Berlín sa chce spoliehať na vlastný obranný priemysel. Amerika ide bokom

Po desaťročia sa Nemecko vo svojej bezpečnostnej politike spoliehalo na USA – lenže táto éra je podľa odborníkov pre Euronews už minulosťou. Berlín sa obracia k európskemu obrannému priemyslu a znižuje závislosť od USA

29. 09. 2025 | Zo zahraničia | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto – vojaci Bundeswehr-u. / Foto: Wikimedia

▶ ❚❚ ↻

Nemecko plánuje investovať až 83 miliárd eur do zbraní vyrobených v Európe a znížiť závislosť od amerických obranných systémov – kancelár Friedrich Merz totiž tlačí na vybudovanie „najsilnejších konvenčných ozbrojených síl“ v Európe. Reaguje tak na rastúce pochybnosti o spoľahlivosti Washingtonu pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa správ nemecká vláda plánuje v období od septembra 2025 do decembra 2026 uskutočniť až 154 zásadných obranných nákupov, z ktorých len 8 % bude pochádzať od amerických dodávateľov. V porovnaní s predchádzajúcou silnou závislosťou od amerických systémov tieto ambície predstavujú výrazný pokles.

Táto zmena nasleduje po požiadavkách amerického prezidenta Trumpa, aby partneri NATO zvýšili svoje výdavky na obranu na 5 % HDP a zároveň nakupovali viac amerických zbraní, čo podnietilo Berlín k presadzovaniu stratégie „kupujte európske výrobky“ (tzv.buy euorpean).

Plán: Odstrihnúť sa od USA

Závislosť Európy od amerického obranného vybavenia sa v posledných rokoch výrazne zvýšila. Podľa Štokholmského inštitútu pre výskum mieru (Stockholm International Peace Research Institute, SIPRI) sa dovoz zbraní z USA do Európy – vrátane Ukrajiny – v rokoch 2020 až 2024 v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi viac ako strojnásobil.

Po prvýkrát za dve desaťročia putoval najväčší podiel vývozu zbraní z USA do Európy, kde sa zvýšil z 13 % (2015 – 2019) na 35 % (2020 – 2024). Celkovo európske členské štáty NATO v tomto období zdvojnásobili dovoz zbraní, pričom dve tretiny pochádzali z USA.

Nemecko zaznamenalo obzvlášť drastický nárast: dovoz zbraní vzrástol o 334 %, z čoho približne 70 % pochádzalo z USA.

USA tiež naďalej rozširovali svoju vedúcu úlohu na globálnej úrovni. Ich vývoz sa medzi dvoma päťročnými obdobiami zvýšil o 21 % a ich podiel na globálnom obchode so zbraňami vzrástol z 35 % na 43 %.

Teraz chce Berlín nabrať nový kurz v súlade s vyššie spomínaným mottom: „Kupujte európske výrobky“.

Americký „spínač smrti“

Podľa amerického experta Dr. Josefa Bramla by tento krok nemal byť vnímaný ako „chyba vyplývajúca zo zmätku medzi príčinou a následkom“.

„Príčinou bolo, že Trump dal jasne najavo, že na Ameriku sa už nemožno spoliehať,“ povedal Braml pre Euronews. Teraz, keď je to jasné, „už nemá zmysel platiť za ochranu, ktorú už nedostávame,“ dodal.

Podľa Bramla sa táto „daň“ platila nákupom amerických zbraní, ktoré urobili Nemecko a ďalšie európske krajiny závislými od amerických systémov.

Patria sem aj obranné systémy Patriot, ktorých má Nemecko v súčasnosti ešte šesť. Tento systém je považovaný za jeden z najmodernejších a najvýkonnejších systémov protivzdušnej obrany na svete.

Podľa amerických domácich médií americká vláda dočasne zastavila vývoz týchto systémov, pretože Pentagon ich považuje za nedostupné a žiada si ich predovšetkým pre vlastné použitie.

Pre niektoré zbraňové systémy však stále neexistuje európske riešenie. Patrí sem napríklad stíhacie lietadlo F-35.

Christophe Gomart, bývalý šéf francúzskej vojenskej spravodajskej služby a súčasný europoslanec Európskej ľudovej strany (EPP), tento rok predložil teóriu o takzvanom „kill switch“ (“spínač smrti“). Podľa Gomarta by USA nainštalovali do stíhačiek blokovací systém, ktorý by sa mohol aktivovať, ak Pentagon neschváli letový plán.

Existencia „kill switch“ však nemohla byť potvrdená, pretože „nie je možné jednoducho diaľkovo vypnúť F-35“, povedal hovorca nemeckého ministerstva obrany pre hlavný spravodajský program verejnoprávnej televízie ARD Tagesschau.

