Božik: Reforma verejnej správy sa nemá odvíjať od rušenia, ale efektívnosti

Božik zdôraznil, že reforma sa musí začať dôsledným kompetenčným auditom, odstránením duplicít, zefektívnením výkonu verejnej správy a nastavením stabilného financovania. „Až na základe týchto údajov má zmysel hovoriť o prípadných zmenách organizačného alebo územného usporiadania,“ vysvetlil Božik.

Upozornil taktiež, že samotné zrušenie alebo zníženie počtu inštitúcií ešte automaticky neznamená úsporu, kompetencie totiž nezaniknú. „Stredné školy, regionálne cesty, sociálne služby, verejná doprava či ďalšie úlohy bude musieť niekto naďalej zabezpečovať a financovať. Preto musí byť každá takáto zmena podložená analýzou jej nákladov, prínosov a dosahov na občana,“ vyhlásil.

Božik rešpektuje, že ÚMS môže mať v prípade niektorých otázok reformy verejnej správy odlišný názor, drží sa však stanovísk, vychádzajúcich zo spoločného pozičného dokumentu ZMOS a združenia Samosprávne kraje Slovenska SK8, ktorý nezasahuje do existujúceho územného usporiadania. Zároveň mieni, že v takomto prípade musí vyjsť iniciatíva zo strany štátu. „Ak vláda príde s konkrétnym návrhom zmeny počtu alebo usporiadania krajov, budeme sa ním riadne zaoberať v orgánoch ZMOS a následne k nemu zaujmeme stanovisko,“ dodal predseda ZMOS.

Prezident ÚMS Rybníček v diskusnej relácii TASR.TV Štúdio TASR vyjadril názor, že z hľadiska efektívneho systému a financovania verejnej správy by sa skôr ako o zlučovaní malých obcí malo hovoriť o zmene či rušení samosprávnych krajov. „Keby sa zreformovali a nejakým spôsobom buď zmenili, alebo aj zrušili, ušetria viac zdrojov ako to, že by sme dnes mali nasilu zlučovať alebo nútiť do nejakej spolupráce malé obce,“ vyhlásil Rybníček. Priznal, že s inými strešnými organizáciami samospráv sa ÚMS zhoduje na potrebe reformy verejnej správy, nie však na spôsobe, akým to urobiť.