Borrell priznáva krutú realitu týkajúcu sa sankcií. Toto Zelenského nepoteší

Brusel 12. marca 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v exkluzívnom rozhovore pre EURACTIV uviedol, že EÚ už takmer vyčerpala svoje možnosti trestných opatrení voči Rusku a pozornosť bloku sa musí presunúť na finančnú a vojenskú podporu Ukrajiny

“Z hľadiska sankcií už nie je čo robiť, ale môžeme pokračovať vo zvyšovaní finančnej a vojenskej podpory,” povedal Borrell pre EURACTIV v Štokholme po stretnutí ministrov obrany EÚ.

“Bolo by zvláštne, keby rok po začiatku invázie zostalo oveľa viac možností. Používali sme náš postup krok za krokom a postupovali sme postupne – možno niekedy až príliš postupne,” dodal.

Za posledný rok EÚ schválila 10 kôl sankcií proti Moskve, ktoré majú sťažiť financovanie vojny a zbaviť Rusko technického vybavenia a náhradných dielov na zbrane, ktoré sa majú použiť proti Ukrajine.

“Ale skutočne, rok po invázii sa dostávame na koniec rebríka,” priznal Borrell, keď sa ho pýtali na ďalšie potenciálne kroky, ktoré by blok mohol podniknúť v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Namiesto toho začal blok hľadať spôsoby, ako sa zamerať na obchádzanie a mapovanie zmrazených ruských aktív a ako tieto aktíva využiť na zaplatenie obnovy Ukrajiny.

“Odpoveď je stále rovnaká – pokračovať v podpore Ukrajiny. Ukrajina potrebuje veľa peňazí len na to, aby udržala mašinériu v chode, štát vo vojne má veľa finančných potrieb – to si bude vyžadovať veľa úsilia z našej strany – takže sankcie a vojenská podpora nie sú všetko.”.

Borrell uviedol, že operácie na bojisku sú “na rozhodnutí Ukrajiny”, ale povinnosťou Európy “je podporovať ich, a to aj poskytovaním zbraní a munície”.

Dodal, že Európa disponuje finančnými kapacitami, ktoré by sa mali premeniť na vojenské spôsobilosti a preniesť na frontovú líniu, pričom ukrajinskí vojaci by mali byť riadne vycvičení.

Okrem munície?

S cieľom riešiť rastúce potreby Ukrajiny na bojisku smerom k pravdepodobnej ruskej jarnej ofenzíve sa ministri obrany EÚ v stredu (8. marca) v zásade dohodli, že budú pokračovať v plánoch na urýchlenie dodávok munície kalibru 155 mm na Ukrajinu.

Borrell navrhol trojcestný plán, ktorý by využil peniaze už vyčlenené v rámci Európskeho mierového nástroja (EPF) bloku, ktorý od začiatku invázie vo februári minulého roka už vyčlenil na vyzbrojovanie Ukrajiny 3,6 miliardy eur a nedávno bol doplnený o ďalšie 2 miliardy eur na rok 2023.

V prípade schválenia plánu by sa 1 miliarda EUR použila na úhradu nákladov členských štátov za poskytnutie munície Ukrajine zo zostávajúcich, ale rýchlo sa míňajúcich zásob a ďalšia 1 miliarda EUR na zadávanie spoločných objednávok.

Členské štáty však ešte musia dohodnúť podrobnosti financovania masívneho spoločného nákupu munície.

“Zatiaľ potrebujeme dohodu o 2 miliardách eur – ak to nebude stačiť, potom sa k tomu vrátime, pretože nevieme, koľko munície môžeme za tieto 2 miliardy eur nakúpiť – závisí to od konečnej ceny a dodávky a potreba sa bude meniť aj podľa charakteru vojny,” povedal Borrell.

Na otázku, či by plány spoločného obstarávania na zabezpečenie rýchlych dodávok munície mohli ísť nad rámec delostreleckých granátov a smerom k ťažším zbraniam, Borrell povedal, že EÚ “by mohla byť rovnako rýchla aj v prípade iných potrieb”.

“Dnes máme opotrebovaciu vojnu, zajtra môžeme mať vojnu s presunmi, a potom bude úroveň výdavkov na muníciu alebo jej spotreba nižšia – prispôsobujeme sa situácii, ktorá sa v teréne neustále mení,” povedal Borrell.

Potrebné doplnenie fondu zbraní

BorrelI upozornil, že ak členské štáty EÚ odsúhlasia použitie 2 miliárd eur na doplnenie munície pre Ukrajinu, Európsky mierový nástroj bude potrebovať viac zdrojov na všetko ostatné, “na celom svete, a dokonca aj pre Ukrajinu”.

Na otázku, ako by sa EÚ mohla vyhnúť “náplasťovému” prístupu, keď bude musieť fond dopĺňať raz za čas podľa potreby, šéf diplomacie EÚ uviedol, že členské štáty budú musieť rozhodnúť čoskoro.

“Otázka znie: Chceme naďalej používať tento nástroj na vyzbrojovanie Ukrajiny a ako podporíme armády našich partnerov, napríklad v Afrike? Je tu veľa záväzkov,” povedal Borrell.

“Chceme byť naďalej globálnym aktérom? Potom to stojí peniaze a členské štáty sa budú musieť rozhodnúť,” dodal.

Priemysel EÚ na prvom mieste

EÚ hľadá aj krajiny mimo bloku, ktoré by sa k jej úsiliu pripojili, pričom záujem už prejavilo minimálne Nórsko a potenciálne sa chce pripojiť aj Kanada.

Členské štáty sa však rozchádzajú v názore na to, či do tohto úsilia zapojiť aj krajiny mimo EÚ, pričom najmä Francúzsko presadzuje využívanie združeného financovania na nákup munície vyrábanej v EÚ.

Borrell uviedol, že prvú miliardu eur môže ľahko absorbovať európsky priemysel, pretože “máme európskych výrobcov, ktorí môžu vyrábať tento druh munície”.

V reakcii na kritiku, že európske riešenie by mohlo byť zakrpatené tretími krajinami, ako sú USA alebo Spojené kráľovstvo, ktoré by mohli byť schopné dodávať muníciu rýchlejšie, Borrell povedal, že “ak bude jasný dopyt podporený peniazmi, potom [európsky] priemysel začne vyrábať viac”.

“Firmy sa prispôsobujú dopytu – ak existuje jasný dopyt, priemysel reaguje. Ak nie je riešiteľný dopyt a nie je jasné, koľko je potrebné vyrobiť, zdráhajú sa zvýšiť výrobnú kapacitu.”

“Preto spoločné obstarávanie vysiela priemyslu silný signál – toto je náš dopyt,” dodal.