Zdôraznila, že MOaPS sú pre samosprávy významné. Predseda ZMOS-u Jozef Božik doplnil, že stále nie je spustená výzva na podávanie žiadostí na ich financovanie. „Dôležité sú najmä v tých stovkách miest a obcí, kde je koncentrácia príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít (MRK) veľmi vysoká a spôsobuje bezpečnostné problémy,“ objasnil. Konštatoval, že je to oblasť, ktorou sa v súčasnosti zaoberajú primátori a starostovia, ktorí riešia bezpečnosť obyvateľov. Spomenul, že tam, kde končia MOaPS, majú problémy so zásahmi v rómskych osadách. Výhodami zamestnancov poriadkových služieb sú podľa neho znalosť komunity, územia, lokality i jazyka. Poznamenal, že služby poznajú spoločenstvá, ich vzťahy a veľakrát dokážu riešiť aj osobné vzťahy medzi rodinami.

Úlohou členov MOaPS je dohliadať aj na ochranu verejného a súkromného majetku pred poškodzovaním. Okrem toho majú na starosti monitorovanie a predchádzanie vzniku konfliktu v rámci miestnej rómskej komunity, ako aj medzi komunitou a väčšinovým obyvateľstvom.

Miriam Žiaková z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) v utorok pre TASR uviedla, že úrad na tlačovej konferencii v marci tohto roka informoval verejnosť, že výzvu na pokračovanie projektu MOaPS pripravujú. A to ihneď po uvoľnení prostriedkov na tento projekt. „Tento proces má však pevne stanovené postupy a pravidlá, ktoré nemožno urýchliť,“ zhrnula s tým, že výzva je v súčasnosti v štádiu prípravy. Jej vyhlásenie predpokladá ÚSVRK začiatkom leta, v júni až v júli tohto roka.

Nebusová pripomenula aj preventívne projekty starostlivosti o túlavé psy. Takéto aktivity majú význam nielen pre zvieratá, prispievajú aj k väčšiemu poriadku a bezpečnosti v obciach. Úspešné pilotné projekty a merateľné ukazovatele z niektorých slovenských miest treba podľa nej sledovať a späť sa k nim vracať. Dodala, že pripomienky boli k tomu, že v sekcii nepracujú aj rómski starostovia. „Vyzývame ich, aby sa zapojili do našej sekcie, aby tie priority, ktoré sme schválili, môžeme plniť,“ reagovala. Doplnila, že ich návrhy tak budú môcť byť ďalej akceptované, slovenské ministerstvá im pomôžu a potom môžu byť aj výsledky ich spoločnej práce pre MRK.

Hnutie Slovensko hovorí o zneužívaní peňazí na podporu Rómov, ÚSVRK to odmieta

Opozičné Hnutie Slovensko na utorkovej tlačovej konferencii predstavilo sériu zistení, ktoré podľa jeho predstaviteľov poukazujú na systémové zneužívanie európskych peňazí určených na pomoc rómskym komunitám. Zástupcovia hnutia upozornili na podozrivé dotácie, konflikty záujmov, personálne prepojenia a mechanizmus provízií pri projektoch v rómskych osadách. Vyzývajú na odvolanie splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Alexandra Daška z funkcie. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) tvrdenia hnutia odmieta. Označil ich za účelové dezinformácie.

Podľa Hnutia Slovensko je kľúčovým problémom systém tzv. nepriamych výdavkov v eurofondových projektoch. „Ide o približne päť percent z každej dotácie, ktoré sú určené na projektový manažment a administráciu. Tieto peniaze sú legálne, no problémom je, u koho končia. Pri veľkých projektoch ide o desaťtisíce eur,“ uviedli predstavitelia hnutia.

Poslanec Národnej rady SR Peter Pollák mladší (Slovensko – Za ľudí) upozornil na konkrétny prípad dotácie vo výške 750.000 eur pre občianske združenie Lavuta, ktoré vedie Daškova žena. „Má ísť o projekt, ktorý má pomôcť 17 ľuďom nájsť si prácu. To znamená, približne 44.000 eur na jedného človeka. Navyše, projekt je nastavený tak, že peniaze nemusia byť vrátené ani v prípade, že sa nezamestná nikto,“ poznamenal. Podobné prípady prideľovania dotácií boli podľa jeho slov poskytované len za vlády Roberta Fica (Smer-SD). Predsedu vlády v tejto súvislosti vyzval, aby vyvodil zodpovednosť a odvolal z funkcie splnomocnenca pre rómske komunity.

