Kresťanské dni hnevu

Bratislava 30. júla 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Tsvangirayi Mukwazhi)

Je načase definitívne uzavrieť debatu o LGBTi agende: Jej zástupcovia a propagátori totiž nemajú relevantné argumenty, riadia sa dojmami, a na dobré mravy ani nepomyslia…

Netrápi ma, keď do konzervatívnej komunity kope Monika Tódová. Nech si len adoruje francúzsky kvír-kabaret nad Seinou; nech len vo svojich článkoch označuje oslavy zvrchovanosti a príchodu Cyrila a Metoda za „mierne zatuchnuté pompézne spomienky“. Od žurnalistického dna človek už nečaká nič, iba mávne rukou…

Šokuje ma však, keď kresťanský konzervatívec, akým – predpokladám – Ivan Šimko stále ešte je, napíše tieto slová: „Včerajší úvodný ceremoniál olympijských hier v Paríži ma nadchol. Nápaditý, originálny a naozaj pekný. Znovu som si pripomenul, ako dôležitá je pre skutočný umelecký zážitok sloboda.“

Takže pán Šimko nepriamo schvaľuje výsmech Ježiša Nazaretského v jednej z kľúčových scén jeho života? Alebo sa ideme hrať na to, že išlo o (vedomý) odkaz umeleckého riaditeľa akcie na iný obraz, s pohanskou tematikou, od prakticky neznámeho flámskeho maliara?

Takisto – ak nie viac – ma šokuje, že aj intelektuál, akým nepochybne je kňaz Karol Lovaš – ktorý sa v mene médií dokonca ospravedlnil v živom vysielaní Robertovi Ficovi za atentát (za čo si ho nesmierne vážim), sa nevyhranil voči „bakchanáliám“ na otváracom podujatí Olympiády. Ba práve naopak – spravodlivú reakciu náboženskej obce označil za „kresťanské dni hnevu…“

Viní tiež katolícku cirkev, že „urputne hľadá nepriateľa“, a tvrdí, že kresťanskí „fundamentalisti“ doslova vypúšťali na internete žlč. A vraj Ježiš taký nebol. Ježiš nás učil milovať. A tak ďalej, obohraná pesnička, už chýba len fráza ako treba nastaviť druhé líce, a ako Ježiš miloval hriešnikov.

Áno, miloval hriešnikov – ale nemiloval hriech!

A nech mi pán Lovaš odpustí, ale aby jeden vzdelaný človek dobrého mena takto argumentačne chyboval, je nemiestne. Veď on si z vierouky zámerne vyberá „hrozienka“, aké sa mu hodia (anglické pravidlá akademickej diskusie nazývajú tento argumentačný prešľap „cherrypicking“) a ignoruje celkový kontext!

Predsa všetci dobre vieme, že Ježiš sa nebál prevracať kupcom stoly, keď zneužili prostredie chrámu na svoje obchody. Alebo si vezmite tento citát, z Evanjelia podľa Matúša (10:34,35): „Nenazdávajte sa, že som prišiel priniesť pokoj na zem. Neprišiel som priniesť pokoj, ale meč. Lebo som prišiel postaviť syna proti otcovi, a dcéru proti matke a nevestu proti svokre…“

Samozrejme, oficiálna interpretácia nie je doslovná: Ježiš nenabáda k bratovražedným bojom kvôli viere. Upozorňuje však, že rovnako, ako tomu bývalo u poslov Božích a veriacich ľudí v minulosti, sa môže človeku stať, že pre svoju vieru bude odmietaný druhými, vrátane svojich najbližších.

Inými slovami: Ježiš neprináša len bezbrehé, nekontrolované, nezriadené spájanie a „čistú lásku“ každého s každým, ale aj konflikt – pretože buď nasledujete evanjelium, alebo ste zišli z cesty. Nemôžete oboje naraz.

A nikde v Biblii nenájdete jedinú vetu na podporu homosexuálneho aktu, to si teda píšte.

