V mene Slovenska zároveň vyjadril znepokojenie nad správami o deportáciách ukrajinských detí. V prejave tiež vyzval na zastavenie násilia osadníkov na Západnom brehu Jordánu a odsúdil násilný zásah bezpečnostných zložiek proti protestom v Iráne, informuje TASR.

„Vojna na Ukrajine spôsobila nesmierne utrpenie miliónom civilistov, zničila kritickú infraštruktúru a ohrozila samotné základy medzinárodného poriadku,“ povedal Blanár. Upozornil, že presun ukrajinských detí vyvoláva vážne obavy, a zdôraznil význam ochrany detí v ozbrojených konfliktoch.

Šéf slovenskej diplomacie sa v prejave popri Ukrajine venoval aj ďalším konfliktom, v ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv. Situácia v Pásme Gazy je napriek prímeriu podľa neho jasným dôkazom naliehavej potreby obnovenia globálneho záväzku k mieru a ľudským právam. Zopakoval, že SR podporuje mierový plán prezidenta USA Donalda Trumpa ako jediné riešenie smerujúce k zastaveniu bojov a diplomatickému riešeniu konfliktu.

Zároveň sa jasne postavil proti „obmedzeniam základných ľudských práv, administratívnym zadržaniam bez vznesenia obvinenia alebo násiliu osadníkov na Západnom brehu“.

V prípade Iránu pripomenul tohtoročné udalosti, počas ktorých bezpečnostné sily iránskeho režimu násilným spôsobom zasiahli proti svojim občanom. „O život prišli stovky ľudí,“ podotkol Blanár a povedal, že Slovensko podporuje spoločné medzinárodné odsúdenie brutálneho potlačenia protestov a vyjadruje solidaritu s Iráncami, ktorí požadujú dôstojnosť, lepší život a základné slobody.

Pokiaľ ide o dianie vo Venezuele po zadržaní prezidenta Nicolása Madura americkým špeciálnym komandom, Blanár uviedol, že Slovensko apeluje na dodržiavanie medzinárodného práva za každých okolností a zároveň podporuje prechod tejto latinskoamerickej krajiny k demokracii.

V závere prejavu sa taktiež zaoberal otázkou nových technológií i umelej inteligencie. Je podľa neho potrebné zabezpečiť, aby bol prístup k nim rovnaký pre všetkých vrátane menších štátov, nezávislých výskumníkov a začínajúcich inovátorov.

Danko volá po konci konfliktu a obnove vzťahov Ruska a Ukrajiny

Líder koaličnej SNS a podpredseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko volá po čo najrýchlejšom ukončení konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Apeluje na obnovu vzťahov medzi krajinami. Upozorňuje tiež na to, že pre Slovensko to má byť ponaučením. Zároveň však zdôrazňuje, že nejde o konflikt SR a nemá sa preto do neho nechať vtiahnuť. Vyplýva to z vyjadrenia Danka vo videu na sociálnej sieti.

„Konflikt musí čím skôr prestať. Musia sa obnoviť vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Ukrajina však nie je členským štátom Európskej únie a ani ním nemôže byť. Ukrajina nie je členským štátom NATO a ani ním nemôže byť. Či sa na mňa niekto hnevá alebo nie. V každom prípade som presvedčený, že si zaslúžia úctu všetci tí, ktorí sú obeťami tohto konfliktu, bez ohľadu na to, na ktorej strane konfliktu sú, pretože sú obete. A tí skutoční ľudia, ktorí to spôsobili, tí na nich zarábajú, tí sa tešia, prehlbujú konflikt a bránia podpisu mierových zmlúv,“ skonštatoval.

Danko zároveň zdôraznil, že tento konflikt musí byť pre Slovensko ponaučením. „Je veľmi ľahké vyvolať konflikt medzi Slovákmi a Maďarmi. Pozrime sa do histórie. Máme si mnohé čo vyčítať, mnohé čo odpúšťať, pretože každý národ má svoje vzťahy, históriu, traumy, problémy s územiami, národnostnými menšinami, prisťahovalcami. No napätie a konflikty často vyvolávajú tí, ktorí na konci dňa z toho ťažia. Kto je víťazom tohto konfliktu? Určite to nie je ani Ruská federácia, ani Ukrajina. Rusko stráca kontakty, Ukrajina musela odovzdať svoje nerastné bohatstvo. A zomierajú len Ukrajinci a Rusi,“ podotkol.

Šéf národniarov tiež skonštatoval, že ide o problém Ruska a Ukrajiny, ktorý si musia vyriešiť, a SR ani EÚ by sa do neho nemali nechať vtiahnuť. „A ak si západné štáty myslia, že pomocou Ukrajine jej pomáhajú, opak je pravdou. Dochádza len k zneužívaniu Ukrajincov,“ okomentoval. Hovoril o zneužívaní pomoci a korupcii na Ukrajine. „My malý národ sme pomohli Ukrajine so sumou viac ako štyri miliardy eur. Za to sme mohli mať postavené veľké diaľničné úseky. Za to sme mohli mať postavených 80 nemocníc. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby takéto peniaze išli napríklad na okresné nemocnice a nie mimo územia SR,“ dodal.

Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny. Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Rokovania o prímerí v roku 2025 obnovili Spojené štáty americké. Zatiaľ však neviedli k zastaveniu bojov a útokov.