Pollák zároveň poukázal na podozrenia zo systematického vyberania provízií cez prepojenú sieť osôb a organizácií. „Objavili sme schému, kde osoba blízka splnomocnencovi Daškovi inkasuje približne päť percent z celkových financií eurofondových projektov. Funguje to tak, že splnomocnenec, ktorý projekty schvaľuje, predstaví obciam konkrétnu agentúru, ktorá následne získa zákazku na projektový manažment a inkasuje percentá z projektu,“ priblížil poslanec.

Hnutie podľa jeho slov našlo z približne 20 preskúmaných projektov rovnaké prepojenia v siedmich. „Ide o skoro 120.000 eur, ktoré skončili u organizácie Daškovho kamaráta,“ skonštatoval s tým, že ide o organizáciu, ktorá dlhé roky nevykazovala aktivitu, no po personálnych zmenách v roku 2024 začala získavať zmluvy s obcami a realizovať projektový manažment eurofondových projektov.

Líder hnutia Igor Matovič označil situáciu za vážne zlyhanie. V tejto súvislosti hovorí o zneužití verejnej funkcie. Zároveň vyzval orgány činné v trestnom konaní na konanie. „Verím, že príslušné inštitúcie budú konať a ochránia verejný záujem,“ povedal.

ÚSVRK v reakcii pre TASR uviedol, že tvrdenia o údajnom protežovaní poradenských agentúr a manipuláciách s poplatkami sú v priamom rozpore so základnými platnými pravidlami čerpania európskych fondov. „Tvrdenie o päťpercentných odmenách a výbere agentúr, ako aj tvrdenie o päťpercentnej odmene za implementáciu sú nepravdivé,“ podotkol. Úrad vysvetlil, že odmena za riadenie projektu je štandardnou, automatickou a plne legitímnou súčasťou každého európskeho projektu, pričom jej výška je variabilná. „Tieto prostriedky slúžia na to, aby obce, ktoré často nedisponujú vlastnými odbornými kapacitami, projekt správne zadministrovali a vyhli sa budúcim finančným korekciám (sankciám) zo strany kontrolných orgánov EÚ,“ vysvetlil s tým, že výber dodávateľov týchto služieb je výlučne v kompetencii a na rozhodnutí samotných obcí a miest a ÚSVRK do procesu nijako nezasahuje.

Nepravdivé je podľa neho aj tvrdenie o monopole na základe „preskúmania“ 20 projektov. „ÚSVRK prerozdeľuje obciam a mestám finančné prostriedky v objeme približne 430 miliónov eur.

Agentúra, o ktorej sa hovorilo na tlačovej konferencii, aktuálne implementuje sedem projektov v celkovej hodnote približne 2,5 milióna eur. Podiel projektov spravovaných touto agentúrou na celkovom objeme alokovaných prostriedkov predstavuje 0,5 percenta,“ podotkol úrad. Dodal, že jeho prioritou naďalej zostáva odborná a transparentná pomoc samosprávam.

ZMOS: Mestá a obce by mali byť vyňaté zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti

Slovenské mestá a obce by mali byť vyňaté zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti, pretože ich podiel na verejnom dlhu je zanedbateľný, nedosahuje ani 2 %. Uviedol to predseda ZMOS Jozef Božik na utorkovej tlačovej konferencii po rokovaní rady ZMOS-u vo Zvolene.

„My potrebujeme v tomto roku urobiť to, aby dlhová brzda a zákon, ktorý ju upravuje, z hľadiska sankcií vyňal odtiaľ mestá a obce, lebo podiel miest a obcí na verejnom dlhu je zanedbateľný. Inak povedané, nedosahuje ani len 2 % z toho celkového objemu,“ spresnil.

„Súčasný stav považujeme za nespravodlivý o to viac, že náš zákon o rozpočtových pravidlách miest a obcí jasne definuje, že my nemôžeme zadlžiť žiadne mesto a žiadnu obec viac ako je 60 % bežných príjmov,“ podčiarkol. S takýmto vyňatím podľa neho súhlasí aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

ZMOS podľa neho žiada vyňatie samospráv z dlhovej brzdy, aby mestá a obce mohli prijímať rozpočty aj pre rok 2027 štandardne. „Nikdy nehrozí, ani v budúcnosti, aby pri súčasnej platnej legislatíve dlhy miest a obcí ohrozili dlhovú politiku celej Slovenskej republiky,“ podčiarkol.

„Pokiaľ nedôjde k zmene príslušného ústavného zákona, budeme opakovane deklarovať (potrebu vyňatia samospráv spod dlhovej brzdy) aj na rokovaní snemu ZMOS 26. a 27. mája v bratislavskej Inchebe. Je to dôležitá téma preto, aby aj pri zlej finančnej situácii v tomto štáte dokázali obce a mestá doručiť kvalitné služby svojim občanom žijúcim na území miest a obcí SR,“ dodal predseda ZMOS.