O tomto prečo mlčia podporovatelia LGBTi agendy? Pretože sa im nehodí do celkového obrázku? Chcete urobiť z Krista tichého baránka súhlasu, aby vám prešli všetky necudnosti? To ešte pochopím, ak je to vo vašom osobnom záujme – ale prečo vás podporujú aj kňazi (známa a nesmierne horlivá evanjelická farárka Polcková) či vzdelaní teológovia ako napr. Havran, tomu na kĺb nikdy neprídem…

Viete, s čím ešte operujú apologéti LGBTi?

Vraj „človeka netreba hodnotiť podľa sexuálnej orientácie, ale podľa správania.“ Výborne, ďakujeme za vlastný gól! Pretože ak apologéti trošku poznajú etický kódex slušných ľudí, potom vedia, že bol odvodený práve z kresťanstva. A nie, nemám na mysli desatoro – nezabiješ, nepokradneš, atď., to je úplný základ pre školáčikov. Tu hovoríme predovšetkým o zozname siedmich cností a siedmich smrteľných hriechov.

Uvážte:

Hneď dve zo siedmich cností sa týkajú ľudskej sexuality a jej verejného predvádzania: cudnosť a striedmosť. Dobrý, slušný, bohabojný človek má byť sexuálne, resp. mravne bezúhonný (má sa o to snažiť). Alebo, ak sa mu to nedarí, aspoň nech sa tým nechváli. Má byť predsa vo svojich vášňach striedmy – a to aj v zmysle, že ich nebude predvádzať pred inými ľuďmi! O tom je cudnosť a striedmosť – som zdržanlivý, som tichý, keď ide o sexualitu. Neprepieram ju na verejnosti.

Liberáli a falošní veriaci, máte to tu čierne na bielom, šach-mat.

Viem, že aj citliví ateisti s vyvinutým vnímaním chápu, že je nevhodné na ulici otvorene demonštrovať v mene akejkoľvek sexuality. Stud a prirodzená ostýchavosť, to sú predsa skutočné, vysoké ľudské kvality. Našu sexuálnu preferenciu by sme jednoducho po správnosti mali ponechávať v skrytosti pred očami verejnosti, ako výlučné privilégium pre seba a nášho partnera.

Navyše, pri otázkach sexuálnej orientácie či preferencie ide o natoľko intímnu záležitosť, že priviesť do tejto sféry iného človeka, než je náš partner, znamená zákonité poškvrnenie čistoty vo vzťahu.

Kto toto nechápe, kto sexualitu verejne oslavuje, ten v srdci už zatvrdol, a namiesto lásky (ktorej nejde prioritne len o sex) nasleduje obyčajnú, primitívnu žiadostivosť. Alebo sa len chce zapáčiť istej komunite.

Oslava neštandardnej sexuality nie je žiadne „láska je láska“. Je to jednoduchá, pudová záležitosť. Prvá signálna sústava: vidím, túžim, chcem…

A ja viem, o čom hovorím, aj z osobnej skúsenosti: Kedysi som sám písal erotické poviedky. A nie, nie je to správne – ale čo sa stalo, už sa neodstane.

Ale prejdime od cností k hriechom:

Medzi sedem smrteľných patria aj tieto dve: pýcha (po anglicky PRIDE) a smilstvo. Už tu by nám malo byť všetko jasné! Avšak pre tých, ktorí chcú bezuzdne vykrikovať, že „človek má právo byť sám sebou“, musíme asi použiť ďalšie riadky na dovysvetlenie. (Aj keď tu by pomohol asi návrat na pomyselnú Katedru kritického myslenia, kde by sa obhajcovia LGBTi naučili veci nielen vykrádať z kontextu, ale ich tam, naopak, aj úspešne zaradiť – aby z nich potom mohli odčítať skutočný zmysel…)

Pod smilstvo spadá v katechizme katolíckej cirkvi akýkoľvek nezriadený sex. Tento hriech je považovaný za jeden z najhorších vôbec – dokonca ho niekedy kladú na roveň s modlárstvom.

