Považuje však za smutné, že čestného predsedu liberálov vyradili z kandidátnej listiny SaS do parlamentných volieb. „Vylúčia ho ľudia, ktorí tam domigrovali cez päť strán. To už nie je tá SaS-ka, čo bola, ale je to niečo úplne iné. Ale to je ich problém. Nech si to sami riešia a nech ich voliči povedia, či to je voči Sulíkovi korektné alebo nie,“ povedal Kollár.

Sulík je podľa neho v tejto chvíli v Austrálii a Jana Bittó Cigániková je stále členkou poslaneckého klubu SaS. „Čiže toto nie je otázka dňa,“ dodal.

Delegáti kongresu opozičnej SaS 7. marca odmietli návrh, aby bol bývalý šéf strany Sulík na kandidátnej listine SaS do nasledujúcich parlamentných volieb. „Tento návrh neprešiel, dostal iba dva hlasy,“ uviedol vtedy líder SaS Branislav Gröhling. Dodal, že to vníma ako podporu svojho rozhodnutia a jasný signál, že strana sa chce sústrediť na budúcnosť. „Drvivá väčšina delegátov podporila moje rozhodnutie,“ vyhlásil.

Kollár priznáva, že so Sulíkom hovoril a ťažiskom debaty boli ekonomické otázky. „S Richardom sa môžete baviť o dvoch veciach, o varení a o ekonomike. Takže je pravda, že sme sa rozprávali a je nám obom jasné, že pokiaľ neurobíme veľmi tvrdé a rýchle reformy po prípadných predčasných alebo riadnych voľbách, tak nebude otázkou, či táto krajina skrachuje, ale kedy sa to stane,“ vyhlásil Kollár.

Sme rodina bude podľa neho aj naďalej stavať svoju agendu na podpore rodín, na tú však v prvom rade musí štát zarobiť a nie si na ňu stále viac požičiavať. Pripomenul, že v Grécku svojho času museli znížiť dôchodky na polovičnú úroveň, bolo obrovské prepúšťanie a znižovanie platov v štátnej správe. „Je jedno, či s Richardom Sulíkom alebo bez Richarda Sulíka, musíme opraviť financie štátu,“ tvrdí Kollár.

Sme rodina chce podľa neho 13. dôchodky vyplácať adresne, chce znížiť množstvo zamestnancov v štátnej správe a počíta tiež s efektívnejším bojom proti podvodom s DPH. Zároveň plánuje znížiť dane a odvody, aby naštartovalo ekonomiku. „Lebo Robert Fico (premiér SR, Smer-SD, pozn. TASR) si len požičia, zadĺži naše deti a rozdá to dôchodcom,“ povedal Kollár.

Hoci si v princípe myslí, že vláda by mala mať štandardné štyri roky na naplnenie svojho programu, v dnešnej situácii Kollár podporuje iniciatívu mimoparlamentných Demokratov na vypísanie referenda o predčasných voľbách. „Ak začnete niečo robiť a chcete, aby boli nejaké výsledky, aj štyri roky je málo. A je pravdou, že keď sme my vládli, boli proti tomu a teraz za to bojujú,“ poznamenal na margo petičnej akcie strany Demokrati. „Za normálnych okolností by som bol proti tomu, aby sa to (volebné obdobie, pozn. TASR) skracovalo. Ale keď vidím, čo títo dorábajú, že sa rútime do gréckej cesty, tak, samozrejme, referendum podporím,“ vyhlásil Kollár.

Na otázku, ako dopadla iniciatíva strany Sme rodina zameraná na výstavbu nájomných bytov Kollár odpovedal, že to trvalo roky, ale v tejto chvíli už nájomníci dostávajú prvé byty. „Kde sú tie byty? To je, ako keby som sa ja opýtal, kde sú autá Volvo. Jasné, že ešte prvé Volvo nevyšlo z tej fabriky, aj keď sme to podpísali pred štyrmi rokmi. Fabriku treba najprv postaviť, potom namontovať technológiu a potom môže vyjsť prvé auto,“ povedal s tým, že prvé vozidlá z liniek začnú vychádzať možno o rok.

V prípade nájomných bytov podľa Kollára trvalo šesť rokov, kým definitívne dala projektu zelenú Európska komisia. Projekt je podľa neho zazmluvnený s investormi, ktorí museli nájsť pozemky, vybaviť stavebné povolenia a začať stavať. „Takže, kde sú tie byty? Vo výstavbe, prvé byty už boli odovzdané. Teraz sa to už bude nabaľovať,“ tvrdí Kollár.