútu. Návrh dokumentu, ako sme dnes o ňom hlasovali, má tak veľkú šancu, aby bol prijatý, aj keby s ním mestské časti nevyslovili súhlas," povedal po dnešnom hlasovaní primátor. Hlavné mesto by si zo svojho podielu malo uhradiť všetky náklady na mestskú políciu a správu centrálnej evidenčnej databázy. Za financie z parkovania by tiež malo skvalitniť mestskú hromadnú dopravu, odťahovú službu aj dobudovať záchytné parkoviská. Mestské časti by si zase zo svojho výnosu mali zaplatiť náklady na operátora systému parkovania, na tlač a vydávanie rezidentských parkovacích kariet, ako aj kontrolu dodržiavania pravidiel parkovania v praxi.
Pôvodne mali poslanci rokovať o pomere 70 percent pre mestské časti a 30 percent pre mesto. Z podielu pre hlavné mesto malo 10 percent ešte tvoriť rezervu, ktorá sa rozdelí medzi mesto a mestskú časť podľa výšky skutočných nákladov vynaložených na realizáciu systému parkovania. O rozdelení rezervy by rozhodli mestskí poslanci pri schvaľovaní rozpočtu. Poslanec Radovan Jenčík (SDKÚ-DS) ale navrhol pomer zmeniť, o týchto desať percent by podľa neho neskôr vznikli spory.
Zmenou štatútu sa rovnako vytvorí legislatívny rámec pre prenesenie časti pôsobnosti z hlavného mesta na mestské časti pri organizovaní dopravy na ich územiach. Bratislava by tak vymedzila úseky miestnych komunikácií na parkovanie, určila maximálnu výšku úhrady, spôsob jej zaplatenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. Mestské časti by mali zase oprávnenie vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach stanoviť konkrétnu výšku úhrady aj ďalšie podrobnosti, napríklad o spôsobe zaplatenia úhrady.
Rokovať znova o štatúte a tiež všeobecne záväznom nariadení, ktoré ešte nie je dopracované, by mali poslanci opäť v októbri. "Mesto teda v októbri vytvorí predpoklady na to, aby sa celá parkovacia politika mohla spustiť. Potom budú na rade mestské časti, v prvom kole štyri najväčšie – Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto a Petržalka. Tie chystajú vlastné VZN, chystajú verejné súťaže, niektoré si založili vlastnú organizáciu, ktorá bude vykonávať parkovaciu politiku," avizoval Ftáčnik. Mestské časti by tak podľa jeho slov mali povedať, v akom rozsahu a kedy s parkovacou politikou začnú. Podľa Ftáčnika sa však predpokladá, že sa tak stane najskôr na jar. "Treba totiž ešte vyznačiť príslušné parkovacie miesta, urobiť dopravné značenia, vodorovné sa v zime napríklad nedajú," dodal.
Systém parkovacej politiky by mal v prvom rade uprednostniť Bratislavčanov pred vodičmi, ktorí do hlavného mesta len dochádzajú. Ako rezident by mal obyvateľ hlavného mesta možnosť zaparkovať vo svojej mestskej časti. V iných mestských častiach by mal zase dostať za parkovanie polovičnú zľavu. "Aj v Starom Meste s tým, že to nebude platiť na tých miestach, ktoré budú označené ako najatraktívnejšie a bude v nich parkovanie obmedzené dvojhodinovou lehotou. Tam chceme dosiahnuť obrátkovosť," doplnil Ftáčnik.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
