Branislav Fábry: Julian Assange a Nobelova cena mieru

Bratislava 28. apríla 2019 (HSP/Foto:SITA/AP-Frank Augstein)

Začiatkom mesiaca apríl 2019 utrpeli hodnoty západného sveta veľkú porážku. Dôvodom tejto porážky bol fakt, že štátne orgány Veľkej Británie sa zmocnili človeka, ktorý sa stal symbolom boja za slobodu, mier a transparentnosť vo svete. Zadržanie J. Assangea na veľvyslanectve Ekvádoru v Londýne je závažné najmä preto, lebo sa môže stať odstrašujúcim príkladom pre všetkých, ktorí by chceli v budúcnosti odhaľovať zločiny západných veľmocí

Čo vlastne Assange vykonal?

Assange je novinárom a zakladateľom portálu WikiLeaks, ktorý v poslednom desaťročí upozornil na najstrašnejšie zločiny, ktoré vykonali USA a ich spojenci, predovšetkým pri ich zahraničných intervenciách. V roku 2010 zverejnil veľké množstvo materiálov od whistleblowerky Ch. Manningovej. Spomedzi najzávažnejších zverejnených informácií treba upozorniť na dokumenty o vojne v Iraku, ktoré ohaľovali ťažké zločiny okupačných vojakov. Asi najznámejšie bolo video, pri ktorom americkí vojaci v roku 2007 streľbou z vrtuľníku povraždili novinárov. WikiLeaks však postupne zverejňovali videá a dokumenty nielen o zločinoch USA, ale aj o zločinoch ďalších štátov, vrátane Číny, Ruska a arabských krajín.

Assange bol kvôli zverejneniu materiálov rôzne šikanovaný a dokonca sa proti nemu objavili aj obvinenia z trestnej činnosti. Vo Švédsku ho obvinili zo znásilnenia, v USA zo sprisahania za účelom vyzradenia tajných informácií. Počas svojho pobytu v Londýne bol preto zadržaný britskou políciou a hrozilo jeho vydanie do Švédska.

Podporovatelia J. Assangea sa však obávali, že obvinenie zo znásilnenia vo Švédsku je len trik na jeho neskoršie vydanie do USA, kde mu hrozia veľmi vysoké tresty. Preto v roku 2012 požiadal o azyl na veľvyslanectve Ekvádora, ktoré ako jedna z krajín Latinskej Ameriky odmietala všetky formy amerického imperializmu. Vtedajší prezident R. Correa mu udelil azyl a v roku 2017 dokonca aj ekvadorské občianstvo. Napriek tomu však J. Assange zostával na veľvyslanectve v Londýne, odkiaľ sedem rokov nemohol ani len vykročiť. Až do jeho zatknutia v apríli 2019.

Fakt, že ekvádorský prezident L. Moreno nakoniec odňal azyl pre J. Assangea je alarmujúci z viacerých dôvodov. Vznikajú podozrenia, že vydanie J. Assangea súvisí s nátlakom a finančnými benefitmi zo strany USA. Treba tiež uviesť, že J. Assange si zvolil ako miesto azylu veľvyslanectvo Ekvádoru, hoci je jasné, že sa rozhodoval medzi viacerými azylovými alternatívami. Ambasádu malého Ekvádora uprednostnil asi aj preto, aby sa vyhol podozreniu, že je agentom nejakej protizápadnej veľmoci. Zdá sa však, že malé štáty ako Ekvádor nie sú schopné odolávať nátlaku USA a tak sa zdá byť pochopiteľnejšie konanie E. Snowdena, ktorý sa rozhodol pre azyl v Rusku, hoci sa tým vystavil podozreniam z prepojenia na Moskvu.

Nobelova cena mieru?

Assange sa svojimi činmi stal hrdinom veľkej časti verejnosti a aj objektívne treba priznať, že odkrytie zločinov imperiálnych veľmocí je prekážkou pri vykonávaní ich ďalších neprávostí. Odhalenia WikiLeaks tak predstavujú spravodlivosť, ako aj nádej pre mier vo svete. Aj to je dôvod, prečo je od roku 2011 J. Assange pravidelne navrhovaný na Nobelovu cenu mieru. Samozrejme, že túto cenu dostať nemôže, pretože ju udeľuje Nobelov výbor v Oslo a ten sa skladá z bývalých politikov Nórska, členskej krajiny NATO. Niektorí z týchto politikov nesú dokonca spoluzodpovednosť za účasť Nórska v amerických vojnách a preto od nich nemožno očakávať, že by dokázali oceniť niekoho, kto spochybnil ich politiku na Blízkom Východe.

