„Druhé manželstvo nie je forma cudzoložstva a preto prijímanie sviatostí nevylučuje!

Dalo by sa povedať: Veď to predsa hovorí ľuďom aj sv. Ján Pavol II., ktorý pre ľudí v druhom manželstve spomína možnosť žiť ako brat a sestra.

Citovaný teológ Gerald Bednar to však takto nemyslí, ale s odvolaním sa na „Amoris laetitia“, zastáva nasledovné princípy:

– Pápež František chce ukázať „milosrdnú aplikáciu zákona“.

Otázka: Čo je milosrdná aplikácia pre odmietnutie hriechu: Možno to aplikovať aj pri iných „zákonoch“ – ktorých a kde?

– Musíme chápať „dôležitý rozdiel medzi zákonom a milosrdenstvom“ – toto pochopenie kritici nemajú!

Otázka: V čom spočíva tento rozdiel? Chápal ho Ježiš, keď cudzoložnicu napomínal, aby svoj vzťah ukončila, alebo Ján Krstiteľ, ktorý bol pre svoju ´nechápavosť´ sťatý? A rovnako sv. Tomáš Morus. A čo bolo v tomto ohľade s pápežom, ktorý druhé manželstvo Henricha VIII. nechcel uznať a tým spôsobil rozkol v Cirkvi?

– „Otázkou je oveľa viac, či „druhé manželstvo sa má vždy charakterizovať ako cudzoložstvo“. Chybou je podľa Bednarovho názoru, že túto otázku „si predtým nikto nepoložil, ani pápež Ján Pavol II“!

Mohli by sme ironicky odpovedať: Škoda, čo by asi tak svätý pápež odpovedal, alebo nie je tá odpoveď dosť jasne obsiahnutá v jeho „Familiaris consortio“?  A nevyplýva z toho predsa, že menovaný teológ jednoznačne odporuje pápežovi a tým náuke Cirkvi? Mimochodom aj náuke Svätého písma a náuke Cirkvi po stáročia: cudzoložstvom nazývame sexuálny styk s človekom, ktorý je už zosobášený. Dávid bol kvôli tomu jednoznačne cudzoložník.

– A ďalej: Pápež František predsa len prináša „možnosť, že vo vhodných prípadoch partneri v druhom manželstve prejdú fázou rozlišovania“.

Otázka: čo sú tie „vhodné“ prípady, a ktoré sú nevhodné? A čo sa má v tejto fáze „rozlišovať“?

– Autor možno tieto otázky predpokladá, pretože pokračuje: „Majú byť pri tom sprevádzaní skúseným kňazom, aby mohli objasniť relevantné otázky.“

Ale znova otázka: Aké „skúsenosti“ musí ten kňaz mať a čo sú to tie „relevantné otázky“ a ako ich treba zodpovedať?

– Potom, ako píše Bednar, by mohli byť partneri „po primeranej dobe“ pripustení ku sviatostiam. 

Otázka: Aká doba je „primeraná“ a čo na tom zmení čas? Alebo sa hriech premlčí aj v Božích očiach?

A na záver: „Milosrdenstvo sa môže vyslovovať za to, aby sa druhé manželstvo schválilo,“ píše Bednar doslova.

Znova otázka: Kto môže a má tu „byť milosrdný“? Kňaz, alebo Boh alebo niekto iný, možno hriešnik sám, ktorý spoznal – čo vlastne? Ako pápež alebo katechéta, je jedno, kým som, mám za úlohu učiť Božie prikázania tak presne a precízne, ako len viem. Milosrdný môžem byť iba voči hriešnikovi, nie ako vyučujúci! Ako mal Nathan kráľovskému cudzoložníkovi Dávidovi „milosrdne“ ukázať jeho hriech, alebo Ján Herodesovi? Ježiš cudzoložnici? Ježiš bol milosrdný k žene, ale nepovedal jej: „No nie je to také zlé“!

Musí nám byť jasné: Pri morálke máme do činenia s Božími prikázaniami, nejde tu o naše zákony od ľudí. Ani pápež nemôže Božie prikázanie vyškrtnúť z Desatora, ani ho „milosrdne“ zmeniť. Nesmie to, pretože to nemôže rovnako, ako nemožno zrušiť prírodný zákon ako napr. akvaplaning.

Preto sú aj prosby ako „pápež by mal povoliť antikoncepciu“ nezmyslom. Alebo je náuka Cirkvi správna, potom ju nemôže ani pápež „povoliť“, potom je povolená, ak je však nesprávna, nemusí ju „povoľovať“, potom je povolená!

Mimochodom ani svedomie nie je nijaká inštancia, ktorá môže disponovať „Božími prikázaniami“. Ono súdi o ľudskom konaní vo svetle prikázaní, nie je nad prikázaniami, plní ich iba do tej miery, do akej nás núti ich presne chápať! Potom stačí hovoriť o autorite náuky Cirkvi v sile Ducha Svätého, o dôvode, prečo veríme! Ale čo tu platí, je vždy len pravda.

Kto pápežovi podsúva, že chce sám určovať, čo je dobré a zlé, robí mu tak viac ako zlú službu, pretože pápež by bol velikášskym, keby sa o to pokúšal. Treba to ešte vysvetľovať?

Mnohí rozvedení berú na seba kríž a sú manželstvu verní.

K tejto otázke ešte poznámka: Dnes je v Cirkvi veľa ľudí, ktorých partner opustil, ale napriek príležitostiam znova „sa zosobášiť“, prijímajú svoj kríž a zostávajú svojmu existujúcemu manželstvu verní! V Kanade sa toto hnutie nazýva „Solitude Myriam“, v Poľsku „Sychar“. Títo ľudia vydávajú svedectvo o pravde. Tento duch sa už rozšíril už aj do krajín ako Rakúsko a Nemecko. V tejto dobe biedy manželstiev mali by sme byť týmto ľuďom zo srdca vďační a pseudo-teológov ako Bednar ignorovať, v milosrdenstve s ním, ale nepostihnutí jeho slepotou.