Nemecká vláda tak zachováva svoju objednávku stíhačiek. „F-35 je stíhačka piatej generácie, ktorá v Európe ešte neexistuje,“ uviedla pre Euronews hovorkyňa Federálneho úradu pre vybavenie, informačné technológie a servisnú podporu Bundeswehru (Bundeswehr Equipment, Information Technology and In-Service Support, BAAINBw).

„Vďaka svojej technológii „stealth“ je takmer nemožné ju odhaliť. Ak nám ozbrojené sily kladú takéto požiadavky, môžeme nakupovať len v USA,“ povedala.

Protiopatrenia

Pieter Wezeman, výskumník v SIPRI a spoluautor štúdie o najnovších údajoch týkajúcich sa dovozu európskych zbraní z USA, však zdôrazňuje, že Európa už prijíma protiopatrenia.

„Členské štáty NATO v Európe prijali opatrenia na zníženie svojej závislosti od dovozu a posilnenie vlastného zbrojného priemyslu. Transatlantické vzťahy v oblasti obrany však majú hlboké korene,“ povedal Wezeman.

Takzvaný „Marshallov plán“ a NATO položili základy bezpečnostných a ekonomických vzťahov medzi Nemeckom a USA po Druhej svetovej vojne. Od nástupu Trumpa do úradu sa nemecká vláda snaží udržiavať tieto bilaterálne vzťahy. Nemecký kurz však ide proti očakávaniam amerického prezidenta.

Trump začal svoje druhé funkčné obdobie sľubom „America First“ (Amerika na prvom mieste). Táto séria politických opatrení má za cieľ prijímať rozhodnutia v oblasti zahraničnej a domácej politiky, ktoré uprednostňujú záujmy USA pred záujmami všetkých ostatných národov.

Ešte vo februári Trump vyzval partnerov NATO, aby zvýšili svoje výdavky na obranu na 5 % a nakupovali americké zbrane. Vo svojom rozpočte, takzvanom „One Big Beautiful Bill“ (Jeden veľký krásny rozpočet), Trump vyčlenil približne 150 miliárd dolárov na povinné financovanie ministerstva obrany ako súčasť svojej agendy „Mier prostredníctvom sily“.

Podľa Bramla sa USA môžu spoľahnúť na svoj vlastný obranný priemysel, najmä pokiaľ ide o náhradné diely alebo softvér pre jednotlivé systémy. „Suverenita tiež znamená, že sa môžete chrániť,“ povedal.

Ak tomu tak nie je, Braml sa domnieva, že sú krajiny vystavené vydieraniu.

Počas svojej prvej oficiálnej návštevy v Bielom dome Merz priznal, že „či sa nám to páči alebo nie, ešte dlho budeme závislí od Spojených štátov amerických“.

„Žijeme v novej ére, v multipolárnom svetovom poriadku, a ak sa nám nepodarí etablovať Európu ako nezávislý pól, potom sme prehrali v tomto svete, v ktorom silní robia, čo môžu, a slabí trpia,“ vysvetlil Braml.

Nakoniec však pohľad na štatistiky patentov ukazuje, že pokiaľ ide o obranné technológie, Washington naďalej udáva tempo.

Podľa štúdie Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum (IW) americké spoločnosti zaregistrovali v rokoch 2015 až 2021 takmer 18 000 patentov, zatiaľ čo všetkých 27 členských štátov EÚ spolu zaregistrovalo menej ako 12 000 patentov.

S približne 4 300 patentmi je Nemecko na druhom mieste v EÚ po Francúzsku, ale celkovo je silne závislé od amerických spoločností.

Pokračovať ako doteraz preto podľa Bramla nie je možnosťou.

Prečítajte si tiež:

Tagy: Berlín, Bundeswehr, európska obrana, F-35, obrana

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Moldavská vláda Strana akcie a solidarity (PAS) prezidentky Maie Sanduovej so ziskom viac ako 50,1 percenta zvíťazila v nedeľných parlamentných voľbách a v 101-člennom zákonodarnom zbore bude mať väčšinu 55 kresiel. Nebude preto musieť skladať koalíciu. Vyplýva to z údajov volebnej komisie po sčítaní 99,78 percenta hlasov. Volebná účasť presiahla 52 percent, čo je viac ako v minulosti. Informovala o tom správa agentúry Moldpres a Rádio Slobodná Európa.

PAS voľby Moldavsko Igor Grosu — Na snímke predseda moldavského parlamentu a líder Strany akcie a solidarity (PAS) Igor Grosu hovorí počas tlačovej konferencie po zatvorení volebných miestností v parlamentných voľbách v Moldavsku v Kišiňove / Foto: TASR/AP-Vadim Ghirda