Naopak, Nobelovu cenu za mier dostali v 21. storočí už traja americkí politici, vrátane prezidenta B. Obamu, ktorý hon na J. Assangea rozpútal. Je signifikantné, že pokiaľ ide o Západ, v 21. storočí sa Nobelova cena mieru udeľuje „zaslúžilým“ politikom, ale pokiaľ ide o konkurentov Západu, cenu dostávajú hlavne disidenti z týchto krajín, napr. Liu Xiaobo z Číny (2010). Podobne to platí aj pre Sacharovovu cenu, ktorú udeľuje Európsky parlament. Stačí uviesť, že v roku 2017 získala Sacharovovu cenu „Demokratická opozícia vo Venezuele“ a v roku 2018 O. Sencov z Ukrajiny, ale J. Assange ju nedostal nikdy. Pritom práve štáty EÚ v rokovaniach s mimoeurópskymiu štátmi otvárali kauzy, týkajúce sa ocenených ľudí.

Platí to aj pre ministra M. Lajčáka, ktorý v minulom roku v Moskve prediskutoval tému O. Sencova s ruskou stranou. Je preto potrebné, aby slovenská diplomacia použila podobný meter i v prípade J. Assangea a otvorila túto otázku v rokovaniach s V. Britániou a USA. Je to o to dôležitejšie, že svojimi zverejneniami Wikileaks prispeli i k informovaniu o masívnom špionážnom programe, ktorý rozvinuli tajné služby USA na čele s NSA voči európskym občanom a politikom. Záujem na prípade J. Assangea by preto mali prejavovať aj osoby ako kancelárka A. Merkelová.

V súvislosti s prípadom J. Assangea sa opäť vynára aj kauza E. Snowdena, ktorý svojimi odhaleniami pomohol krajinám západnej i východnej Európy odhaliť porušovanie ich záujmov, najmä pri masívnom odpočúvaní zo strany americkej NSA. Je preto smutné, že Európania sa nielen že nezmohli na poskytnutie azylu uvedeným bojovníkom za slobodu, ale dokonca sa pokúšali dolapiť pre Američanov E. Snowdena v bolívijskom lietadle, v ktorom sa ani nenachádzal. Všetci si pamätáme, že pri prelete lietadla bolívijského prezidenta E. Moralesa cez Európu v júli 2013 mu viaceré štáty EÚ odopreli povoliť prelet len pre podozrenie, že by v lietadle by mohol sedieť E. Snowden a donútili toto lietadlo pristáť vo Viedni, kde absolvovalo podrobnú prehliadku.

Skutočná vina Assangea

Niet pochýb, že proti J. Assangeovi vedú západné tajné služby a mainstreamové médiá vytrvalú kampaň, pri ktorej sa ho snažili nielen odchytiť, ale aj zdiskreditovať ako ruského špióna. Smutný bol aj pohľad na slovenský mainstream v čase Assangeovho zadržania, keď sa niektoré médiá snažili zdôrazniť, že vo väzení sa bude mať sčasti lepšie než na veľvyslanectve – a tým prekrývali vážne memento jeho zatknutia. Zverejnenia WikiLeaks, ako aj prípad J. Assangea predstavovali pre politkov a médiá v EÚ výnimočnú príležitosť distancovať sa od masívneho porušovania ľudských práv, ktoré vo svete 21. storočia symbolizujú najmä USA.

To sa však nepodarilo, pretože európski politici sa odhaleniami Wikileaks cítili veľmi dotknutí. Práve oni totiž o svojich krajinách dlhodobo pestovali ilúziu, že sú šíriteľmi demokracie o ochrancami ľudských práv. Po zverejneniach WikiLeaks však už týmto tvrdeniam nemohol uveriť vôbec nikto a prestíž Západu, vážne poškodená protiprávnymi intervenciami na Blízkom Východe, úplne stratila dôveryhodnosť. Prípad J. Assangea však stále núka európskym politikom možnosť, aby sa pokúsili o návrat k ochrane hodnôt, ktoré neustále zdôrazňujú vo svojej rétorike. Práve teraz nastala vhodná doba pre udelenie Nobelovej ceny mieru alebo Sacharovovej ceny J. Assangeovi.

Branislav Fábry, pôvodne vyšlo v Literárnom týždenníku