„Zhodli sme sa na tom, že postupný proces integrácie je životne dôležitý. Avšak tento proces integrácie nemôže nahradiť reálny proces integrácie ako taký. Proces založený na výsledkoch je základným kľúčom pre všetkých členov Európskej únie,“ skonštatoval Blanár. Na podujatí sa podľa neho zhodli na tom, že napríklad v súvislosti s Ukrajinou nie je možné pri integračnom procese používať dvojaký meter. Hovoril o snahe nájsť spôsob podpory krajín západného Balkánu, ktoré dostali prísľub členstva v Únii približne pred 20 rokmi. „A toto je skutočne veľká výzva pre nás všetkých, aby sme urobili niečo pre proces integrácie týchto krajín, pretože v opačnom prípade naša dôveryhodnosť ako Európskej únie v tomto regióne podstatne poklesne,“ povedal Blanár.

Krajiny ako Čierna Hora a Albánsko môžu byť podľa neho pozitívnym príkladom pre všetkých obyvateľov západného Balkánu, že posun je možné dosiahnuť. Pripomenul tiež, že pred troma rokmi bol odsúhlasený tzv. plán rastu pre krajiny západného Balkánu. „Je tam k dispozícii šesť miliárd eur, ktoré môžu použiť, či už vo forme grantov alebo pôžičiek. Je tu priestor, kde môžu využiť európske peniaze už teraz počas integračného procesu na to, aby sa vzájomne viac spojili, aby boli pripravení na integráciu do Európskej únie,“ povedal s tým, že čerpanie je na veľmi nízkej úrovni.

Začiatok novej dekády, rok 2030, bude podľa eurokomisárky Kosovej veľmi dôležitý míľnik pre rozširovanie. „Niekoľko kandidátov má veľké ambície ukončiť prístupové rokovania už dovtedy, na začiatku novej dekády v roku 2030, to bude ten zlomový bod pre Európsku úniu,“ povedala s tým, že v tom čase bude Slovensko predsedať Rade EÚ.

„Rozširovanie je proces založený na zásluhách. Krajiny, ktoré chcú pristúpiť, potrebujú dodávať reformy, a to je dôležité pre Slovensko aj pre celú Komisiu. Vieme však, že reformy nejaký čas trvajú a v momentálnom búrlivom geopolitickom systéme si to nemôžeme dovoliť stratiť,“ skonštatovala Kosová s tým, že sú potrebné nové modely integrácie či rýchlejšia podpora aj pred dosiahnutím plného členstva. „Obyvatelia v Albánsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku, aj v Srbsku už majú lacnejšie platby, napríklad vďaka SEPA platbám. Ďalej pokračujeme na rozšírenie roamingu pre západný Balkán,“ pripomenula. EÚ podľa nej však nie je charitatívna organizácia pre kandidátske krajiny. „Keď im dáme štatút kandidáta, máme záväzky na obidvoch stranách,“ dodala.

Na podujatí prijali aj tzv. Bratislavskú deklaráciu o integrácii štátov západného Balkánu do EÚ. „Táto deklarácia hovorí, že po spustení procesu integrácie v Solúne v roku 2003 musíme pokračovať a udržať jasnú pozíciu z pohľadu rozširovania EÚ na základe procesu ocenenia výsledkov a taktiež s použitím nástrojov, ktoré už sú k dispozícii v krajinách západného Balkánu,“ priblížil Blanár.

Na zasadnutí sa zúčastňujú ministri zahraničných vecí štátov, ktoré patria do zoskupenia Priatelia západného Balkánu. Ide o Slovensko, Českú republiku, Grécko, Chorvátsko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko. Na zasadnutie prišli aj predstavitelia západného Balkánu z Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Kosova, Severného Macedónska a Srbska.