Borrell, za koho sa považujete?!

Peking 24. apríla 2023 (HSP/globaltimes/Foto:TASR/AP-Jean-Francois Badias)

Európsky parlament práve strávil celý týždeň diskusiou o Číne a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell zvolá 24. apríla miestneho času ministrov zahraničných vecí z celej EÚ, aby diskutovali o rovnakej téme. V očakávaní tohto stretnutia uverejnil Borrell 22. apríla článok, v ktorom nalieha na EÚ, aby v taiwanskej otázke zohrávala aktívnejšiu úlohu, a vyzýva európske námorníctvo, aby hliadkovalo v taiwanskom prielive

Toto veľmi provokatívne vyhlásenie okamžite vzbudilo veľkú pozornosť, najmä vzhľadom na skutočnosť, že juhokórejský vodca sa v rovnakom čase vyjadril podobne nekorektne o Taiwane. Môžeme sa oprávnene domnievať, že na stretnutí ministrov zahraničných vecí G7, ktoré sa nedávno konalo v Japonsku, sa o taiwanskej otázke rokovalo koordinovane a výsledkom bolo, že vôľa Washingtonu sa presadila v plnej miere. Pre Európu a Južnú Kóreu to znamená nielen smutnú stratu nezávislosti, ale aj priblíženie sa k nezmyselným rizikám.

Borrell bol kritizovaný za to, že sa angažuje v “diplomacii delových člnov”, čo je skôr sarkastický výsmech ako kritika. Nielenže to pripomína neslávnu koloniálnu históriu, ktorá niektorým Európanom stále chýba, ale zároveň je odpornejšie, že Európa sa nedokáže vzdať myšlienky zasahovať do ázijsko-tichomorských záležitostí napriek tomu, že jej moc absolútne klesá a zmieta sa vo viacerých problémoch. Rovnako ako senilný starec, ktorý už dávno neudržiava krok s dobou, ak by európske vojnové lode chceli aj dnes predvádzať svoju silu v Tichomorí, výsledkom by bol len trápny neúspech. Pre Ľudovú oslobodzovaciu armádu, ktorá má mocnú silu na obranu svojej vlasti, nestojí konfrontácia s európskymi vojnovými loďami, ktoré prichádzajú provokovať a predvádzať sa, ani za zdvihnutie obočia. Odporúčame im, aby si nerobili hanbu.

Borrell je známy ako “minister zahraničných vecí” Európy, ale miera jeho reprezentatívnosti je diskutabilná. Väčšina Európanov, najmä bežných ľudí, Taiwanu nerozumie a ani sa oň nezaujíma. To, čo ich skutočne zaujíma, je, či sa im podarí zabezpečiť a zlepšiť život v kontexte dlhotrvajúceho rusko-ukrajinského konfliktu a ťažkej hospodárskej obnovy. Borrellov článok však odráža, že v Európe skutočne existuje politická sila, ktorá vždy rozdeľuje ideologické hranice a voči Číne zastáva mentalitu studenej vojny. Bez ohľadu na to, či za Borrellom stojí tieň USA, je zrejmé, že táto časť politickej sily je pod hlbokým vplyvom USA.

Mätúce je, že len týždeň pred Borrellovým vyjadrením k otázke Taiwanu zverejnil 13. apríla na sociálnych sieťach emotívne hodnotenie svojich troch návštev Číny. Pochválil obrovské úspechy, ktoré Čína dosiahla od reformy a otvorenia, a vyzval na ďalšie posilnenie verejnej diplomacie a kultúrnych výmen medzi EÚ a Čínou a na spoluprácu pri riešení globálnych problémov. Predtým sa Borrell tiež vyjadril, že EÚ nebude nasledovať USA v prijímaní prísnych hospodárskych a obchodných reštrikčných politík voči Číne.

V ľuďoch to vyvoláva dojem, že Borrell má pri rokovaniach s Čínou rozdvojenú osobnosť. Takýto rozporuplný postoj k Číne je medzi európskymi elitami pomerne bežný. Konkrétne povedané, nie je to zložité. Chce využiť výhody oboch strán. Z hľadiska vlastných záujmov Európy nie je ochotný “oddeliť sa” od Číny a musí s ňou spolupracovať v globálnych otázkach. Chce udržiavať výmeny s Čínou, pretože vzťahy medzi Čínou a EÚ sú pre Európu dôležité. Na druhej strane európski politici, ktorých zastupuje Borrell, majú v otázke Taiwanu vymyté mozgy Washingtonom bez toho, aby o tom vedeli, a je ťažké zbaviť sa závislosti od toho, že sú poučovatelia ľudských práv a ideológie. Borrell a jemu podobní sa sebavedome snažia zvládnuť tento rozpor a chcú dosiahnuť rovnováhu, ale je to ťažšie ako chodiť po lane a je to mission impossible.

Borrell ako kormidelník diplomacie EÚ si musí naliehavo doplniť vedomosti o taiwanskej otázke a princípe jednej Číny. Jeho neznalosť a arogancia v taiwanskej otázke sú veľmi výrazné. Minulý rok povedal, že EÚ by mohla byť “moderátorom” v krízach v Taiwanskom prielive. V tom čase sa ho niektoré čínske médiá priamo opýtali: “Borrell, za koho sa považujete?” To, že sa títo európski politici, ktorí sú plní nadradenosti, nedokážu umiestniť na správne miesto, je bežný problém. Do istej miery je to aj jedna z psychologických príčin rusko-ukrajinského konfliktu. Myslí si teraz Borrell a jemu podobní, že Európa nie je v rusko-ukrajinskom konflikte dostatočne hlboko? Chcú cestovať tisíce kilometrov k Taiwanskému prielivu, aby zakalili vodu? Naozaj ťahajú Európu do priekopy.

Povedané na rovinu, Borrellove výroky týkajúce sa Taiwanu sú veľmi klasickým a pokryteckým politickým predstavením, ktoré odráža jeho neznalosť taiwanskej otázky a “bezmozkové nasledovanie” Washingtonu. Európa v súčasnosti nemá dôvod podporovať sa v zintenzívňovaní konfliktov s Čínou. Stačí nesprávne rozhodnutie kohokoľvek, vrátane Európy, v otázke Taiwanu, aby sa zničili všetky pozitívne faktory v iných oblastiach, ktoré sú nielen nevyvážené, ale aj nekontrolovateľné. Pokiaľ ide o tento bod, Borrell by ho mal dôkladne zvážiť.