Čo je nezriadený sex? Akékoľvek zneužívanie sexuality, ktorú sme dostali ako dar – pri láskyplnom spojení muža a ženy. Ako malým deťom však teraz musíme liberálom s veľkou trpezlivosťou vysvetliť, že iba unikátnym spojením muža a ženy môže vzniknúť najvyššia zo všetkých hodnôt tohto sveta: nový život. Žiadne Adam má Adama – Adam má Evu! Prečo to asi tak Pán zariadil? Alebo – ak ste neveriaci, prečo to tak zariadili Vesmír, či príroda? Rečnícka otázka…

Ježiša najprv vysmiali, teraz ho zakazujú

Isteže, odlišnosti existujú (terminus technicus je „anomálie“) – homosexualita sa vyskytuje aj v prírode. Ale viete, čo sa tam vyskytuje tiež? Niektoré živočíchy po párení odhryznú svojim druhom hlavu…

Toto je tiež argument v prospech LGBTi? Veď ak je homosexualita „prirodzená“, lebo sa vyskytuje vo zvieracej ríši, potom je prirodzené aj zabitie partnera po akte – to je čistá výroková logika. Navyše, v prírode sa vyskytuje aj kanibalizmus… Zato ešte nezačneme hádzať do kotlíkov našich susedov! Vôbec nie je o čom sa baviť – použiť pri obhajobe LGBTi chutí analógiu s živočíšnou ríšou je argumentačné zlyhanie.

Ale znovu by niekomu mohlo zísť na um zneužiť Ježiša ako „mierotvorcu“ medzi konzervatívcami a liberálmi. Spýtajme sa teda priamo Mesiáša, čo hovorí na sexuálnu rozpustilosť:

„Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“ (Ev. podľa Marka, 7:21).

Ježiš tu dáva na jednu úroveň smilstvo (neštandarné sexuálne vzťahy a praktiky), necudnosť a pýchu (PRIDE) s kradnutím a vraždením!

Prosím, ak sú tu nejakí liberáli, prečítajte si ten riadok znovu. Ak máte zdravý rozum, pochopíte, a obrátite sa. Ak Boh dá.

V Starom zákone zničil Všemohúci celé mestá kvôli smilstvu. V Novom zákone nachádzame jasný postoj k LGBTi napríklad aj v 1. liste Korinťanom (6:9): „Nemýľte sa: ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani chlipníci, ani súložníci mužov, ani zlodeji, ani chamtivci, ani opilci, ani utŕhači, ani lupiči nebudú dedičmi Božieho kráľovstva.“

Inými slovami, kto sa oddá hriechu súlože s vlastným pohlavím, do Raja sa nedostane.

Opakujem, myšlienky v tomto texte nie sú ani moje vlastné, ani redakčné – iba uvádzame biblické citáty a katolícky katechizmus. Nejde teda o vyslovovanie súdov na adresu niektorých jednotlivcov a skupín – len o upozornenie, že z ich strany dochádza ku konaniu v rozpore s učením kresťanstva (ale aj judaizmu a islamu, kde je homosexualita tiež považovaná za hriešnu aktivitu).

Sám Ježiš predsa upozorňoval: „Nesúďte podľa zovňajška, ale súďte spravodlivo.“ (Ján, 7:24) Takže ak je zjavné, že môj blížny robí otvorene niečo, čo sa prieči Bohu (resp. dobrým mravom či zákonom), mám ho na to (taktne) upozorniť. A toto platí oboma smermi.

Na záver však treba podotknúť dôležitú vec:

Tak, ako Kristus, aj by sme sa mali snažiť milovať hriešnikov – alebo voči nim aspoň necítiť zášť. To, že odmietame ich konanie (samotná fyzická inklinácia k vlastnému pohlaviu je len pokušenie, hriechom sa stáva až v procese realizácie), je jedna vec – stále sú to však ľudia, naši spoluobčania, susedia, kolegovia atď. Tvoríme jednu spoločnú komunitu, hoci v jednom či druhom bode sa nezhodneme. Môžeme však v pokoji diskutovať, a apelovať na zdravý rozum, s použitím zjavných, nepriestrelných argumentov. Už to je východisková platforma, na ktorej možno stavať spájanie dvoch odlúčených táborov.

V mene vyššieho dobra – v mene súdržnosti slovenského národa.

Lebo sily, ktoré nás chcú rozbiť, na pozadí v tichosti, vytrvalo pracujú…

Prečítajte si tiež

• LGBTI na Slovensku: Tak si to konečne vyjasnime
• Je v národnom záujme zastaviť queer šialenstvo
• LGBTi agenda má na Slovensku ďalšiu obeť!